Avšak, s prívlastkom uveriteľná, nesentimentálna a hlavne úprimná. Skupina v zložení Agnes Lovecká (bice, husle), Juraj Mironov (basa, spev), Peter Bálik (gitara), Marek Pastier (gitara, spev) a Lucia Piussi (spev, gitara, o.i. aj herečka v divadle Stoka) si totiž servítku pred ústa nedáva, čo je počuteľné aj na ich novom, v poradí už štvrtom albume Sloboda. V rámci svojho miniturné si zahrali aj v Košiciach a to so spriatelenou kapelou Kolowrat. Dúfajme však, že Centrum súčasných umení ich vystúpenie prežije - Živé kvety začínajú byť pomaly ale isto známe tým, že prežívajú pódiá, na ktorých vystupujú. Bratislavský Propeler skončil minulý rok a divadlo Stoka má svoje dni tiež zrátané.

Ako došlo k vašej spolupráci s Kolowratom?

Lucia: "Oni nám zavolali a dohodli sme nejaké koncerty, myslím, že najprv oni hrali v Stoke. No podstatné je, že keď sme sa s nimi ľudsky stretli, tak to zafungovalo. Že sme si padli do oka, máme ich radi ako ľudia a myslím, že aj oni nás, držíme im palce a tak."

Na svete máte už štvrtý album - aký je oproti predchádzajúcim počinom?

Peter: "Keby som ho porovnal s tým predchádzajúcim, ktorý sa volá Na mojej ulici, tak ten sme vymýšľali prevažne v zime v divadle Stoka, keď sme nemali peniaze na kúrenie. Preto sme vymýšľali také rýchle pesničky, aby sme sa zahriali (smiech). No tento album sme vymýšľali počas celého roka - v lete sme vymysleli pomalé pesničky, keďže bolo také pekné leto, a v zime zase rýchle. Sú to vlastne pesničky zo všetkých ročných období (smiech). Ten predtým bol taký pankáčskejší..."

Čo pre vás znamená sloboda?

Lucia: "To je to najdôležitejšie, lebo bez slobody nie je ani láska. Niekto si myslí, že je, ale nie je to pravda. Sloboda je ešte dôležitejšia, lebo bez nej ani láska nie je láskou. Vieš, ako spieva Bob Marley, a to je iný génius ako my, že 'All i ever had, redemption songs, songs of freedom'. Vlastne, keď na to človek príde, zistí, že to povedali už mnohí predtým, no chce to tiež povedať, lebo na to prišiel poctivo sám... Je strašný rozdiel, keď ti niekto niečo povie a môže ti to hovoriť stokrát, ale keď ty na to prídeš, tak je to úplne iný objav, objavíš Ameriku a chceš o tom hovoriť."

Mnoho sa popísalo o tom, že vaše texty sú také úprimné, až sú bezútešné...

Lucia: "Tak to si vôbec nemyslím, že sú bezútešné. Teda ja nechcem, aby boli bezútešné. Keď to takto niekto vidí, tak je to jeho problém a nie môj. Ja chcem pomáhať sebe a iným, ktorí sú mi možno blízki, alebo sme naladení rovnako. Som rada, keď sa nad niečím vytrápim, na niečo prídem a potom to chcem dať ďalej. A nie niekoho dodrbávať..."

Peter: "Každá dobrá hudba je niečo oslobodzujúce. A keď to naša hudba má v sebe, tak je to fantastické."

Živé kvety sú priam bytostne späté s divadlom Stoka. Viete už, ako budete ďalej fungovať? Aj kapela, aj divadlo?

Lucia: "Čo sa týka divadla, isté je len to, že sa nevie nič. Krčma Stoka funguje do konca marca a potom to už musíme iba niekde odpratať. Viac neviem, nikto nám nič dobré neponúkol. Nevyzerá to ale nádejne, no už by sme nechceli tak ďalej žiť, lebo to bola obeta. Takto sa žiť proste nedá. Kapelu to ale, myslím, neovplyvní. Povrchovo áno, veď my sme tam veľa spolu prežili a my Stoku milujeme. Naša kapela je ale živá a ideme ďalej, robíme všetko pre to, aby to šlo, pesničky a tak."

Peter: "Bude to síce úplne iné..."

Lucia: "...ale my budeme hrať."

Aké máte z toho celého diania okolo Stoky pocity?

Lucia: "Vieš, ja čo si pamätám, som bola len v Stoke. Vyliahneš sa z vajca, máš devätnásť a potom si 15 rokov len v Stoke. To sa nedá povedať jednou vetou, je to celý môj život. Na jednej strane je to strašne smutné, až mi z toho zadrbáva, no na druhej je to ohromná úľava. Je to ako smrť v rodine, dlhé trápenie a potom koniec."

Peter: "Určite sa to dostane do pesničiek, tie pesničky to celé kopírovali. Čokoľvek sa stalo, dostalo sa to do nich."

Lucia: "Sú to ako keby svedkovia, keď sa na to spätne pozrieš, tak sú to také malé svedectvá."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári