Vysokoškoláci kúpili profákovi papuču, menšie deti obľubujú chrobákov a larvy
1. apríl. Niekto ho volá aj Deň vtákov či Deň bláznov. Nech je pomenovaný tak alebo onak, podstatou je, že sa v tento deň snažíme menšími či väčšimi lotrovinami niekoho dobehnúť, pripraviť mu prekvapenie či ho dokonca úplne vyviesť z rovnováhy. Kto má bujnú fantáziu, využije pri kutí vylomeniny ju. Tí druhí hľadajú inšpiráciu v predajniach, ktoré podobný sortiment ponúkajú. Aj my sme do takej vstúpili. Navštívili sme predajňu 1000+1 úsmev.
Majiteľka Oľga Nagyová má s prvoaprílovými zábavkami za 10 rokov, čo na košickom trhu funguje, dosť skúseností. I úsmevných. Ľudia u nej pýtajú všeličo. Ich vtipkovanie na úkor iných sa najčastejšie točí práve okolo 1. apríla, kedy sa všeličo prepáči "Pritom niekto príde a povie: Chcem si vystreliť z kamaráta. Až tak, aby sa vážne zľakol," spomína O. Nagyová. " Viac však nevie. Nemá predstavu, či by malo ísť o žart jednoduchý alebo zložitejší. Vtedy, keďže každý človek má inú chuť a iný zmysel pre humor, vymýšľame spoločne."
O. Nagyová sa napríklad zabavila nad skupinkou študentov, ktorí nedávno prišli a kúpili profesorovi obrovitú papuču. "Vekom je vraj ešte mladý, má tuším len päťdesiat. No ako ho opisovali, veľmi nepekne sa k nim správa. Papučou mu chcú dať najavo, aby odišiel do dôchodku, sedel pri televízore a neničil ich. Som zvedavá, ako túto recesiu prijme...", pousmiala sa O. Nagyová.
Menšie deti si robia dobrý deň z mám a babičiek. Nenápadne im vhodia do pohára s nápojom trebárs umelú larvu, ktorá okamžite napučí a hnusne na hladine vyzerá. Alebo položia na kuchynský drez pavúka či švába. "Vlani napríklad, keďže Veľká noc bola skoro o mesiac skôr ako bude teraz, nakúpili nerozbitné vajíčka. Zamiešali ich medzi ostatné a just chceli, aby im mama na 1. apríla upiekla koláč. Keď sa jej nedarilo vajíčka rozbiť, decká sa až za bruchá chytali, tak sa smiali, že sa im žart podaril. Viem to, pretože sa mi prišli pochváliť," spomenula si O. Nagyová na dvoch asi 10-ročných súrodencov. Deti patria k častým zákazníkom, pretože im je uťahovanie si z iných blízke veku. "Jedno dievčatko napríklad kúpilo myš. Chcelo sa ňou pomstiť staršej sestre, a preto jej ju položilo na dno skrine plnej šiat. Spor medzi nimi bol totiž práve kvôli oblečeniu. Na 1. apríla bola pomsta veľmi sladká."
Zo začiatku, keď O. Nagyová začala vtipnosti predávať, aj sa jej o niektorých snívalo. Najmä s chrobákmi a ďalšou, už na pohľad nepríjemnou háveďou. "Prvotné obavy využil môj syn, ktorý mi nielen sem-tam niečo hodil do pohára, ale pred pár rokmi, keď som ešte trik s cigaretami nepoznala, ponúkol ma jednou takou. Vraj, nech si zapálim. Keď som ju vyťahovala zo škatuľky, zrazu mi po prstoch klepla pasca na myši, ktorá je súčasťou zábavky." Odvtedy si už dáva na cigarety pozor.
S cigaretami súvisí aj ďalšia príhoda. Dvaja malí chlapci tiež takú kúpili, chceli ju podarovať staršiemu kamarátovi. Keď si ju na ulici obzerali, pristavil sa pri nich starší muž. Aby im zabránil vo fajčení, čo je na jednej strane pochopiteľné a nemožno to odsúdiť, každému chlapcovi dal pohlavok, potom im vytrhol "cigaretu" z ruky a rozšliapal ju. Chlapci sa s obrovským plačom vrátili späť do predajne. "Aby predsa len mohli prvoaprílový žart dokonať, dala som im druhú cigaretu zadarmo. A pridala som radu, nech si ju na ulici už neobzerajú, lebo, čo keď stretnú ďalšieho človeka, ktorý dbá na správnu výchovu?"
Pri výbere drobností k lotrovinám O. Nagyová dosť sledujde, kto do obchodu príde. Na niekom je už na prvý pohľad jasné, že by sa mohol z niektorej zábavky poriadne vyľakať. Preto ho radšej vopred na prípadné riziko upozorní, lebo nie každý z nás má stopercentný zmysel pre humor. "Neviem si napríklad predstaviť, ako sa zatvári mladík, ktorému kamaráti pred pár dňami kúpili useknuté chodilo. Je to, samozrejme, imitácia i keď celkom verne vyzerajúca. Zajtra ho ňou chcú slávnostne obdarovať. Volá sa Hugo a 1. apríla má meniny."
Maximálne drsnou pomstou, ktorou sa pred pár rokmi predviedli chlapci v uniforme, bol zase sprej s "vôňou" hovienka. Nováčikovia ho nastriekali do kanád jedného nenávideného mazáka, ktorý s nimi škaredo cvičil. Samozrejme, že kanady mohol vyhodiť a zaplatiť nové, pretože ten zápach sa ničím nedal dostať preč.
Aby sme však nehovorili len o mužoch, medzi klientkami predajne O. Nagyová občas registruje mníšku. "Zmyslom pre humor mi pripomína ženy v habite z francúzskych ´funnesoviek´. Zväčša kupuje imitáciu toho, čo je výsledným produktom našich čriev. Ako sa priznáva, rada to kladie k dverám ďalších mníšok. Raz už takto dobehla i vyššie predstaveného. Koho presne, to neprezradila." O. Nagyová si pri tejto mníške spomenula i na ďalšiu príhodu. "Tá istá mníška sa úžasne zabavila na panákovi. Oblečený je ako mních, no keď ho stlačíte, spod satany mu vyskočí istá časť mužského tela. Keď som sa spýtala, či jej to nevadí, odpovedala, že nie, aj to predsa patrí k životu. Zatiaľ ho však ako prvoaprílový výstrelok ešte nikomu nepodarovala. Radšej ostáva pri h....",
Pri debate o istej časti mužského tela siahla O. Nagyová aj po plyšovom zajačikovi. Najprv ukázala, ako vyzerá, potom pridala príhodu. Bolo to pred dvoma rokmi, keď podobný zajko padol do oka staršiemu mužovi. Obzeral si ho sprava i zľava a potom ho kúpil. Je vraj kamarát ministra Zajaca, a tak mu na 1. apríla tohto zajaca, ktorý mal malý chvostík vzadu a "väčší vpredu" kúpil a podaroval.
Vďačnými a aj nenáročnými zábavkami sú rôzne spreje a fľaštičky s farebnou tekutinou, ktorá sa dá vyliať na obrus alebo niekomu strieknuť na košeľu či blúzku. Kým sa obeť upokojí a zmieri so zničeným oblečením, fľak sa sám od seba vyparí.
Na záver rozprávania o malých škodoradostiach O. Nagyová položila na pult spodnú bielizeň. Na prvý pohľad vyzerala ako pánske slipy alebo dámske nohavičky. No boli v nej otvory pre štyri nohy. Týmto darčekom môže obdarovať žena muža, i naopak. Vhodný je pre každý pár, v ktorom chce jeden od druhého po slastnom milovaní rýchlo ujsť. Nohavičky mu to nedovolia...
Ako vznikol Deň vtákov?
Traduje sa, že história vzniku tohto rozšafného dňa siaha do 16. storočia a súvisí so zmenou kalendára z juliánskeho na gregoriánsky. Dávne kultúry oslavovali totiž Nový rok nie 1. januára, ale 1. apríla. Keď v roku 1582 pápež Gregory VIII zaviedol spomínaný nový, teda gregoriánsky kalendár, v ňom bol začiatok nového roku stanovený na 1. januára. Vo Francúzsku tento kalendár, aj zmenu, veľa ľudí odmietlo alebo o nej neboli informovaní, a naďalej oslavovali Nový rok 1. apríla. Ostatní, čo o zmene vedeli, sa aprílovo oslavujúcim smiali, či sa ich dokonca snažili rôznymi trikmi oklamať alebo zosmiešniť. Niekedy im hovorili aj, že sú Poisson d´Avril, čo sa dá preložiť ako "aprílová ryba". Inými slovami, že sú mladou naivnou rybou, ktorú možno ľahko chytiť. Vo svojom vtipkovaní išli niektorí Francúzi tak ďaleko, že na chrbáty podobných "bláznov" pripínali obrázky rýb. Rokmi sa síce na tradíciu rýb zabudlo, no žartovanie či vystreľovanie si z jedného človeka druhým, ostalo. Najčastejšie sa toto prvoaprílové uťahovanie si začína a končí drobnými vylomeninami.
Alžbeta LINHARDOVÁ
Autor: Baran
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
