Praktická lekárka MUDr. K. Sedliaková hovorí o tom,
čo hrozí tehotnej matke od chorého dieťaťa
Na prenos akejkoľvek infekcie ôže doplatiť rodiaci sa život
Žena, ktorá očakáva bábätko, určite by sa mala vyvarovať kontaktu s dieťaťom, ktoré má niektorú z obávaných detských infekčných chorôb. K tým najhorším patria rubeola, toxoplazmóza, herpetické infekcie, CMV - cytomegalovírus a varicella, a tiež chlamýdie.
"Jednou z najobávanejších je vrodená rubeola," tvrdí praktická lekárka pre deti a dorast MUDr. Katarína Sedliaková. Život dieťaťa v matkinom tele je ňou ohrozený hlavne v prvých troch mesiacoch. K infekcii plodu môže dôjsť pri priamej infekcii matky, ktorá nemá proti rubeole protilátky.
"Vplyvom tejto rubeoly môžu vzniknúť anomálie oka, srdca alebo dieťa môže byť úplne hluché. Neskôr, v 4. a 5. mesiaci života plodu, tieto hrubé anomálie už síce nevzniknú, ale nič ešte nie je vyhraté. U dieťaťa možno očakávať zníženie sluchu, poškodenie sietnice či psychomotorické zaostávanie," zdôraznila MUDr. Sedliaková. Rubeola je vzdušná nákaza a prejaviť sa môže po 12 až 23 dňoch.
Pokiaľ mama v tehotenstve zjedla kontaminovanú stravu, napríklad surové mäsové výrobky alebo vypila surové mlieka, prípadne sa nevyvarovala priameho kontaktu s pôdou, kde sú cysty parazitov, seba i plod môže ohroziť toxoplazmózou. Tá sa prejavuje ako chrípka, únava, tehotná má zvýšené teploty, bolia ju kĺby. Sú to faktory, ktoré sa klinickým vyšetrením prakticky nedajú odhaliť. Pri toxoplazmóne môže dôjsť k predčasnému pôrodu alebo pôrodu mŕtveho plodu. Ak dieťa aj prežije, je riziko, že sa narodí s malformáciou, čiže hydrocephalom, postihnutím oka a mozgu. Účinné očkovanie proti tomuto ochoreniu neexistuje.
"Z herpesových infekcií je nebezpečný CMV, ktorý sa prenáša kvapôčkovou infekciou, kontaktom i pohlavnou cestou," pokračovala MUDr. Sedliaková vo vymenúvaní rizikových onemocnení. Vyvýjajúci sa plod môže trpieť podobnými príznakmi ako pri toxoplazmóze, čiže sú postihnuté mozog, oči, pečeň a psychomotorickým zaostávaním.
"Ďalším rizikovým onemocnením je varicella. Je to vzdušná, vysoko infekčná nákaza. V prvej polovici tehotenstva jej vplyvom dochádza k poškodeniu oka, mozgu, končatín, čiže nastáva tzv. embryopatia. Keď na ňu matka ochorie v posledných 2-3 týždňoch tehotenstva, dieťa sa narodí s vrodenou varicellou." Podľa MUDr. Sedliakovej môže mať dvojaký priebeh. Ľahší je vtedy, ak dieťa získa protilátky ešte v tele matky. Môže však mať aj ťažký priebeh, a to v prípade, že ak matka ochorela tesne, napríklad 5 dní pred pôrodom. Proti varicelle sa u nás neočkuje. Najlepšie je prekonať toto ochorenie v detskom veku. Potom vznikne doživotná imunita. U herpetických vírusoch je zaujímavé, že v organizme môžu existovať dlho a prejavia sa len pri záťažiach (herpes zoster). Dlhodobo sa môžu vylučovať tiež močom a slinami.
"Poslednou kategóriou sú chlamýdie. Sú to tzv. veľké vírusy. Vnútrobunkové uloženie ich chráni pred pôsobením imunitných mechanizmov, takže dlho pretrvávajú aj v infikovanom organizme. K prenosu môže dôjsť pohlavným stykom a kontaminovanými predmetmi." Ženy, ktoré trpia chlamydiozou rodidiel, neraz majú potrat alebo predčasný pôrod. Nakaziť sa môže počas pôrodu aj novorodenec, ktorý dostane chlamydiový zápal očných spojoviek alebo chlamydiový zápal pľúc. Pri liečbe sa používajú antibiotiká.
Pokiaľ to teda zhrnieme tehotnú ženu ohrozujú vírusové, bakteriálne alebo parazitárne ochorenia. Veľkú úlohu v odolnosti voči nim zohráva imunitný systém matky a veľkosť nákazy, čiže infekčná dávka.
Ochranou proti infekčným chorobám môže byť aj to, ak žena dokáže dieťa čo najdlhšie kojiť. Keď už nemá dostatok svojho mlieka a musí siahnuť po iných, určite to majú byť sušené, s primeraným obsahom tukov, cukrov, bielkovín, vitamínov a stopových prvkov, z ktorých vymiešava nápoj. "Do jedného roka nemala by mama siahnuť po klasických mliekach v škatuliach. I keď sú pasterizované. Do pol roka by malo dieťa dostávať mlieko päťkrát denne. Od jedného roka stravu rozširujeme o nemliečne výrobky." MUDr. K. Sedliaková podčiarkla, že neprimerané prekrmovanie detí vedie k preťažovaniu obehového systému. A pozor, jeho následky sa môžu väčšinou prejaviť v neskoršom veku v podobe alergií, obezity, črevných a obličkových ochoreniach.
"Na záver by som rada dodala, že to, čo sme tu spomenuli, sú extrémne, ale nie každodenné prípady infekčných chorôb, ktorými sa môže od chorého dieťaťa nakaziť tehotná žena a následne aj plod. Pri detských chorobách existuje aj kategória - prenos choroby zo súrodenca na súrodenca," dodala K. Sedliaková. Mamám radí, že ak jedno dieťa ochorie na ovčie kiahne, netreba súrodenca od neho izolovať. Deti sa pokojne môže spolu hrať, aspoň si infekčnú chorobu odbijú naraz.
Nie proti všetkým detským chorobám e dnes očkovanie povinné
Dieťa má imunitu od matky
Pri vzťahu matka - dieťa hrozí vždy určité nebezpečenstvo prenosu nákazy. Aj preto sú u dieťaťa niektoré očkovania povinné vyplývajú zo zákona. Sú to očkovania proti týmto chorobám: diftéria (záškrt), tetan, pertusis (čierny kašeľ), morbili (osýpky), rubeola (ružienka), parotitída (mumps), ochorenia vyvolané hemofilom influenzae typu B (meningitída), hepatitída B (žltačka) a poliomyelitída (obrna).
Pokiaľ mama tieto ochorenia prekonala, či už prirodzene alebo tým, že bola zaočkovaná, aj imunitný systém dieťaťa je chránený. Pri ovčích kiahňach do 6 mesiacov dieťaťa, pri megingokokových nákazach najmenej do 3 mesiacov. Dosť je pritomm dôležité, dokedy matka dieťa kojí.
Niektoré choroby sú už u nás našťastie, už celkom zlikvidované. Určite sem patrí detská obrna. Keby sa nejaký ojedinelý prípad predsa len vyskytol, buď by bol importovaný alebo by sa týkal iného typu nie klasickej detskej obrny. Podobne sú dnes výnimočnými rubeola. A ojedinele, aj to len u chlapcov, sa ešte vyskytuje mumps. Je to zápal príušných žliaz. Ako samotné ochorenie nezvykne byť zákerné. Občas sa môže, ako komplikácia, prejaviť zápalom mozgových blán.
K vážnym zatiaľ patria meningokovové nákazy, ktoré môžu ohroziť vzťah matka - dieťa. Očkovanie pri nich, žiaľ, nepatrí medzi povinné očkovania, takže celú vakcínu si musí pacient zaplatiť. Podobne nepodlieha povinnému očkovaniu ani hepatitída typu A. Očkuje sa proti nej až vtedy, keď sa vyskytne.
Dôležité je posilňovanie imunitného systému
Umývanie rúk - samozrejmosť
Základom boja proti detským infekčných chorobám je dodržiavanie hygieny. Aj preto, keď prídeme domov, prvá cesta dospelých i dieťaťa majú viesť k vode, aby si ňou a mydlom poriadne umyli ruky.
Rovnako nie je správne, i keď babičky, dedkovia a všetky tety sa možno aj urazia, no dieťa netreba vystavovať bozkaniu z každej strany, objímaniu, štipkaniu na líčkach. V meste sa to dá ešte ako-tak tolerovať, no ak babka na dedine príde k vnukovi rovno od zvierat, ktoré chová, bez toho, aby si umyla ruky, prenos nákazy je viac ako istý.
Dodržiavanie hygienických návykov si však netreba pliesť s prílišnou sterilitou. Niektoré mamy sa totiž dopúšťajú opačného extrému a keď len trošku zafúka vietor, dieťa zababušia tak ako keby bolo vonku mínus 15 stupňov Celzia. Potom stačí málo a drobec aj pri tom najobyčajnejšom kontakte s bacilom leží v horúčkach. Za normálnych okolností nežijeme v sterilnom prostredí, a každý z nás je tak trochu aj nositeľom istého percenta streptokokov, stafylokokov, hemofilov a podobne.
Podstatné teda je dieťa otužovať, a tiež vytvárať a posilňovať jeho imunitný systém. Nie však tak, že mu dáme na posedenie zjesť kilo mandarínok. Strava predsa musí byť vyvážená. V období, kedy sa hovorí o riziku chrípky, mama by tiež s malým bábätkom nemala ísť do obchodného centra, kde je veľká koncentrácia, aj chorých ľudí. Vo všetkom treba nájsť rozumnú mieru.
Počas tehotenstva sa Katarína Čižmáriková zľakla synovej rubeoly, pred pôrodom ju vystrašili ovčie kiahne
So synmi Tomášom i Martinom sa hrali na bielobodkované lienky
S nástupom dieťaťa do predškolského zariadenia matka už akosi automaticky musí rátať s tým, že jej ratolesť dostane klasické "vyrážkovité" choroby ako sú osýpky či ovčie kiahne. Na jednej strane je dobre, ak sa tieto onemocnenia preskáču v detskom veku. V dospelosti je potom človek proti nim imúnny. Alebo aspoň by mal byť. To tvrdí aj mestská poslankyňa Katarína Čižmáriková, ktorá si pupencovité fázy so synmi Tomášom a Martinom tiež preskákala.
"Celkom bezproblémové naše detské choroby ale neboli," spomína K. Čižmáriková. "Práve, keď som čakala Martina, prvorodený Tomáš prišiel jedného dňa domov zo škôlky pekne ružovučký a pobodkovaný. Lekárka mi oznámila - má rubeolu. V tých časoch platilo, že ak by rubeolu dostala žena v tehotenstve, vážne by to mohlo ohroziť rodiaci sa život. A ja som po druhom synovi veľmi túžila..."
Je teda nad slnko jasné, že K. Čižmáriková po správe detskej lekárky takmer infarkt dostala a okamžite letela ku gynekológovi. Po prvom, a o dva týždne neskôr po druhom odbere krvi, si síce vypočula pozitívnu správu, že všetko je v poriadku, ale tie dni medzitým nikomu nepraje. "Bol to veľký tlak na moju psychiku sprevádzaný otázkou, či si nebudem musieť dať bábätko preč. Našťastie, nemusela som, a dnes je z neho 25-ročný mládenec."
Aby bolo všetko úplne dokonané, tak v období, keď už mala ísť mladšieho Martina porodiť, starší Tomáš priniesol domov pre zmenu ovčie kiahne. Čakal ju teda ďalší šok a potom horúci telefonát domov mame, či ako dieťa mala alebo nemala ovčie kiahne. Mamka, keďže my sme boli doma štyria súrodenci, si samozrejme, presnú odpoveď nepamätala. Svojím spôsobom to bolo pochopiteľné, pretože stále niektorý z nás mal po tele pupáčiky. Opäť som však mala šťastie, ovčie kiahne som od Tomáška nedostala."
K. Čižmáriková sa doteraz ale trošku obáva toho, že práve druhorodený nemal zatiaľ mumps. Pamätá sa na kolegu, ktorý v dospelosti od synčeka túto chorobu dostal a veruže najľahšie ju neznášal. Odvtedy aj berie vážne to, že existuje možnosť prenosu choroby nielen z dieťaťa na dieťa, ale aj z dieťaťa na dospelého.
"Nepatrila som k mamám - panikárkam, ale ani som žiadnu vyrážku nepodceňovala. Brala som to tak, že chlapci musia tieto choroby preskákať. Aj preto som si o najčastejších detských prenosných onemocneniach v odbornej literatúre dosť prečítala." Napriek tomu občas využila aj to, čo sa v knihách nepísalo - vlastnú fantáziu. "Presvedčiť trojročné dieťa, aby sa dalo natrieť bielym tekutým púdrom a nezoškrabovalo si chrastičky, po ktorých by ostali jazvy, bolo predsa len náročné. Vymyslela teda hru na lienku s bielymi bodkami. A tú na počudovanie, Tomáš i Martin akceptovali," potmehúcky dodala K. Čižmáriková.
A. Linhardová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
