sestry. Po celom Slovensku rozlietaný mladý režisér si za svoje momentálne pôsobisko vybral práve metropolu východu - a tak sme si ho aj napriek pracovnej vyťaženosti na chvíľu odchytili.
Témy, ktoré si na zrežírovanie vyberáte, sú dosť rôznorodé. Podľa čoho sa rozhodujete, do akého projektu sa pustíte?
- Podľa témy alebo podľa situácie. Stačí mi prečítať si jednu situáciu z celej hry, ktorá je dobre napísaná a hneď ma to zaujme. V Troch sestrách ma ich zaujalo hneď niekoľko. Zaujal ma ten jeho paradox. A na ňom sme to stavali, aj keď neviem, či sa nám to podarilo. Možno sme sa až príliš spoliehali na to, že divák bude mať nadhľad a väčší prehľad. Cez prestávku sme sa s dramaturgom rozprávali, či by nebolo zaujímavejšie hneď ukázať všetky tie veci, ktoré sa za celým príbehom odohrávajú - podvádzanie manžela, násilie, sex... Myslím, že vnímavý divák to prečíta ihneď a vtedy si uvedomí drámu celej hry a nepotrebuje to mať na tanieri. Verím tomu, že divák je inteligentný. Taký, ktorý príde do divadla a už je vzdelaný.
Krásavica z Leenane vám minulý rok priniesla úspech v podobe nominácií na Dosky, očakávate takéto ocenenie vašej práce aj teraz?
- (smiech) Viete čo? Počul som, že v Košiciach to volajú Krásavica z Líňan a ja sa smejem, že Líňany sú hneď vedľa Lípian. Pri Troch sestrách neočakávam nič, lebo keby motivácia bola takáto, tak to spravím presne, ako sme sa bavili, cez experiment. Poviem vám pravdu, chcel som sa tomuto hereckému súboru venovať, chcel som ich presvedčiť, že to, čo robíme, je dobré, ale chcel som ich presvedčiť prácou a nie slovami. A tak sme pracovali, pracovali a nakoniec som najväčšie poklony dostal od hercov. Zrazu mi proste niekto povedal, že sa mu so mnou pracuje dobre a že by bol rád, keby som prišiel ešte raz. V podstate to, že som po Krásavici dostal zase možnosť pracovať v Košiciach, je pre mňa obrovská česť. A už teraz som bol zase oslovený pánom Úradníkom...
Takže vás zas uvidíme v Košiciach?
- Ja budem veľmi rád, mne sa tu veľmi páči, sú tu veľmi dobrí herci. Som presvedčený o tom, že vedenie herca musí byť systematické. Herec sa musí chcieť učiť a režisér musí chcieť učiť.
Váš otec je v divadelnej branži dosť známy - ako sa pracuje synovi slávneho otca?
- Ťažko. Najmä keď otec je čechológ a má za sebou veľmi úspešnú iscenáciu Troch sestier, ktorá sa hrala, myslím, dakedy v sedemdesiatom piatom, keď ja som ešte nebol na svete. Videl som jediné predstavenie Morávkových Troch sestier v Nitre, ktoré si nepamätám, no nevidel som ani Sveťove (Sprušanského - pozn. red.) a som rád, že som tieto predstavenia nevidel, lebo nerád vidím hry, ktoré robím. Ale to, že mám doma čechológa, je akoby vám nad hlavou visela sekera. Pre mňa bolo veľmi podstatné, keď som sa na recepcii po premiére stretol pohľadom s otcom, tak sa na mňa usmial. Keby to dopadlo horšie, tak by sa na mňa asi ani nepozrel.
Dosť veľa hosťujete, cestujete po Slovensku... Keďže ste už tiež otcom, netrpí rodina vaším povolaním?
- Syn je môj miláčik, živá energia. Dostal som sa do pozície, keďže sme tak málo spolu, že ja som ten, ktorý ho rozmaznáva a nevychováva. Keď ste videli Krásavicu z Leenane, tak tam jedna postava hovorí: 'Nechcem tu byť, nechcem tu byť, nechcem tu byť'. A to má naozaj korene v skúšobnom období, keď mal môj syn len rok. Toto sa stalo hitom skúšky, lebo som chcel byť túžobne doma. No práve tá sila z toho, že mám niekoho, kto ma doma čaká, ma hnala, aby som to čo najrýchlejšie a najlepšie urobil, aby som sa už konečne niekde ukotvil. My sme to s manželkou počítali a vyšlo nám, že zo siedmich dní som dva dni doma, teda v skratke, zo siedmich rokov som s nimi dva. A to je pre mňa ťažké, aj keď divadlo je taký adrenalín, niečo, čo vás ťahá a ženie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
