Aby Ruska Kaťa neumrela od hladu, museli ju liečiť z nákupnej horúčky

Olympijské hry patria medzi podujatia, ktoré vzbudzujú záujem nielen športovej verejnosti. Inak tomu nebolo ani pri posledných zimných hrách v Taliansku. V čase, keď snowbordista Radoslav Židek dokončil olympijskú trať na striebornej pozícii, o niekoľko kilometrov ďalej sa Košičanka Martina Rusinková s kolegami z tímu spoločnosti Coca-Cola starala o pitný režim účastníkov hier. My vám dnes ponúkame prvú časť jej zážitkov.

Martina pracuje v Košiciach v spoločnosti Coca-Cola, ktorá ja takmer 100 rokov jedným z hlavných partnerov olympijských hier. Do Talianska šla do pozície s názvom product marchandiser. "Hlavnou náplňou nášho tímu bolo zabezpečovať plynulý a kvalitný pitný režim pre športovcov v olympijskej dedine v Bardonechii. Našou úlohou bolo zabezpečenie 100 percentnej dostupnosti všetkých nápojov spoločnosti Coca-Cola, ktoré sa na ZOH ponúkali v ich 100 percentnej kvalite, čo sa týkalo napríklad teploty chladených nápojov, obalov, čistoty chladiacich zariadení a podobne. Na starosti sme však mali zabezpečenie inštalovania marektingových produktov."

Súčasťou tímu, v ktorom bola aj Martina, bolo ďalších 11 ľudí, šéfovala im Kanaďanka. "Všetci sme robili všetko bez ohľadu na to, či je niekto šéf alebo nie. Keď bolo treba napríklad pozametať sklad, alebo popresúvať palety, tak to robil ten, kto bol na smene a bolo jedno, či je to muž alebo žena. Bola to väčšinou fyzická práca. Počas posledného týždňa sme sa cítili všetci naozaj dosť vyčerpaní... Ale pri všetkej tej srande, čo sme zažívali, sme na únavu ani len nepomysleli..."

Martina pracovala v smenách, čiže sa neraz stalo, že mala nočnú a ráno vstávala do rannej... "Potom sme však mali nejaký ten čas na regeneráciu a ten sme sa všetci snažili maximálne využiť pre seba. Pred koncom hier, keď už mnohí športovci aj výbory odchádzali, sa to trochu upokojilo, keďže sme mali na starosti menej ľudí..."

"Vybavovačky" trvali takmer rok

Tomu, aby sa Martina na hry dostala, predchádzali dlho trvajúce "tortúry". "Na intranete spoločnosti bol oznam, že všetky krajiny zastúpené v systéme Coca-Cola majú možnosť poslať istý počet ľudí, aby sa podieľali na organizovaní hier. Zo Slovenska to mali byť štyria ľudia na tri rôzne pozície." Martina si teda vypýtala povolenie od nadriadeného, ktorý súhlasil s tým, že v prípade, ak ju vyberú, odíde do Talianska na šesť týždňov. Vypísala formulár, ktorý vyhodnotili na oddelení ľudských zdrojov a posunuli ju ďalej. "To všetko sa udialo už na jar minulého roka. Spočiatku som to brala na ľahkú váhu a že to proste skúsim. Až po dvoch-troch dňoch som - vtedy ešte priateľovi - oznámila, že som poslala žiadosť a možno pôjdem na olympiádu. Vážne to začalo byť, keď mi prišlo oznámenie z Turína, že som postúpila do užšieho výberu a mala som čakať na telefonicke interwiew. Prvý som kvôli pracovným povinnostiam nemohla prijať a bola som presvedčená, že sa už neozvú."

No ozvali sa. Pol hodiny sa po telefóne Martiny kadečo vypytovali - či jej nebude prekážať bývať s cudzím človekom, či spĺňa všetky bezpečnostné predpisy, prečo chce ísť na olympiádu a čo od toho očakáva... Martine oznámili, že všetkých uchádzačov ešte zhodnotia a do dvoch mesiacov jej definitívne povedia, či sa má chystať do Talianska. "Dozvedela som sa to v lete, keď som navyše v septembri mala svadbu, takže som toho mala vyše hlavy. Musela som vypísať mnoho rôznych formulárov a vybaviť veľa vecí. Keďže sa mi potom zmenilo priezvisko, mnoho z toho som musela absolvovať znovu. Keďže mi mala byť vyhotovaná aj uniforma, musela som sa celá pomerať a udať napríklad aj dĺžku nôh v centrimetroch..."

Aj keď sa hry začínali až 10. februára, Martina bola v Taliansku od 15. januára. "V predstihu sme tam boli preto, lebo sme ešte pred príchodom športovcov ale aj organizačných výborov mali všetko pripraviť pre začatie hier. Aby bol pitný režim ako má byť - od jedálne až po občerstvovacie pointy či predajné automaty. Po prílete sme v Turíne absolvovali trojdňové intenzívne školenie, kde nám povedali, čo všetko máme na starosti. Čo sa od nás očakáva, ako sa správať voči športovcom i novinárom, ako vnímať bezpečnostné opatrenia. Potom sme boli pridelení do tímu a mojim pracovciskom bola olympijska dediny v Bardonecchia - už vtedy tam boli príslušníci všetkých ´druhov´ talianskej polície. Od prvého dňa sme museli absolvovať niekoľkokrát denne bezpečnostné prehliadky. Spočiatku nám to pripadalo zábavné, ale po týždni sme toho už mali dosť..."

Ako prvé sa do olympijskej dediny začali "trúsiť" prípravné štáby z jednotlivých krajín. "Prvá vlna prišla z medzinárodného olympijského výboru necelé dva týždne pred začiatkom hier - to bola prvá veľká kontrola toho či je všetko pripravené na ich začatie. Potom prišli druhý krát, asi týždeň pred hrami. Prví športovci začali prichádzať zhruba šesť dni pred otváracím ceremoniálom. Boli to väčšinou Rusi, Ukrajinci, ale aj Austrálčania, Američania, Číňania. Ostatní prichádzali až tesne pred začiatkom hier, niektorí až v noci po ceremoniáli..."

S Taliankou sa bývalo dobre

Martina bývala v olympijskej dedine v hoteli na izbe s Taliankou Sárou zo Sardínie. "Bývalo sa nám spolu dobre, no bola to typická Talianka. V izbe sme mali dosť ´špecifický poriadok´, no pre tento národ je to typické, v živote sú aj iné priority. Sára bola schopná sa na párty zabávať do noci a ráno v pohode šla do práce. Okrem nej sme mali v tíme dve Rusky, Bulhara, Rumuna, Íra, Talianov a Kanaďanku."

Zaujímavou osôbkou bola bezpochyby 24-ročná Ruska Kaťa. "Doslova trpela nákupnou horúčkou. Vyzeralo to tak, že sa vybrala do Turína, aby povymetala tamojšie obchody. Vrátila sa so siedmimi opaskami, dvoma pármi topánok a s troma kabelkami. Všetko to boli top módne značky a najvyššia kvalita. Mama ju totiž každý druhý deň navigovala po telefóne, aby nenakupovala žiadne braky. No a Kaťa si nemohla pomôcť, lebo všade boli výpredaje a výhodné zľavy. Po niekoľkých takýchto náletoch do obchodov sme začali mať obavy, že Kaťa nebude mať za čo jesť... Tak sme jej približne po troch týždňoch - keď s nami nemohla ísť na hokej, lebo nemala na vstupenku - obmedzili prístup ku kreditke...," prezradila Martina s úsmevom. "Inak však bola Kaťa veľmi milá a bola s ňou zábava. Doma mala tuninogvanú Ladu Samaru, ktorá bola jej najväčšou pýchou... Musím povedať, že sme tam boli veľmi vydarený tím - nemali sme žiadne problémy, nevyskytol sa ani náznak toho, že by u nás na seba narážali rôzne mentality... Vedeli sme si pomôcť, vyjsť si v ústrety a užiť si aj srandu."

Najväčším zabávačom v tíme bol jednoznačne Brian, Ír v stredných rokoch. "Bol z nás síce najstarší, ale duchom veľmi mladý. Rozhodol sa robiť veci, ktoré nikdy pred tým ani len neskúsil. Povedal si, že sa naučí korčuľovať. Je síce pravda, že mnohokrát spadol, ale nevzdával to. Keď známym oznámil, že sa naučí lyžovať, tak ho esemeskami od toho odhovárali - vraj či sa chce zabiť. V prvý deň si vzal učiteľa a potom s nami šiel na obrovský svah. Jednoducho si povedal, že sa to naučí. A čo sa týka zábavy - v Bardonecchii bol po dvoch týždňoch obľúbenejší ako niektoré športové hviezdy." V tíme mala Martina aj niekoľkých Talianov. "Aj keď boli zimné olympijské hry, témou číslo jedna v ich debatách bol futbal. Dennodenne boli na programe hádky fanúšikov Juventusu Turín proti Interu Miláno a Laziu Rím..."

Oslávila aj okrúhle narodeniny

Martina mala naozaj šťastie na dobrý tím, veď jej kolegovia si spomenuli aj na to, že počas hier oslavovala 30-tiny. "Keď som odchádzala do Talianska, ani mi len nenapadlo, že tam bude nejaká oslava. Šla som preč s tým, že narodeniny oslávim, až keď sa vrátim do Košíc. V deň, keď som mala narodeniny však na nástenke, kde sme mali vypísané všetky hlavné aktivity, bolo všetko škrtnuté a napísané - Martina´s Birthday Party. Dokonca aj počas služby, ktorú som mala, mi kolega Bulhar povedal - tu si sadni, vylož si nohy, ja sa o všetko postarám. Všetci z nášho tímu mi prišli zablahoželať, dali mi spraviť krásnu tortu a dostala som darčeky. Bolo to úžasné..."

Okrem narodeninovej párty stihla toho Martina v Taliansku popri pracovných povinnostiach relatívne dosť. "Času sme však na to mali, len kým nezačali Hry. Všetok voľný čas sme však využívali naplno." Keďže v Bardonecchii mala Martina lyžiarske svahy 10 minút chôdze za hotelom, vyskúšala ich - na lyžiach i na snowboarde. "Na snowboarde som stála v Taliansku po druhý krát v živote. Druhá Slovenka Andrea z Coca-Coly, ktorá tam tiež bola, tak tá si snowboard pred tým vyskúšala iba trikrát... Teóriu však mala naštudovanú veľmi dobre. Najprv sme sa spúšťali na ´somárskej lúčke´, ale potom to šlo aj na riadnom svahu. Po prvom dni na svahu som však mala pocit, že si už nikdy nesadnem na zadok..."

Martina bola zvedavá aj na ostatné olympijské strediská - Sestriere, Cesana, Turín... "Musím povedať, že na niektorých miestach sme mali chuť sa opýtať, či zimné hry začnú až v lete... Vyzeralo to, že to Taliani nestihnú dokončiť. Stihli to však, aj keď niektoré veci boli naozaj iba provizórne. Keď sme asi dva týžden pred začatím hier v Turíne videli Medal Plazza, kde sa každý večer odovzdávali medaily, tak som si povedala - toto určite nedokončia. Dokončili... Aj športoviská boli pripravené výborne, športovci si to pochvaľovali..." Okrem rozostavaného Medal Plazza si Martina v Turíne prezrela i múzeum filmu či expozíciu egyptských dejín. "Bola naozaj krásna, Taliani tvrdia, že je druhou najkrajšou egyptskou expozíciou na svete. Aj keď radi preháňajú, v tomto im môžem dať za pravdu."

Okrem olympijských stredísk sa Martina vybrala obzrieť si Miláno. "Našťastie som na toto mesto mala dosť času, keďže moja spolubývajúca Sára pracuje v Miláne a má tam prenajatý apartmán spolu s kamarátkou. Tam sme prespali a mali sme preto celý deň na Miláno. Sára si chcela nakúpiť nejaké veci, no ja som ju prinútila sprevádzať ma po pamiatkach - videli sme La Scalu, múzeá, chrámy... Po piatich hodinách mi povedala, že to ´balí´." Aj keď je Miláno považované za dobré miesto na nákupy, Martina tamojšie obchody ´nevymietla´. "Aj keď tam bola naozaj špička módnej tvorby a všade boli pred novou sezónou výpredaje, predsa len tam boli v obchodoch pre bežného smrteľníka príliš vysoké sumy...," dodala Martina.

Ak ste zvedaví, ktoré športové podujatia si počas olympiády Martina vychutnala naživo, aké dobroty okúsila v Slovenskom olympijskom dome, ako sa vedia zabávať snowboardisti a prečo sa brankár Janko Lašák chcel fotiť iba v čiapke, čítajte Košický večer aj o týždeň, kedy vám prinesieme druhú časť Martininho rozprávania.

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári