a Nemecko presadzujú, aby sa v celej EÚ zjednotili daňové základy, Slováci zvyknutí na nižšie dane, než je priemer v únii, môžu byť podľa nášho eurokomisára Jána Figeľa (na snímke) aspoň zatiaľ pokojní.
"Harmonizácia, ktorá by viedla ku skrytému zvyšovaniu daní, je pre Európu nepotrebná. Diskusia o tejto otázke je záležitosťou jednomyseľnosti. Akékoľvek rozhodnutie je možné iba vtedy, ak s ním súhlasia totálne všetci. Je dosť krajín, ktoré oponujú harmonizácii, a preto Slovensko nemusí mať obavy a aj naďalej si môže stáť za svojimi reformami a krokmi, ktoré považujeme za dobré nielen pre seba a Európu. Žiaľ, niektoré krajiny sa na to pozerajú cez prizmu ako meniť iných a prispôsobovať pomery v okolí, a nie aj u nich doma. Navyše ide o diskusie, ktoré nikam nevedú. Každému by malo byť jasné, že skôr znižovanie daní a odvodového zaťaženia je cestou pre Európu a jednotlivé krajiny. Ak chce byť EÚ konkurencieschopná, mali by sme si všetci uvedomiť, že cesta k tomu nevedie cez zvyšovanie zaťaženia tých, ktorí riziko prijímajú. Skôr by sme mali hľadať cesty, ako toto riziko znižovať," myslí si Figeľ.
Aj bez vyšších, resp. nižších daní patria Košický a Prešovský kraj medzi 10 najchudobnejších regiónov v celej EÚ. Hoci sa najvyšší predstavitelia oboch krajov sťažujú na macošský prístup vlády, podľa ministrov by práve regióny mali byť aktívnejšie vo vzťahu k zlepšeniu životnej úrovne. Podľa Figeľa je síce znižovanie regionálnych rozdielov jedným zo základných cieľov EÚ, ako aj vlád jednotlivých štátov, no ľudia v zaostalejších regiónoch by nemali len čakať so založenými rukami na pomoc.
"EÚ vedie svojich členov k vnútornej a vzájomnej solidarite. Tá vnútorná je definovaná napríklad požiadavkou partnerstva a spolufinancovania aj pre vonkajšiu solidaritu. Európske fondy idú tam, kde sú vytvorené základné predpoklady na báze tej istej filozofie pre rozvoj. Znižovanie rozdielov nemá znamenať, že silnejší má čakať alebo brzdiť svoj vývoj, skôr je potrebné stimulovať tých zaostávajúcich. Ale aj tí slabší musia byť aktívnejší, k čomu smerovali aj doterajšie kroky vytvorením regiónov, decentralizáciou kompetencií a financií. Zároveň by k tomu mala smerovať aj diskusia o Národnom referenčnom rámci."
Každá krajina si podľa nášho eurokomisára definuje svoje stratégie a priority, do ktorých potom bude prenášať európsku pomoc. Ako nám povedal Ján Figeľ, nasledujúcich sedem rokov bude pre Slovensko "európsky" bohatých, pretože najmä chudobnejšie regióny môžu pri dostatku kvalitných projektov očakávať azda najvýraznejšiu finančnú pomoc v histórii EÚ. "To vytvára priam neopakovateľný moment, aby toto vnútroštátne partnerstvo medzi národnou, regionálnou a komunálnou sférou bolo transparentné, efektívne a produktívne. Je len na nás, či sa to podarí. Za sedem rokov sa dá toho mnoho dokázať, stačí si len zobrať Írsko. Jeho príklad je aj našou výzvou."
Keďže azda najdôležitejšou pracovnou náplňou komisára J. Figeľa je "dohľad" nad vzdelávaním v EÚ, zaujímalo nás, ako vidí túto situáciu u nás. Ako nám povedal, hoci v tohtoročnom štátnom rozpočte bol percentuálne asi najvyšší nárast finančných prostriedkov vyčlenených na vzdelávanie a ďalšie súvisiace aktivity, z pohľadu aspoň priemeru EÚ je tento ukazovateľ stále príliš nízky.
"Slovensko v súčasnosti na školstvo, vedu a výskum vynakladá okolo 0,6 percenta HDP ročne, a to je stále málo. Okrem zvýšenia finančných prostriedkov je však zároveň potrebné pokračovať v reformách na všetkých druhoch škôl. Príkladom môže byť Veľká Británia, ktorá zavádza poplatky na VŠ, no výrazne ich kombinuje so sociálnou politikou pre vlastných študentov, čím sa takýto systém stáva prijateľným, únosným a sociálne citlivým. Je ilúziou myslieť si, že všetko vydrží tak, ako je teraz. Aj preto jednotlivé krajiny rozmýšľajú nad spôsobmi, ako priniesť do vzdelávania viac prostriedkov. Takisto sa hľadajú vyššie spojitosti medzi sférou vzdelávania a ekonomiky tak, aby sa tieto dva svety výraznejšie zblížili a prepojili. Z tohto pohľadu si myslím, že by sme sa mali inšpirovať od schopných a vyvarovať sa pasivity a tých chýb, ktoré môžeme vnímať v okolitých krajinách," dodal.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
