o tom, či sú ich požiadavky oprávnené, alebo nie. Iba na vlastnej skúsenosti vysvetliť, prečo ma podobné ultimáta "vytáčajú"...
Pred mesiacom sa môjmu 14-ročnému synovi stal v škole úraz. V telocvični zakopol, spadol a rozťal si koreň nosa. Po chvíľke bezvedomia kamaráti syna prebrali a učiteľ mu ranu v medziach možností ošetril. Potom ma zavolali a do 15 minút od úrazu som už bol so synom v čakárni úrazovej pohotovosti FNLP na Tr. SNP.
Po preskúmaní množstva dverí som na jedny zakopal. Sestričke som vysvetlil, že som prišiel so synom, ktorý utrpel úraz a rana mu krváca. Jediné, čo ju zaujímalo, bola synova karta poistenca. Po ubezpečení, že manželka je s ňou na ceste, mi dala lístok s číslom a poradila čakať. Pri tejto činnosti som si všimol, že v čakárni sedelo 6 pacientov, z ktorých ani jeden nevyžadoval akútne ošetrenie. Teda žiadne krvácanie alebo zlomeniny, iba prevezy a zrejme kontroly. Neunikol mi ani oznam, že lístky, ktoré pacienti dostávajú, neurčujú poradie. Sú informatívne a poradie určuje lekár. Najprv som si myslel, že podľa dôležitosti zákroku, no mýlil som sa. Pacientov v čakárni ubúdalo, no nás nikto nevolal.
Po 20 minútach som zaklopal na dvere a sestričke povedal, že synovi rana krváca. Na to mu strhla z nosa leukoplast a dala do ruky gázu, aby si ju na rane držal. Prešlo ďalších 20 minút. Prišla manželka a ja som sestričke odovzdal synovu kartu. Kým nás zavolali dnu, prešlo ďalších 10 minút. Neuveríte, ale stalo sa tak až vtedy, keď bola čakáreň prázdna. Synovi pritom stekala krv po tvári a musel som ju vreckovkou utierať, aby mu nekvapkala na nohavice.
Ošetrenia rany sme sa aj tak nedočkali. Lekár si ju obzrel a skonštatoval, že musíme ísť na krčné oddelenie v budove polikiniky. No super! Takmer hodinu stepujem v čakárni s krvácajúcim dieťaťom a oni mi potom povedia, že máme ísť inam. Pritom stačilo, aby sestrička hneď na začiatku upozornila lekára na čerstvý úraz, on by si ho pozrel a poslal nás na krčné. No nestalo sa tak, preto nečudo, že som sa rozkričal a poslal zdravotníctvo i lekára niekam... Ozvenou bolo upozornenie, že na mňa môžu zavolať políciu. Žiaľ, nemal som čas na ňu čakať...
So synom, ktorý si celý čas držal skrvavenú gázu na rane, sme sa po 10 minútach blúdenia chodbami dostali z prízemia výškovej budovy na 5. poschodie polikliniky. Tam nám sestrička oznámila, že lekárka šla na obed. Poradila počkať cca 20 minút, alebo sa vrátiť do výškovej budovy, kde je na 9. poschodí krčné oddelenie.
Spolu s opätovným blúdením a čakaním na výťah vo výškovej budove trval spätný presun ďalších 15 minút. Konečne krčné oddelenie a lekár. A viete, čo bola jeho prvá požiadavka? Karta poistenca a 20 korún. Dostal ich, preto nos zrontgenoval a zistil, že kosť je prasknutá. Po chvíli čakania na voľnú operčnú sálu ranu zašil a syn opustil nemocnicu so štyrmi stehmi. Po vyše dvoch hodinách, odkedy som s ním prišiel.
Nechcem hádzať všetkých lekárov a zdravotníkov do jedného vreca. Určite si mnohí košickí tie vyššie platy zaslúžia. No určite viem, že s najbližším úrazom pôjdem do Prešova. Aj s cestou to bude určite rýchlejšie....
Róbert BEJDA
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
