minca ako taká v Starej Ľubovni existovala, alebo len bola v podobe akejsi zmenky. Napriek tomu sa ju rozhodli obnoviť v kovovej podobe aj ako pamiatku na dve mincovne, jednu legálnu a druhú nelegálnu, ktoré kedysi v Starej Ľubovni fungovali.
"Ľubovniansky zlatý bol menou, ktorá v meste fungovala počas poľského zálohu. Prvá písomná zmienka je z roku 1705, ktorú sme našli archíve, testamentoch ľubovnianskych mešťanov, kde istá mešťanka poukazuje určitú sumu príjemcovi v Ľubovnianskych zlatých," opisuje jeden z prvých dôkazov o platidle archeológ Pavol Mišenko. Od tohto dátumu sa bežne používala, bádatelia dokonca našli v magistráte neďalekej obce Hniezdne dokument, v ktorom sú Ľubovnianske zlaté prerátané na Holandské zlaté. "Jeden Holandský zlatý mal hodnotu ôsmich Ľubovnianskych zlatých. Je to veľmi zaujímavý fakt, pretože takto si vieme vypočítať približnú hodnotu nášho platidla a porovnať ju povedzme s uhorským, či poľským," prezrádza Mišenko.
Zároveň však existuje niekoľko verzií o podobe Ľubovnianskeho zlatého. Podľa archeológa malo platidlo podobu kovovej mince, ktorá fungovala v rámci vtedajšieho Spišského starostva. "Používala sa na platenie daní a pri vtedajších finančných obratoch v spišskom zálohu. Druhá možnosť je tá, že išlo v skutočnosti o Poľský zlatý, ktorý bol razený v Starej Ľubovni, a preto sa nazýval Ľubovnianskym zlatým, možno mal na rozdiel od poľského aj nejakú špecifickú skladbu. Posledný variant, ktorý sa mne osobne veľmi nezdá je, že mal podobu zmenky, teda nešlo o mincu," hovorí Mišenko. Polemiky o podobe mince zatiaľ nevyriešili ani archeologické výskumy, pretože sa platidlo nikdy nenašlo. "Je možné, že mincí bolo vyrazených pomenej, možno malá séria a po skončení platnosti ich majitelia roztavili a použili na razenie nových. Je to obdobná situácia, ako v súčasnosti. Ak peniaze prestanú platiť, menia sa, každý sa ich snaží čo najrýchlejšie zbaviť a vymeniť za platné. Málokto rozmýšľa ako numizmatik. Zároveň išlo o mincu nízkej hodnoty, a preto nemali vtedajší ľudia ani dôvod na to, aby si Ľubovniansky zlatý nechávali ako nejaký vzácny predmet," rozmýšľa Mišenko.
V Starej Ľubovni existovali aj dve mincovne. Jedna legálna, ktorá zanikla v roku 1769 počas povstania v Poľsku. Vypálila a zničila ju barmská konfederácia, na strane ktorej bojoval aj Móric Beňovský, neskorší kráľ Madagaskaru. Mincovňa nerazila platidlo napodiv na hrade, ale pri Jakubianke, presnejšie pri vtedajšom staroľubovnianskom mlyne, podľa ktorého bola pomenovaná aj Mlynská ulica. "O falošnej mincovni sa vie, že v Starej Ľubovni bola a existujú rôzne varianty, kde presne bola situovaná. Viažu sa k nej aj rôzne povesti, viac o tom hovorí Nižňanského Spišské tajomstvo, ktorý sa snaží opisovať, ako fungovala v jaskyni," odkrýva minulosť Starej Ľubovne archeológ.
Po vyše tristo rokoch od prvej písomnej zmienky sa magistrát rozhodol platidlo oživiť a dať mu kovovú podobu. "Máloktoré mesto sa môže pochváliť vlastnou menou z minulosti, navyše ak niesla aj jeho názov. Chytili sme sa ponúkanej príležitosti z histórie a chceme zriadiť mincovňu, kde by si aj turisti mohli vyraziť Ľubovniansky zlatý, ktorý by sa predával ako suvenír a zároveň poslúžil aj ako platidlo v budovanom historickom vojenskom tábore," hovorí archeológ, ktorý je zároveň autorom myšlienky obnovy platidla. Minca bude z mosadze. Zadná strana platidla, ktorej dominuje patrón mesta, sv. Mikuláš, bude stále rovnaká. Lícna strana sa bude obmieňať podľa požiadaviek, nateraz má dve podoby, a to s ústredným motívom hradu Ľubovňa a vlkodlakom, ktorý je tiež súčasťou ľubovnianskych legiend. Jeden Ľubovniansky zlatý si budú môcť turisti vymeniť za desať korún.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
