zaujatosti senátu, ktorú vzniesli obžalovaný a jeho obhajca, sa tak nestalo. Muži v talároch sa necítili byť zaujatí a uznesením rozhodli, že nie sú vylúčení z konania. Namietajúca strana však podala sťažnosť, o ktorej môže rozhodnúť len Najvyšší súd SR.
Pre pripomenutie uvedieme, že likvidáciu exmanželky si Miloš Ď. objednal u policajného agenta, ktorý bol na neho nasadený od októbra 2002 do 5. januára 2003. Vystupoval pod menom Miroslav a s obžalovaným sa dohodol na 200-tisícovej odmene, z ktorej mu vyplatil 25-tisíc korún na výdaje. K vražde malo dôjsť po 15. januári, pričom o deň neskôr zasiahla polícia. Motívom činu bol podľa obžaloby majetkový prospech, konkrétne nehnuteľnosť na Mäsiarskej ulici v Košiciach, resp. nevysporiadané majetkové vzťahy manželov Ď. po rozvode.
V septembri 2003 senát Krajského súdu v Košiciach uznal Miloša Ď. vinným z prípravy vraždy bývalej manželky JUDr. Renáty Ď. Za to mu vymeral 5 rokov nepodmienečne a rozhodol o zhabaní 25-tisíc korún. Išlo o mimoriadne znížený trest, ktorý súd uložil obžalovanému vzhľadom na okolnosti prípadu a čistý register trestov. O necelé dva roky, po doplnení dokazovania v intenciách Najvyššieho súdu SR, súd opäť vyniesol ten istý verdikt. Predchádzalo mu rozhodnutie Generálnej prokuratúry SR, ktorá dospela k záveru, že prvým rozsudkom bol porušený zákon v prospech obžalovaného.
Na úvod doplnenia dokazovania obhajca obžalovaného žiadal vypočuť vyšetrovateľa, ktorý rozhodol o tom, že na Miloša Ď. nasadia agenta. Mal za to, že na "napojenie" agenta neboli splnené zákonné podmienky. Advokát poukázal na skutočnosť, že i keď bol Miloš Ď. 2 a pol mesiaca pod jeho kontrolou, okrem neho sa s nikým iným o príprave vraždy nerozprával, ani nekontaktoval. Navyše, zo strany obžalovaného neboli zaznamenané ani žiadne vyhrážky bývalej manželke, ani jej príbuzným. Išlo len a len o čin vyprovokovaný agentom...
Obhajca navrhol súdu, aby preru3il trestné konanie a aby Ústavný súd SR urobil výklad, či ustanovenia Trestného poriadku nie sú v rozpore s Európskym dohovorom o ľudských právach a základných slobodách, čl. 6, ods. 1. Senát Krajského súdu v Košiciach tento návrh zamietol a pokračoval v doplnení dokazovania.
Nasledovala sťažnosť, ktorú podali na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu Miloš Ď. a jeho obhajca. Jej kópiu aj s potvrdením o prijatí predložili predsedovi senátu Krajského súdu v Košiciach.
A to s tým, že nadobudli presvedčenie, že v uvedenom trestnom konaní bol porušený princíp spravodlivého procesu a zásada rovnosti zbraní. Teda, že zatiaľ, čo jednej procesnej strane bolo umožnené podať opravný prostriedok, druhej bolo toto právo odopreté.
"Nevedel som, či ide o skutočného nájomného vraha, alebo či mám do činenia s človekom, ktorého mi nastrčila moja bývalá manželka, aby odo mňa získala nejaké peniaze. Mal som strach pred tým mužom, ale nakoniec som sa rozhodol prijať úlohu objednávateľa jej usmrtenia. Nemyslel som to vážne..." vypovedal Miloš Ď. Zdôraznil, že zatiaľ, čo on odďaľoval termín "vraždy", naposledy stanovený na 15. januára, Miroslav bol neodbytný. Poslal mu esemesku, že sa vyskytli problémy a musia sa stretnúť. Miroslav však vypol mobil a už sa mu neozval. O deň neskôr Miloša Ď. zadržali kukláči.
Obžalovaný sa bránil tým, že ho dlhý čas vydierali ľudia, medzi ktorými bol nejaký Ivan. Niekto z nich ho počul, ako pod vplyvom alkoholu utrúsil v bare, že by bolo lepšie, keby jeho exmanželku prikryla čierna zem a on by za ňu zaplatil ako za škodnú... Tí ľudia na neho vyvíjali psychický nátlak, ktorý nevydržal a odišiel z Košíc... O pol roka neskôr ho vyhľadal Ivan a dal mu telefónne číslo na neznámeho Miroslava s tým, že môže zariadiť likvidáciu jeho exmanželky...
Súčasťou dokazovania bol aj videozáznam, na ktorom bol zachytený rozhovor Miloša Ď. s policajným agentom. "Ja som človek, ktorý za peniaze urobí všetko..., ja beriem 200-tisíc..., môžeme to urobiť takto..." presviedčal Miloša Ď. agent. Kým on navrhoval riešenia a tlačil obžalovaného k rozhodnutiu, Miloš Ď. sa vyjadroval veľmi stručne a nerozhodne. Uviedol napríklad, že ešte počká, ako sa spor vyrieši. "Je to matka mojej dcéry," uvažoval. Senát dospel k záveru, že uvažovať a otáľať nestačilo. Miloš Ď. mal návrh agenta kategoricky zamietnuť, čo však neurobil.
"O tom, čo na mňa manžel chystal, som sa dozvedela až po jeho zadržaní. Nezhody medzi nami nastali po rozvode. Útočil na mňa, boli to telefonické aj ústne vyhrážky, že ma zabije. Správal sa ku mne agresívne. Bála som sa, že zájde až do krajnosti. Vždy, keď sme sa bavili o dome na Mäsiarskej, vytočil sa do nepríčetnosti..." uviedla pred súdom JUDr. Renáta Ď.
Súd veľmi podrobne skúmal aj majetkové záležitosti manželov Ď. Obžalovaný uviedol, že na kúpu domu na Mäsiarskej ulici si vzal úver a tromi miliónmi naň prispela jeho príbuzná. Renáta Ď. tvrdila, že úver splácali spoločne a zvyšnú časť im požičali jej rodičia. Podľa rozhodnutia civilného súdu nehnuteľnosť na Mäsiarskej je ich spoločným vlastníctvom.
Predseda senátu si vyžiadal spisové materiály všetkých občiansko-právnych sporov Ď. Dokazovanie v tomto smere nepreukázalo tvrdenia obžaloby, že motívom konania Miloša Ď. bola snaha získať to, čo mu v zmysle zákona nepatrilo. Pojednávanie bolo odročené na neurčito.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
