Svedectvom toho je skupina levočských žien, ktoré majú problémy so zrakom. Niektoré z nich sú dokonca úplne nevidiace. Tieto dámy sa rozhodli osloviť lektorku brušného tanca Janu Dudinskú, aby aj ich naučila relaxovať pri tanci a zároveň naučila ako byť vďaka tomuto úžasnému pohybu žensky zvodnými.
Všetko sa dá, len treba chcieť. Toto príslovie pre nevidiace a slabozraké dámy z Levoče platí do slova a písmena. Hodina brušného tanca predsa len u týchto žien prebieha trocha inak. Slová lektorky celkom nestačia, preto nevidiace dámy si J. Dudinskú jednoducho ohmatajú. Ich ruky si doslova prečítajú, ako s ktorou časťou tela lektorka presne pohybuje. Potom to jednoducho kopírujú. Napriek tomu, že príroda či iná vyššia moc ich pripravila o zrak, radosť z pohybu prežívajú tak, ako každý iný. Jedinou zdravou tancujúcou ženou je tu Františka. Jej kamarátky ju nazývajú očami, pretože im pomáha a radí pri tanci.
Poniektoré Levočanky sú napriek svojmu hendikepu zamestnané, iné zase vedú domácnosť. Svorne nám povedali, že si ku svojej lektorke si prídu oddýchnuť. "Som slabozraká a mám vysoký očný tlak. Zdravotný stav sa mi zhoršil po pôrode. Napriek tomu veľmi rada tancujem. Bohužiaľ, s mojou diagnózou s veľmi vyberať nemôžem. Prudké pohyby či nadmerná fyzická námaha mi veľmi škodí," popísala nám Mária Šimová, aký úzky výber majú ľudia s postihnutým zrakom. Bicyklovanie, posilňovňa či aerobik nepripadajú teda vôbec do úvahy. Na diskotékach či iných tancovačkách ich očiam zase škodí cigaretový dym.
Anka Matláková je úplne nevidiaca. O zrak prišla ako 3-ročná. Napriek tomu ani chvíľu neváhala, keď ju jej známe oslovili s ponukou, navštevovať kurz brušného tanca. Tak ako ostatné dámy, oddýchne si tu, načerpá energiu. "Naša lektorka Janka je poklad. Je veľmi trpezlivá a obetavá. Zorganizuje nás tak, aby sme sa tu ako nevidiace nepozabíjali," so smiechom poznamenala Anka. Brušné tance až teraz v našich zemepisných šírkach zažívajú boom. A. Matláková spomína, ako jej 16-ročný syn krútil hlavou, keď mu mama povedala, na aký kurz sa prihlásila. "Nie každý vie, o čo ide. Môj syn si myslel, že budem tancovať nejaké erotické tance. Poriadne sme sa na tom nasmiali," zaspomínala si. Inak, ani jedna zo žien v živote brušný tanec netancovala, niektoré o ňom vedeli z počutia, iné zase čo to videli v televízií.
Tanec a žena, patria určite k sebe. Potvrdila to aj lektorka J. Dudinská. "Brušný tanec pozitívne vplýva na chrbticu, vnútorné ženské orgány a mnohé dámy ním bojujú proti depresiám. Určite nie je dôležité, aby žena, ktorá chce tancovať mala ideálnu postavu či mimoriadne nadanie. Tancujeme pre radosť, kvôli relaxu a nikam sa neponáhľame. U nás sa nesúťaží," zdôraznila J. Dudinská.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
