pleso skrýva stále veľa tajomstiev, ktoré z času na čas niekto poodkryje a odhalí.
Koľko ľudí napríklad vie, že v tomto jazere ako v jedinom v Európe prežila ryba síh maréna v čistej genetickej podobe? V minulosti bola pritom obľúbená na labužníckych stoloch a do Štrbského plesa bola nasadená z iného jazera v Poľsku. Aj tento fascinujúci fakt bol zistený len nedávno, v roku 1984.
Jedným z nadšencov, ktorí pracujú na odhaľovaní spomínaných tajomstiev, je aj Pavol Kráľ. „V plese sa len teraz nedávno objavili nové ryby ako plotica, štuka, ostriež. Tieto druhy predstavujú pre ostatný život v jazere určité nebezpečenstvo", povedal.
Preto sa v roku 2002 spustil projekt Optimalizácia vodného ekosystému Štrbského plesa. Tento projekt, na ktorom sa podieľa aj P. Kráľ, si vyžaduje veľa práce pod hladinou. „Popri sledovaní rýb a riešení projektových úloh som si všímal a spoznával Štrbské pleso pod vodou čoraz viac a viac. A samozrejme, nie všetkému som pod hladinou rozumel. No a práve to bola výzva, ktorá inšpiruje. Túžba pochopiť. Zistiť niečo nové," opísal motív svojho pátrania po nových zisteniach ohľadne vzniku Štrbského plesa P. Kráľ.
V roku 1998 manželia Rybníčkovci peľovou analýzou sedimentov dna zistili, že súčasná podoba plesa vznikla „iba" pred stopäťdesiatimi až tristo rokmi zaplavením menšieho jazera. Dno a okolnosti vzniku Štrbského plesa sa podstatne líšia od ostatných tatranských plies. Peľová analýza vďaka zvyškom peľu zistí zloženie rastlinstva, teda tým aj podoby daného miesta ďaleko do minulosti.
Problém je podľa Kráľa ešte zaujímavejší. V tesnom okolí Štrbského plesa existuje množstvo niekdajších jazier. Takmer všetky do dnešnej doby úplne zarástli alebo zarastajú. „Kladiem si otázku, prečo sa rašelina v Štrbskom a Novom štrbskom plese napriek takmer úplnej podobnosti miest správa tak odlišne?" Nové Štrbské pleso je umelé jazero, kde sa rašelina odtŕha od podložia a stúpa ku hladine. Vznikajú tak nové ostrovčeky a jazero sa opäť stráca. Oproti tomu sa tajomné Štrbské pleso správa úplne odlišne. Jeho rašelinová vrstva ku hladine vôbec nestúpa.
Tieto všetky fakty boli pre P. Kráľa výzvou. Chcel zistiť viac, preto sa s priateľmi pustil do skúmania jazera. „Stretávate sa s podobnou rašelinovou hranou na viacerých miestach. Tu skontrolujete jej hĺbku, zistíte, že je to šesť metrov. Podobnú hĺbku zistíte tam, aj tam. Už vám to niečo hovorí, začne vám to byť podozrivé. Až objavíte takýchto miest toľko, že zistíte, že to nemôže byť náhoda." Pavol Kráľ takto potápačským skúmaním objavil rašelinovú hranu, ktorou určil brehy pôvodného jazera. Potvrdil tak zistenia Rybníčkovcov z peľových analýz. Kráľ navyše určil výšku pôvodnej hladiny. Tá bola podľa jeho meraní šesť metrov pod terajšou.
Po týchto nových, možno nečakaných zisteniach vyvstala ďalšia otázka. Ako mohlo dôjsť k takému náhlemu zaplaveniu, teda ku vzniku nového jazera? „Naozaj sme sa nad príčinami a čase takej náhlej zmeny zamýšľali. Nevedeli sme si ju vysvetliť. A tu zrazu bol publikovaný článok Blaženy Horváthovej. Zapadol do našich zistení a ponúkol jednu z možných odpovedí na otázku vzniku plesa v jeho dnešnej podobe," povedal P. Kráľ.
Horváthová zostavila článok na základe obecných kroník podtatranských sídel a iných historických prameňov. „Na Snežnom pohorí (Vysoké Tatry) bolo tak veľké zemetrasenie, že sa mocná skala zosunula, niektoré vrchy popraskali a vzniklo nové veľké jazero," napísal kronikár Gašpar Hain v auguste roku 1662. „Napokon 9. augusta o jedenástej hodine (1662) sa za zemetrasenia zrútil vrchol Slavkovského štítu. Táto skutočnosť zapríčinila zosunutie veľkých kamenných balvanov do doliny a zahradením údolia vzniklo nové jazero," toľko sumarizácia udalostí od Blaženy Horváthovej podľa dobových prameňov.
„Je to len hypotéza, no myslíme si, že tieto kroniky hovoria práve o Štrbskom plese. Zemetrasenie v roku 1662 môže byť vysvetlením náhleho zdvihnutia hladiny pôvodného malého jazera. Hoci je Slavkovský štít od Štrbského plesa vzdialený zhruba desať kilometrov, o žiadnom inom novom jazere, o ktorom by mohla byť reč, nevieme," vysvetlil P. Kráľ.
Čo ženie Pavla Kráľa za objavovaním skrytých tajomstiev Štrbského plesa? „V mojom prípade je to tak trochu rozšírenie pracovných povinností aj na koníčka. Štátne lesy TANAP-u, kde P. Kráľ pracuje, zabezpečujú starostlivosť aj o vodné toky a jazerá. Ja som začal neskôr pri potápaní fotiť, dnes už aj filmujem. No a pri týchto činnostiach musí byť človeku jasné, na čo mieri objektívom a prečo. A tak začnete pátrať, získavať informácie. A popri tom možno i niečo nové objavíte. To sa potom všetko na seba nabaľuje, vzniká začarovaný kruh a ste v tom." povedal s úsmevom Pavol Kráľ, pre ktorého nie sú neznáme aj iné jazerá a plesá. „Len čas. Toho pri takýchto záľubách nikdy nie je dosť!"
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
