publikácie sa chcú podeliť so širokou verejnosťou o známe i doteraz nepublikované výsledky historických výskumov svojich, ale aj ďalších kolegov z branže. O knihe, jej posolstve a nových tajomstvách, ktoré kniha odhaľuje, sme sa rozprávali s Miroslavom Števíkom.
Prečo ste sa rozhodli napísať knihu o dejinách hradu a Starej Ľubovne?
"V prvom rade je príčinou nebývalý nárast záujmu najmä zo strany návštevníkov o hrad Ľubovňa. Viacerým z nich nestačí len pozrieť si hrad a vypočuť si k dejinám krátky komentár, chcú sa dozvedieť viac. Na vydanie knihy sme zároveň získali grant, a tak sme sa mohli spolu s kolegyňou Michaelou pustiť do práce. Jedným z dôvodov je aj fakt, že mesto dodnes nemá spracované svoje dejiny v rozsiahlejšej podobe."
Čo nájdu čitatelia v knihe?
"Zamerali sme sa na obdobie počiatkov mesta Stará Ľubovňa a hradu Ľubovňa .Okrem iného sme zistili, že hrad bol postavený okolo roku 1307, a preto dnes už vieme, že na budúci rok oslávi 700 rokov existencie. Takmer polovicu knihy sme venovali mestu Stará Ľubovňa a medzi prínosy publikácie nesporne patrí snaha o ucelený pohľad na históriu a prepojenie mesta s hradom. Okrem toho vnáša viac svetla aj do počiatkov vzniku okolitých obcí, ktoré mnohokrát oslavujú svoje založenie alebo výročie prvej písomnej zmienky a pritom vychádzajú zo starých a už nepravdivých údajov, napríklad obec Kamienka."
Prekvapili aj vás ako spoluautora niektoré výsledky bádania?
"Áno, to určite. Napríklad takzvaný Provinčný dom v Starej Ľubovni neopodstatnene využíva tento názov. Nikdy nebol skutočným provinčným domom, a preto by bolo dobré porozmýšľať nad zmenou názvu tejto stavby. Jeho vlastníkom bol zámožný a majetný Juraj Gunther, ten istý, ktorý dal v Kostole sv. Kríža v Kežmarku zhotoviť druhý organ. Dobre známa Kúria Dlugolinských pri vstupe do Starej Ľubovne bola kedysi cisársko kráľovskou soľnou komorou, teda soľným skladom. Tento objav sme skutočne nečakali, aj nás zaskočil, pretože sa nazýval podľa posledných majiteľov, nie podľa historického využitia. Zároveň sme zistili, že Stará Ľubovňa bola istý čas na piatom až šiestom mieste medzi ostatnými remeselnými centrami na Spiši, čo značí, že bolo v meste v minulosti okolo dvesto remeselných dielní. Ale v knihe je toho ešte oveľa viac."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
