Jeruzaleme vítali prichádzajúceho Ježiša Krista, najvýznamnejší týždeň v celom roku. Je známy viacerým názvami latinským Hebdomada Sankta, Svätý alebo Veľký týždeň, je však nazývaný i Pašiovým a u evanjelikov Tichým týždňom.
V tomto období, ktoré nás dramatickými udalosťami z kresťanskej histórie učí, ako blízko je od oslavného volania Hosanna ku krutému revu Ukrižuj, je vhodné venovať sa viac ako kedykoľvek v roku duchovnému obsahu kresťanstva. Kvetná nedeľa síce pripomenula triumfálny príchod Ježiša Krista medzi vítajúce davy, ale v pašiových textoch, ktoré teraz znejú v kostoloch a ich čítanie bude zavŕšené na Veľký piatok, je opis jeho utrpenia, umučenia, smrti na golgotskom kríži a napokon Zmŕtvychvstania.
Kresťania sa popri stíšení v modlitbách a rozjímaní vo svojich domovoch i v kostoloch sústreďujú na kajúcne úkony, prosia o odpustenie hriechov, chodia na spovede, púte, konajú skutky milosrdenstva, zúčastňujú sa nočného bdenia, pašiových sprievodov i stále viac ožívajúcich pašiových predstavení.
Podľa ľudovej tradície všetky dni v tomto týždni majú svoje mená a význam.
Modrý pondelok včerajší deň odvodzuje svoje meno od farby tmavobelasého rúcha, ktorým v minulosti prikrývali oltáre. Niektoré pramene uvádzajú odvodenosť farby pondelka na začiatku Veľkého týždňa i od najželanejšej farby jarného neba. S ňou súvisí aj názov.
Žltý utorok - podľa farby po zime najvytúženejšieho jarného slniečka. Vo viacerých regiónoch sa však stretávame i s prozaickejším názvom sivý utorok, pretože svojou šedivosťou ostáva v porovnaní s inými dňami Svätého týždňa najnenápadnejším.
Škaredá/Čierna streda - jeden z najmrzkejších čiernych dní v celom roku. O názov sa pričinil Judáš, ktorý za príslovečný judášsky groš zradil pána Ježiša. Predtým na neho škaredo zazeral vieme, že skončil samovraždou obesením. Škaredou stredou zvyknú ľudia omylom nazývať aj prvý pôstny deň.
Popolcová stredu jej však tento dávny názov vôbec neprislúcha. Z názvu vyplýva odporúčanie predchádzajúcich generácií, aby sme sa počas Škaredej stredy v žiadnom prípade nemračili, pretože ako trvalý následok to ostane ak už nie po všetky dni roka, tak celkom určite každú ďalšiu stredu.
Zelený štvrtok názov je odvodený, podľa jednej z verzií, zo spomienky na sviežu zeleň pre Ježiša takej osudovej Getsemanskej záhrady. Najrozšírenejším symbolom Zeleného štvrtka je však ticho. Práve v tento deň umĺkajú na kostolných vežiach zvony, ktoré, ako hovorí ľudová tradícia, odlietajú do Ríma, aby sa vrátili po západe slnka až na Bielu sobotu. Jedna zo zelenoštvrtkových povier radí zaštrngať počas posledného zvonenia vo vrecku mincami údajne to zabezpečí dostatok peniažkov. Podľa návodu babičiek majú na Zelený štvrtok byť na jedálnom lístku jedlá zelenej farby. Favoritom je špenát, môže to byť aj prívarok z kyslých lístkov šóšky alebo z mladej kapusty.
Veľký piatok - deň patrí v kresťanskom svete medzi najtrúchlivejšie dni roka, pretože práve on je termínom Ježišovej mučeníckej smrti na kríži. V kostoloch sa čítajú posledné pasáže z pašií a pre mnohých veriacich rôznych náboženstiev je to deň prísneho, často úplného pôstu, tichého rozjímania a dobrovoľnej izolácie od hlučných zábav a komerčných lákadiel.
Biela sobota - názov je odvodený i od obyčaje zažínať nové svetlo - kedysi sa pred svätyňami zapaľovali nové ohne, symbolizujúce nový život. V kostoloch zažínajú nové sviece zvané paškály a na podvečerných bohoslužobných obradoch už znejú "rozviazané" zvony. Veriaci často celú noc bdejú v chrámoch, aby tu privítali najväčší sviatok.
Veľkonočná nedeľa - je radostným sviatkom Vzkriesenia pána Ježiša. Práve ňou definitívne končí obdobie prísneho pôstu a ľudia, ktorí ho držali, môžu po posvätení jedál kňazom opäť konzumovať i mäso. Pri návrate od kostolov, kam gazdinky pred raňajkami nesú jedlo posvätiť, mnohé domov utekajú, pretože podľa ľudovej viery kto príde domov najskôr, bude prvý v dokončovaní roľníckych prác.
Veľkonočný/Červený pondelok - už síce v novom týždni, ale patrí do seriálu hlavných veľkonočných sviatkov a v roku k najveselším vďaka oblievačke a šibačke. Zvyk šibania symbolizuje i Ježišovo bičovanie, z obyčají z dávnejších dôb má však preniesť symbolicky na ľudí po dlhej zime sviežosť jarných prútikov. Oblievačka je znázorneným želaním po čistote a zdraví a vajíčka - odmena šibačom a oblievačom symbolom života. Názov Červený pondelok je známy v regiónoch, kde prevláda šibačka a vznikol údajne od farby dámskych zadočkov po odchode skupín šibačov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
