Jeden šokoval manželku záznamníkom, druhý kúpou "bavoráka" za 600 tisíc

Prvý aprílový deň je pre mnohých ľudí vítanou príležitosťou "vystreliť" si z niekoho. Niekomu na pobavenie stačí, keď svoju "obeť" pošle na neexistujúci schôdzku, tí náročnejší zas vymýšľajú originálne fígle, aby mali istotu, že vyzerajú dostatočne vierohodne. Pôvodne sme na tejto strane chceli priniesť prvoaprílové zážitky známych Košičanov. Pri debate o tejto téme sme si však uvedomili, že aj my sami máme dostatok príbehov, ktoré by vás mohli pobaviť. Známe osobnosti teda nechajme oddychovať, dnes spomíname my piati.

Utajená svadba

V čase, keď sa táto príhoda odohrala, pracovala A. Linhardová v košickom televíznom štúdiu. "Ráno 1. apríla som urobila to najpotrebnejšie, nech šéfka ani len náznakom nezistí, že mám čosi za lubom. Potom som si ´odskočila´ do vedľajšej budovy, kde mala sídlo produkcia. Dvoch priateľov, Dušana a Vojta, o ktorých som bola presvedčená, že vedia držať jazyk za zubami a sú za každú vylomeninu, som sa spýtala, či majú pri sebe občianske preukazy. Obaja súhlasne kývli hlavou v domnení, že pôjdeme niečo nakrúcať. Keďže Vojto prišiel do práce autom, z roboty sa nám podarilo rýchlo zdupkať..."

Z nakrúcania však nebolo nič. Podobne, ako naša kolegyňa s Dušanom a Vojtom, dorazil ku známej budove na Hviezdoslavovej aj Ladislav Linhard. "Presne na pravé poludnie sme si pred matrikárom povedali ´Ano´ a kolegovia Dušan s Vojtom priložili svoje podpisy svedkov."

Keď všetci štyri vyšli von, kolegom A. Linhardovej to nedalo a začali vyzvedať. "Pýtali sa, či to všetko bolo iba naoko a kde je ukrytá tá skrytá kamera. Alebo či sme sa vzali naozaj. Keď sme s manželom Lacom potvrdili, že to bolo naozaj a že spolu budeme žiť dovtedy, kým nás smrť nerozdelí, najmä Dušan sa nezdržal smiechu, i rozpakov. ´Ty si nás teda riadne dobehla,´ vravel. ´To bol vážne super prvoaprílový žart,´ bavil sa nad naším tajným sobášom."

Táto svadobná udalosť mala kvôli úteku z práce na druhý deň dohru. Šéfka pohnala čerstvú novomanželku k riaditeľovi, kde jej vyslovila verejné pokarhanie a za porušenie pracovnej disciplíny navrhla pridať finančný postih. "Iste si viete predstaviť, ako sa zatvárila, keď som jej ukázala oznámenie o uzavretí sobáša," spomína A. Linhardová. "A že mi nielenže nedá žiadne pokarhanie, ale podľa zákona mám okrem už vyčerpaného nárok na ešte jeden deň voľna..."

Premiéra budíka

Bohuš Matia neznáša písanie esemesiek a nezaujímajú ho ani kadejaké vymoženosti mobilov. Jediná funkcia, okrem volania, s ktorou sa dokázal spriateliť, je vraj presný čas na displeji. No unavuje ho už aj to, že ho treba stále meniť. Či je letný a či zimný, má ho taký, aký na začiatku nastavil. Radšej tú hodinku v duchu pripočíta alebo odpočíta, podľa potreby. A na to, svoju neochotu s mobilom sa bližšie zoznámiť, aj doplatil.

"Prd ma napríklad zaujímalo, či je v ňom aj budík, a už vôbec som netušil, ako sa mám zachovať, keď sa niekedy náhodou ozve. Či mám utekať rovno do protileteckého krytu, alebo sa len obrátiť v posteli na druhý bok. A to bola životná príležitosť pre niekoho, kto o mojej slabine dobre vedel. V úprimnej dôvere som mu mobil požičal, bez ohľadu na to, či má v úmysle minúť mi všetok kredit, alebo sa s ním chce len na chvíľu pomojkať."

Po návrate k majiteľovi bol mobil zdanlivo v poriadku. Ale iba zdanlivo. "V noci ho zvyknem mať poruke, keby náhodou. Ale nikdy nie preto, aby ma sám budil. Nepamätám sa, či to bolo niekedy v strede erotického sna alebo som si práve užíval slasti exotickej dovolenky, keď sa ten zvuk ozval. Hotový infarkt. Netušil som, čo to je, ani odkiaľ to vychádza, lebo nič podobné som doma jakživ nepočul. Do práce som sa totiž voľakedy nechával budiť klasickým budíkom. Že je tma ako v rohu, mi čudné nepripadalo, lebo za tmy som vtedy vstával. A keď som po dobrej štvrťhodinke zdroj môjho utrpenia našiel a umlčal, ani mi len nenapadlo podozrievať ho, že sa ozval o tretej v noci. Iba som v duchu chválil toho dobráka, ktorému som mobil požičal. Asi som mu povedal, kedy vstávam, a on mi chcel len pomôcť, keby náhodou obyčajný budík zlyhal."

Chvíľu, teda dobrú polhodinku, B. Matia osamote stepoval na zastávke autobusu, kým mu to došlo. Bol 1. apríl...

Vymyslená havária

Keď sme sa v redakcii rozhodli napísať pár riadkov o tom, či sme niekedy niekoho na 1. apríla nachytali, alebo či sme sa stali obeťou nejakého "vtipálka", Dáša Kiraľvargová zistila, že má problém. Aj keď si myslí, že je "veselá kopa", medzi jej zábavky vraj nepatrí vymýšľať kanadské žartíky. Ba čo viac, ani ju si vraj 1. apríla ako objekt vtipkovania ešte nikto nevybral. Napokon sa rozhodla prispieť príhodou, ktorú zinscenovala špeciálne kvôli tejto strane.

"Približne mesiac som majiteľkou vodičského preukazu. Auto sme si však s priateľom kúpili už pred rokom, takže odkedy som sa prihlásila do autoškoly, každým dňom sa približoval okamih, kedy som sa chystala sadnúť za volant Špunta - ako voláme náš Fiat Punto. Po asi dvoch týždňoch jazdenia so spolujazdcom konečne nastal deň, kedy som vyrazila do mesta sama. A to sa mi zdalo ako situácia vhodná vtipného zneužitia..."

Keď sa D. Kiraľvargová šťastne doviezla ku redakcii a zaparkovala auto, zavolala priateľovi: "Ahoj. Obávam sa, že máme problém. Nejak sa mi nepodarilo ´vybrať´ zákrutu a poriadne zabrzdiť, takže som pokrivila nárazník a hádam aj blatník. A nejak sa mi nepozdáva ani koleso. Keď som sa pokúšala pohnúť, tak to v ňom zaškrípalo a riadne puklo. Asi sa s tým nebude dať pohnúť..."

V telefóne bolo dosť dlho ticho. D. Kiraľvargová si predstavovala, ako jej priateľ ráta do desať, aby sa upokojil a nenavrieskal na ňu. Po chvíli sa ozvalo: "No zbohom, ty si tomu dala... Ale si v poriadku? Kde si? Nech sa na to prídem pozrieť... Zatiaľ nikomu nevolaj, ja prídem a vybavíme to..."

"No uznajte - mohla som priateľa po takejto ´ukážkovej´ reakcii ešte dlhšie napínať? Nemohla. Hneď som mu vysvetlila, že som ho kvôli prvoaprílovému článku škaredo zneužila a doma som si ho potom udobrila chutným obedom..."

Domáci záznamník a údajná demonštrácia

Robo Bejda vylovil z pamäte dva "kanadské žartíky" no iba jeden sa viaže k 1. aprílu. "Bol som kvôli čomusi doma a vedel, že manželka mi bude volať. Rozhodol som sa ju nachytať a kvôli úspešnej realizácii môjho plánu som si k telefónu pripravil príručný digitálny budík. Keď sa ozval telefón, zodvihol som ho a monotónnym hlasom povedal: Dovolali ste sa na telefónne číslo..."

Viac R. Bejda povedať nestihol. Jeho manželka v domnení, že sa niekam omylom dovolala, totiž zložila. Samozrejme, zavolala znova a v slúchadle sa opäť ozvalo, tentoraz už celé: Dovolali ste sa na telefónne číslo 636... Po zaznení signálu nechajte odkaz. "Vzápätí som priložil k slúchadlu budík a stisol jedno tlačítko, po ktorom sa ozvalo pípnutie. V tej chvíli som v telefóne počul, ako manželka vykríkla: Ježiš! My máme záznamník!´ A opäť zložila."

Po chvíli telefón zazvonil zas. R. Bejda opäť zodvihol a potláčajúc smiech zopakoval text aj s pípnutím. "Manželka už nezložila, iba načúvala. Ja som to nevydržal a skríkol: ´Tak čo je!? Čo nediktuješ žiadny text!?´ Tie manželkine nadávky tu radšej neopakujem... A aj doma som si to potom od nej zlízol."

V druhej príhode sa R. Bejda stal obeťou vtipkovania kamarátov z justičnej stráže v budove súdov. Vedeli totiž o ňom, že prahne po každej senzácii a tak mu jednu podhodili. "Raz ráno mi ukázali skupinku asi desiatich mužov pred budovou a povedali, že sú to robotníci z nejakého podniku. Vraj sa už roky súdia so svojím zamestnávateľom a dnes budú pred budovou štrajkovať. Navyše mi ukázali, ktorý z nich je ich hovorca."

Samozrejme, R. Bejdovi ani vo sne nenapadlo, že je to vtip. Rýchlo si pripravil diktafón, premyslel pár otázok a zamieril ku "štrajkujúcej" skupinke. "Poprosil som o prepáčenie, že vyrušujem, ´hovorcovi´ som strčil pred nos diktafón a opýtal sa, prečo budú štrajkovať. Zdesenie v tvári toho muža sa nedá ani opísať. Najprv bol ticho a jeho kolegovia rovnako. Až po chvíli z nich vyšlo, že oni nechcú štrajkovať. Vraj iba čakajú na kamarátov a potom idú na nejaké pojednávanie..."

R. Bejda sa otočil k budove súdov a pozrel ku vchodu. Na skle bolo nalepených asi desať "justičákov" a museli sa až bruchá držať, tak sa rehotali. "Vzal som to s humorom a ešte aj dnes sa na tom ´fóre´ zabávame..."

Nový bavorák

Andrea Božinovská má kamarátku, ktorej manžel obdivuje všetko, čo má štyri kolesá. A absolútne najviac značku BMW. Na staršom type jazdí a zaryto nehodlá presedlať na novší model inej značky. Napriek tomu voľný čas trávi obzeraním áut v bazároch a aby bol "v obraze", tak aj v značkových predajňach. V jednej takej mu A. Božinovská spolu s jeho manželkou už neraz robila spoločnosť. Len tak zo zvedavosti vypočítaval mesačné lízingové splátky na najlacnejší typ, no to bolo všetko. Manželka realisticky zhodnotila ekonomické čísla s tým, že snáď o rok, keď bude mať na výplatnej páske o pár desaťtisícok viac...

"Raz ma kamarát s prísľubom, že si po bavoráckej obhliadke pôjdeme niekam sadnúť, znovu dotlačil do pozície gardedámy. V predajni v Barci sa mu zapáčilo ojazdené päťročné BMW 330 Turbo Diesel. Vyskúšali sme ho, no nezrýchľovalo tak, ako kamarát očakával. Eufória opadla, no dobrá nálada nie. Kamarát totiž dostal chuť vyskúšať manželkine nervy. Doma na stolíku nechal rozložené papiere o type auta i lízingových splátkach a pri nich na lístočku text: "Kúpil som auto. Bola to výhodná kúpa. Išiel som ju osláviť. Teš sa!"

Neskôr, keď A. Božinovská sedela s kamarátom v podniku pri káve, odrazu mu zazvonil mobil. Bola to jeho manželka. Nasledovalo vážne vysvetľovanie, že 600 tisíc za také "delo" nie je až tak veľa, a že mesačné splátky nejako zvládnu, veď ich staršie BMW dajú ako protihodnotu. Úlohou A. Božinovskej bolo vierohodne dosvedčiť, že to bola kúpa storočia. "Kútikmi úst mi len tak ´šklbalo´, keď som počula priateľkin zdesený hlas. Zjedla to aj s navijakom. Zlostne kričala, že už by mal jej manžel mať dosť rozumu na to, aby vedel do akej spoločenskej vrstvy sa má zaradiť. Neveriacky a zároveň smutne sa pýtala, že či si je vedomý, koľko rokov bude musieť suchú slamu s prepáčením žrať..."

Žartík sa vydaril. Kým sa A. Božinovská s kamarátom dobre zabávali, jeho manželka snovala maximálne úsporný plán rodinných nákladov. Bez dovoleniek, bez nového oblečenia a bez posedení v

kaviarničkách ... Pravda, iba dovtedy, keď manžel vyšiel s pravdou von.

red

Autor: Baran

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári