Tisou. Netradičné podujatie prvýkrát pripravil knihovník Gabriel Németh, ktorý tu pôsobí už od roku 1993. "Mojím cieľom bolo nielen informovať deti o úlohách a fungovaní knižnice, ale najmä vysvetliť im, prečo sú knihy pre život človeka dôležité a čo ich "nečítanie" prináša," hovorí.
V spolupráci so ZŠ so slovenským vyučovacím jazykom do knižnice zavítali najskôr ôsmaci a siedmaci a po nich piataci a šiestaci. Pozorné oko knihovníka hneď spoznalo, kto do knižnice nechodí vôbec. "Boli aj takí, ktorých som videl prvýkrát v živote. Knihy na mimočítankové čítanie asi zohnali inde," poznamenal s úsmevom Gabriel Németh. Starším školákom pre istotu radšej vysvetlil, kde a ako sú knihy usporiadané, následne ich vyzval, aby sa "zahrali" na knihovníka. Trochu tým zaskočil Mariána Šidlu, ktorý je síce pravidelným návštevníkom knižnice, ale špecializuje sa len na jeden druh literatúry. "Čítam knihy o 2. svetovej vojne, jej politických súvislostiach, osobnostiach, politické memoriály a knihy o zbraniach," priznal sa, loviac v poličke so svojou obľúbenou témou. Bez problému uviedla školákov do obrazu Lucia Ščavnická. Do tretice knihovník vybral Norberta Vasila, ktorý nepovedal ani slovo. Priznal sa, že knihy nečíta vôbec. "Nešlo mi to, radšej pozerám filmy, hlavne horory. Naozaj je kniha zaujímavejšia?" pýtal sa.
Gabriel Németh deťom po tejto malej skúške ohňom vysvetlil: "Knihy rozvíjajú predstavivosť, pomáhajú pri slovnej zásobe, čo zase uľahčuje učenie. Naviac, v živote budete potrebovať aj ich obsah. Nikdy neviete, v akej spoločnosti sa ocitnete a bez dobrej konverzačnej témy sa budete cítiť stratení," oslovil ôsmakov, ktorí sa po prvotnom uvoľnení začali prechádzať po knižnici a loviť v priečinkoch. Knihovníkovu ilustráciu pochopili rýchlo - kto knihy nečíta, má prinajmenšom problém s vyjadrovaním.
Niektorí mali šancu vniknúť do tajov knihovníckeho remesla aj v kancelárii. Ako prvá to využila siedmačka Zuzka Zurbalová, ktorá si vyskúšala vypísanie preukazu čitateľa a zaevidovanie výpožičky. Nakazila aj Miroslava Vidličku, ktorý si vyskúšal stôl zo strany čitateľa aj knihovníka či už spomínaného Mariána Šidlu. Kým sa ôsmaci hrali, na dvere už klopali piataci. Rovnaká hra sa opakovala, evidentné bolo, že mladšie deti sa s ňou skôr zžili a zaujímali sa o knihy, knižnicu aj výkony spolužiakov pri predstavovaní knižnice. Dobre to išlo Dominikovi Fábrymu aj Viktorovi Kovácsovi, podľa slovenčinárky Oľgy Gondoľovej však napriek tomu majú rezervy: "Deti čítajú menej ako je potrebné a málo využívajú možnosti knižnice. Keď si majú vybrať vhodný text alebo báseň na súťaž, nejdú sem, kde im môže knihovník poradiť. Urobia to sami a výber je zlý." Dúfa, že deň otvorených dverí prinesie ovocie aspoň tým, že sa deti zamyslia nad dôležitosťou kníh a čítania: "Veď už ani mimočítankové nie je striktne určené. Zadáva sa len žáner, oni si môžu prečítať čo chcú."
Tunajšia knižnica sídli v budove hneď za mestským úradom, v súčasnosti patrí pod mesto. Na to, že má len asi 4-tisíc obyvateľov, je dobre zásobená. Čitatelia v nej nájdu takmer 7-tisíc kníh. Knihovníka mrzí, že v posledných rokoch je problém s ich nákupom, lebo vraj "nie sú peniaze alebo ochota mesta". Zaujímavé je zápisné, ktoré je najlacnejším v širokom okolí. Dospelí platia ročne len 15, deti 10 a dôchodcovia 5 korún. Za každú výpožičku platia symbolickú korunu. "Máme aj čitateľov z okolitých detí či Kráľovského Chlmca, kvôli cene. Kedysi sme mali zapísaných viac ako 200 čitateľov, dnes ich je len do 140, ale záujem pomaličky rastie. V decembri sme požičali "rekordných" 212 kníh, najčastejšie sem chodia deti," vysvetľuje. Knižnica je členom Media klubu, cez ktorý pravidelne obohacuje knižničný fond o obľúbené bestsellery svetových autorov. Knihovník na záver dodal, že v podobných akciách najmä pre deti plánujú pokračovať aj v budúcnosti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
