"Cunami" z roztrhnutej priehrady zaplaví mesto štvormetrovou vlnou
Niet vari obyvateľa Košíc a najbližšieho okolia, ktorý by aspoň raz nebol pri vodnej nádrži Ružín. Je to miesto vyhľadávané rybármi, plavcami i milovníkmi vodných športov, aj keď bolo postavené predovšetkým na priemyselné účely. Pohľad na pokojne sa vlniacu vodu v ružínskej priehrade prináša upokojenie. Vie si však niekto predstaviť, akú "paseku" by mohol vodný živel spôsobiť, keby napríklad praskol múr hrádze a uvoľnila sa spútaná voda? Nevie.
Ani my sme nemali takú predstavivosť, preto sme nechýbali na metodicko-ukážkovom dni zorganizovanom Krízovým štábom Mesta Košice pod názvom Ružín 2006. Medzi členmi štábu boli Aeroklub Košice, ktorý by zabezpečoval monitorovanie situácie a poskytol presný prehľad o situácii, a tiež Kynologická záchranárska brigáda. Jej úlohou by bolo vyhľadávanie zranených a nezvestných ľudí špeciálne vycvičenými psami. Simulovanú situáciu povodne navodilo Centrum simulačných technológií Odbornej výcvikovej školy letectva v Košiciach.
V spomínanom centre využili metódu naznačenia potopy a chronologicky zostavili postup vody i priebeh javov, ktoré môžu vplyvom zemetrasenia vzniknúť. Základom ukážky bolo, že po otrasoch, ktoré poškodili múr hrádze, sa maximálny obsah vodného diela, teda 59 miliónov kubíkov vody, začalo valiť na Košice. Pritom brali a zalievali všetko, čo im stálo v ceste.
Ešte skôr ako živel dorazil k Ťahanovskému tunelu, jeho vystrájaniu sa nevyhli dedinky od Malej Lodiny po Družstevnú pri Hornáde. V Malej Lodine výška prívalovej vlny nad brehom v obci dosiahla 17 metrov. Kým došla do Družstevnej pri Hornáde, síce poklesla, ale aj tak by v Kostoľanoch mala ešte 7 metrov.
Nás voda začala zaujímať od momentu, kedy prišla k Ťahanovskému tunelu. Na obrovskej obrazovke sme sledovali, ako sa záplavová vlna správala v mestských častiach ležiacich pozdĺž alebo v takej blízkosti Hornádu, že ochromila ich ďalší chod.
Čas: 101 minút
Prešla presne hodina a 41 minút od signálu o poškodení ružínskej hrádze. Časť vody sa na Košice valila korytom Hornádu, no obrovské vlny si našli cestu i priamo cez tunel. Vážne ho poškodili, takže v blízkej budúcnosti ním vlaky určite nepôjdu...
Okrem samotnej vody postupujúcej dopredu nebezpečné podľa Ing. Petra Ferjenčíka, vedúceho referátu civilnej ochrany, požiarnej ochrany a bezpečnosti a ochrany zdravia Magistrátu mesta Košice je to, že vo vlnách plávu rôzne predmety. Časti stromov, drevá, možno i dvere či nábytok zo zaplavených domov. "Voda toto všetko tlačila pred sebou do momentu, kým sa na niečom, napríklad na tuneli alebo na mostnom pilieri, nezachytili. V ďalšom momente sa voda cez túto umelú vytvorenú hrádzu preliala a s ešte väčšou silou postupovala ďalej."
Obyvatelia dolnej časti obce Ťahanovce v prvej minúte, čo by sa voda dostala na hranicu ich mestskej časti, by z kopca mohli sledovať, ako vlna preniká najprv medzi rodinné domy v hĺbke asi 300 metrov. O minútu neskôr prešla ďalších 200 metrov. Starostovi J. Farkašovi sa nepozdávalo, že prívalová voda u nich dosiahne výšku asi 4 metre. V prvej chvíli si z neho kolegovia - starostovia aj uťahovali, nech si vraj zbalí dostatok proviantu, aby na kostolnej veži, kde je zrejme najvýhodnejšie sa usadiť, dlho vedel vydržať.
"Pán starosta môže o vode pochybovať, ale výpočty sú nekompromisné," tvrdil Ing. Ferjenčík. "Jeden meter jej hladiny predstavuje 8 miliónov metrov kubických vody, čo je obrovská masa. Spodnú časť obce voda zaručene zaplaví. I keď celý kostol sa pod vodu nemusí dostať, vodný tok ho určite zasiahne. A prejde minimálne 6 hodín, kým voda tak opadne, že sa po zemi bude dať bezpečne chodiť
Ešte doznievali debaty o obci Ťahanovce, no už sme sledovali ako sa po pravej strane toku Hornádu medzitým voda rozlievala po Kostolianskej ceste. Prítomní sa neveriaco pozerali ako zaliala Model klub, tenisové kurty i kúpalisko Rybu-Aničku.
Prešlo 7 minút
Od momentu, čo voda vstúpila do mesta, prešlo iba 7 minút a prívalová vlna už dosiahla križovatku ulíc Vodárenská-Hlinkova. Hlinkovu zatopila takmer po Komenského ulicu. Pri vyčíňaní bolo prekvapením, že Baumax a časť Hypermarketu Tesco podľa výpočtov obišla. I keď na prvý pohľad v porovnaní so spleťou hlavných cestných ťahov tieto obchodné centrá ležia ako keby v údolí.
O ďalšie tri minúty, čo sa voda dostala k obci Ťahanovce, záplava sa už ťahala v dĺžke 3 kilometre, široká bola takmer poldruha kilometra. A to vôbec nebol koniec. To, kde bolo pôvodné koryto Hornádu, sa už zistiť nedalo, voda bola všade, a nebezpečne postupovala na juh. Po pravej strane prenikla až na Moyzesovu ulicu, takže cestou zaliala aj časť Dómu sv. Alžbety a Štátneho divadla. Podstatne horšie sú na tom železničná a autobusová stanica. Tie vode obe padli za obeť. Rovnako aj Mestská krytá plaváreň a Mc Donald´s.
Džungľa skončila pod vodou
Pod Furčou voda pokryla celú Džungľu. Ešte šťastie, že za poldruha hodiny od zničenia múru hrádze sa každý obyvateľ (aspoň podľa simulácie) stihol dostať preč. Centrom evakuácie pre túto mestskú časť, podobne ako pre obec Ťahanovce, je Sídlisko Ťahanovce.
Návaly vody sa v 24 minúte, čo došli do Košíc, dostali k novému mostu Prešovská-Sečovská. Keď ho zaliali, voda prenikla nielen na Palackého ulicu, ale od Južného nábrežia sa, i keď je to neuveriteľné, preliala aj na Južnú triedu. "Jedna vetva postupovala smerom k Barci. Barčania sa však obávať nemusia, u nich by voda urobila málo škody. Druhá, ďaleko mohutnejšia vlna, sa liala, ešte stále vo výške asi 2 metre, pozdĺž Vyšného Opátskeho smerom k Sídlisku Nad jazerom a do Krásnej," komentoval postup vody Ing. Ferjenčík.
V. Opátske by pri povodni tiež dopadlo pomerne dobre. I vďaka navýšeniu múru okolo Hornádu by voda nemala domy deštruovať. Nedá sa síce prepokladať, či sa nevytvoria rôzne umelé hrádze, no život ohrozujúceho vybreženia sa občania tejto mestskej časti s najväčšou pravdepodobnosťou nemusia obávať.
"Jazerčania im v tomto prípade môžu vážne závidieť, pretože u nich voda podľa prepočtov zaplaví prakticky celú mestskú časť. Pričom niekde voda môže dosiahnuť až trojmetrovú výšku," pridal Ing. Ferjenčík ďalšiu informáciu. Aj preto sa v tejto mestskej časti, podobne ako v obci Ťahanovce, a tiež v Džungli i Krásnej, plánuje totálna evakuácia obyvateľov.
"Aby sme katastrofický scenár dokončili, tak v 187 minúte od zničenia hrádze na ružínskej priehrade voda zaplaví Krásnu. Podľa prepočtov mimo ohrozenia ostatnú len dve ulice," uzavrel Ing. Ferjenčík.
Simulovanie sily "cunami" sme dosledovali v Krásnej. Je samozrejmé, že postupovala ďalej, smerom k južným susedom. Na území Košíc trvalo približne 7 hodín, kým voda postupne odtiekla a jej hladina medzi 2-3 metrami, ktorú dosiahla v Krásnej, úplne poklesla. Podľa prepočtov sa prívalová vlna, vysoká asi 2 metre, dostala na hranicu Slovenska s Maďarskom v Trstenej po 304 minúte od pretrhnutia hrádze na Ružíne.
Namiesto záveru
Od momentu, keď voda prišla do Košíc, prešlo podľa simulácie len 67 minút. Za ten čas viac ako tretina mestských častí Košíc vo väčšej či menšej miere zažila silu vody.
Názorná ukážka skončila a v miestnosti zavládlo zvláštne ticho. Hoci išlo o simulovanú situáciu, viac ako 50 účastníkov, od starostov po riaditeľov mestských podnikov, sa len postupne rozhovorilo. Zrejme vážne platí, že raz vidieť je viac ako stokrát počuť. Monika Puzderová, starostka Šebastoviec, sa snažila trošku odľahčiť to, čo pred pár minútami doznelo, a tak humorne riekla: "Máme vynovený kultúrny dom. Prídete ku mne, k nám sa ružínska voda neprevalí." Nikto však podobne humorne spätne na jej pozvanie nezareagoval.
I keď človek musí myslieť pozitívne a nepredstavovať si len to najhoršie, čo sa môže stať, zlé a katastrofické momenty celkom zo života nemožno vypustiť. Vždy treba rátať, že sa nemusia odohrať, ale môžu.
Mesto sa musí postarať o občanov
Obec, v našom prípade mesto, resp. mestská časť, sú povinné postarať sa o občana v núdzi. Veď ľudia môžu byť o ohrození informovaní v noci, kedy sú trebárs len v pyžame. Aj preto patrí k hlavným povinnostiam, že musia dostať základné oblečenie, a samozrejme, i núdzové ubytovanie a stravu. Ľudia by však sami mali pripraviť základnú evakuačnú batožinu. Jej obsah:
osobné doklady, dokumenty, cennosti, peniaze
osobné lieky, nevyhnutné zdravotnícke potreby
základné potraviny, voda, čaj
predmety dennej potreby, osobnej hygieny
vrecková lampa, sviečka, zápalky
náhradná bielizeň, odev, obuv, prikrývka, spací vak
Reakcie starostov niektorých mestských častí na katastrofický scenár pretrhnutia hrádze:
Ján Farkaš, Ťahanovce-obec: Názorná ukážka určite priniesla predstavu o pohybe vody a o tom, čo tento živel môže spôsobiť. V tomto smere som preto možnosť vidieť jej simulované vyčíňanie uvítal. Trošku však, aspoň podľa mňa, boli tieto prepočty zveličené. Nechce sa mi veriť, že by sa voda dostala až do polovice obce, a teda až ku kostolu. Podľa mňa jej postup bude menší a prívalová vlna o minimálne meter, možno aj viac, nižšia než ako to bolo naznačené. No aj tak asi polovica z našich 2060 občanov musí rátať so zaplavením rodinných domov a s tým, že ich čaká evakuácia.
Cyril Betuš, Sídlisko Ťahanovce: Naša mestská časť má výhodu, že sme na kopci, takže nás sa prívalová vlna nedotkne. Myslím nedotkne priamo, teda tak, aby zaplavila bloky. Staneme sa však záchytným, čiže evakuačným miestom pre obyvateľov viacerých mestských častí, ktorí budú musieť kvôli postupujúcej vode byty opustiť. Rátame, že v prípade takejto pohromy k nám príde niekoľko tisíc ľudí. A o tých sa bude treba postarať. Naša mestská časť má preto riadne vypracovaný vlastný plán postupu v prípade akéhokoľvek ohrozenia.
Adriana Balogová, Džungla: "Podľa projektu som zistila, že Džungľa skončí pod vodou. Aj preto musí byť našich 550 ľudí evakuovaných na ťahanovské sídlisko. Dohodnuté je, že sústrediť by sme sa mali pri budove miestneho úradu a odtiaľ budú prepravení na sídlisko. Pravda, kto sa vie dopraviť individuálne, aj táto možnosť sa víta." Starostka Džungle simulovanie povodne uvítala, ale strach si nechce pripustiť. Neverí, že by aj reálne prišla taká záplavová vlna, ktorá by Džungľu zatopila. "Pravdou však je, že keby sa čosi také predsa udialo, zrejme by sme sa z následkov veľmi dlho spamätávali."
Miloš Beca, Vyšné Opátske: "Cvičenie mi určite pomohlo vytvoriť si predstavu o postupe vody a o tom, čo všetko môže spôsobiť. Súčasne ma utvrdilo, že výstavba križovatky Prešovská-Sečovská, a s tým súvisiace protipovodňové opatrenia na ceste, aj v časti Hornádu, mali svoj význam. Cesta bola niekde vyvýšená o desiatky centimetrov, inde aj o meter. Voda by sa teda nemala vyliať tak, aby ohrozila životy ľudí." I keď nemožno poprieť ani to, že voda je nevyspytateľný živel a môže sa dostať aj tam, kde to nikto nepredpokladá.
Ján Jakubčiak, Nad jazerom: Za normálnych okolností by ružínska hrádza mala vydržať isté tlaky. Iná je situácia, ak by došlo k zemetraseniu alebo k jej násilnému poškodeniu. Vtedy, ako to ukázalo i názorné cvičenie, by sme sa aj v našej mestskej časti mali vody obávať. I preto vítam podobné cvičenia, ktoré oživujú a preverujú postup mestskej časti a jej pripravenosť. Veľmi takejto situácii prakticky neverím, ale teoreticky je dobré sa pripravovať trebárs aj na to najhoršie. Najmä preto, že podľa názorných ukážok veľká časť našej mestskej časti by skončila pod vodou.
Marek Kažimír, Krásna: "Človek si vie len nejasne predstaviť, čo voda môže spôsobiť, ako sa dokáže rozťahovať a akou silou na prostredie pôsobiť. Na základe ukážky som zistil, že Krásna, až na dve ulice, bude prakticky celá zaplavená. Musíme preto zmeniť aj evakuačný plán, ktorý sme mali vypracovaný. Pôvodne sme v ňom uvažovali o centre sústredenia občanov na ulici, ktorá, ako sa ukázalo, bude zaplavená. Musíme teda nájsť iné miesto, odkiaľ budú obyvatelia prepravení tam, kde ich voda nebude ohrozovať.
Ružínska priehrada sa začala stavať pred 44 rokmi, za obeť jej padlo 455 hektárov územia a niekoľko dedín
Múr by mohlo vážne poškodiť iba zemetrasenie alebo teroristický čin
Vodné dielo Ružín sa začalo budovať v roku 1962, dokončené bolo o 10 rokov neskôr. Generálnym projektantom bol Hydroconsult Bratislava. Stavebnú časť ako generálny dodávateľ zabezpečil Váhostav Žilina, technologickú ČKD Blansko. Prevádzkovateľom bolo najprv Povodie Bodrogu a Hornádu, po zmenách Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., Závod Povodie Hornádu a Bodvy v Košiciach.
Výstavbou ružínskeho vodného diela sa malo splniť niekoľko funkcií. Predovšetkým to bolo zabezpečenie dostatku úžitkovej vody pre U. S. Steel a ďalší priemysel Košíc a blízkeho okolia. Ďalej sa priehrada postavila preto, aby existovalo vyhovujúce riedenie odpadových vôd z vtedajších VSŽ i Košíc nad a pod ústím Torysy a sploštili sa povodňové prietoky. Keďže súčasťou ružínskeho diela je vodná elektráreň, zabezpečená je aj výroba elektrickej energie. Zabudnúť nemožno ani na možnosti rekreácie a pestovanie vodných športov.
Ružínske dielo, ako spomenul riaditeľ Závodu Povodie Hornádu a Bodvy Ing. Jozef Prosba, pozostáva z dvoch hlavných objektov. Sú to Ružín I a Ružín II. "Jednotka, ktorá je hlavnou vodnou nádržou, to je 1929 štvorcových kilometrov povodia. Celkový objem vody v nej je 59 miliónov metrov kubických," spomenul základné parametre. Ružín II je vyrovnávacia nádrž a v porovnaní s Ružínom I je podstatne menší, celkový objem je len 3,7 milióna metrov kubických vody.
"Sústava vodných diel Ružín I a II. je situovaná v údolí Hornádu, v severovýchodnej časti Slovenského rudohoria. Predstavuje posledný prielom Hornádu týmto pohorím pred jeho ohybom do Košickej kotliny." Tok Hornádu podľa opisu J. Prosbu preteká v týchto miestach hlbokým, úzkym údolím. Zovretý je strmými svahmi Volovských vrchov, ktoré lemujú Hornád z pravej strany. Čierna hora sprevádza stredný tok Hornádu po ľavej strane.
Kvôli výstavbe ružínskeho diela bolo zaplavené 455-hektárové územie. Novému dielu museli ustúpiť i niektoré dedinky. Boli to Ružín a Košické Hámre. A tiež čiastočne Margecany, (konkrétne časť Rolova Huta), a časť Jakloviec.
Práce na výstavbe vodného diela sa začali v novembri 1962. Ako prvé sa začali budovať zariadenia na ochranu staveniska a prevod vody. Vyrástla takmer 15 metrov vysoká kamenná predhrádzka a vtokový objekt s betónovým žľabom, ktoré tvorili základy budúceho združeného funkčného objektu a odvádzačov. Zahradenie Hornádu a presmerovanie vôd do odvádzača sa udialo v septembri 1964.
"Od existencie Ružína, to môžem zodpovedne prehlásiť, sa na tomto vodnom diele robia každý deň kontroly. Sleduje sa chod zariadení, ale predovšetkým preveruje pevnosť múra hrádze. Hoci od dokončenia diela uplynulo 34 rokov, zatiaľ sa na ňom neobjavili ani len drobné narušenia či praskliny," uviedol J. Prosba.
Musela by prísť nepredvídaná udalosť nebývalej sily - zemetrasenie alebo teroristický útok - ktoré by mohli tak poškodiť múr, že voda by sa začala valiť najprv na dedinky v okolí Ružína a potom by sa vrútila do Košíc. "Hoci je čosi také takmer nepredstaviteľné, je lepšie s každou alternatívou rátať, ako byť nepripravený a zaskočený," dodal Ing. Jozef Prosba, ktorý uvítal nasimulovanie povodne v Košiciach ružínskou priehradou.
V prípade evakuácie po prelomení bukoveckej hrádze by mali autobusy prednosť pred osobnými autami
Prívalová vlna z nádrže Bukovec by dorazila do Šace za 18 minút
Na 6. strane sme priniesli informáciu o simulovanom pretrhnutí hrádze na Ružíne a škodách, ktoré by 59 miliónov kubíkov rozliatej vody dokázalo v našom meste napáchať. Ružín však nie je jediným vodným dielom v blízkosti Košíc, odkiaľ by sa v prípade poškodenia hrádze mohla spustiť prívalová vlna. Pár kilometrov od mesta, doslova iba za kopcom, je nádrž Bukovec. Aj jej voda by podobne ako Ružín mohla spôsobiť nepríjemnosti. Aké, to bol cieľ štábneho cvičenia, ktoré sa uskutočnilo vlani v septembri. Viac sme sa o ňom porozprávali s vedúcim referátu civilnej ochrany, požiarnej ochrany a bezpečnosti a ochrany zdravia Magistrátu mesta Košice Ing. Petrom Ferjenčíkom.
"Na spomínanom štábnom cvičení krízových štábov mesta a Mestskej časti Šaca sme zisťovali vývoj vývoj situácie v prípade hrozby poškodenia hrádze na Bukovci. Venovali sme sa aj priebehu evakuácie obyvateľstva, ktorých obydlia by mohli byť zasiahnuté vodným živlom," povedal Ing. Ferjenčík na úvod.
V dedinke Bukovec, ktorá je pod hrádzou a žije v nej vyše 600 občanov, by výška povodňovej vlny v prípade pretrhnutia hrádze dosiahla 16,1 metra. Všetci obyvatelia by preto v prípade ohrozenia museli byť evakuovaní. Podobne čaká evakuácia i občanov Malej Idy. Doma by nemohlo ostať ani 4800 obyvateľov cca 8 kilometrov vzdialenej Šace, pretože voda by sa dostala aj tam. Prívalová vlna by dorazila po 18 minútach od poškodenia hrádze a klesať by začala po dvoch hodinách. Vodný živel by sa nevyhol ani Veľkej Ide a U. S. Steelu. Evakuáciu svojich pracovníkov by si oceliarenská spoločnosť zabezpečila sama vlastnými prostriedkami vnútrozávodovej dopravy.
"Spomínané cvičenie začalo v noci prijatím signálu o možnom preliatí vody cez korunu hrádze vodného diela Bukovec. Primátor okamžite zvolal krízový štáb, ktorý sa presunul do Mestskej časti Šace. Tam sa medzitým aktivoval šačanský krízový štáb," pustil sa Ing. P. Ferjenčík do opisu situácie spred vyše šiestich mesiacov. Po prijatí základných informácií každý člen krízového štábu začal plniť úlohy, ktoré má v rámci svojej pôsobnosti.
"Súčasťou krízového štábu bola ukážka činnosti prvej záchranárskej kynologickej brigády, ktorej členovia sú súčasťou Krízového štábu mesta. Psy sú špeciálne pripravovaní na vyhľadávanie zranených a nezvestných osôb, čo predviedli i na tomto cvičení." Do programu výjazdového rokovania krízového štábu patrila tiež obhliadka samotného vodného diela Bukovec, vrátane jeho interiéru.
Cvičenie ukázalo, že najmä v blízkosti Bukovca je veľmi dôležité včasné varovanie a vyrozumenie obyvateľov. Nemenej dôležitá je operatívnosť zodpovedných orgánov pri zabezpečeni včasnej evakuácie. I keď v tomto prípade išlo skutočne len o hrozbu ohrozenia vodou, veľký priestor členovia krízového štábu venovali spomínanej evakuácii, pri ktorej rozhodujúcu úlohu zohráva park Dopravného podniku mesta Košice, a. s.
Pri evakuácii treba dodržiavať základné pravidlá, čiže inými slovami poradie evakuovaných, ktoré určujú platné evakuačné plány. Podľa P. Ferjenčíka medzi prvými, ktorí sa majú dostať do bezpečia, sú matky s deťmi. Alebo deti zo škôl a predškolských zariadení, ktoré v čase ohrozenia neboli doma s rodičmi. Potom sú to chorí a starší občania, čiže aj pacienti tamojšej nemocnice. A po nich postupne ďalšie fyzické a právnické osoby.
Možná je aj samoevakuácia. Pri nej sa však musia rešpektovať regulačné opatrenia, nad ktorými by bdeli mestskí a štátni policajti. "Pri samoevakuácii platí, že i keby človek unikal vlastným autom, musí rátať s tým, že prednosť na ceste budú mať autobusy zabezpečujúce evakuácie."
Záverečné slovo mal na štábnom cvičení primátor mesta, ktorý v rámci vyhodnotenia upozornil členov krízového štábu na operatívnosť rozhodovania. Zdôraznil tiež, že je dôležité predvídať rôzne okolnosti, ktoré by mohli s týmto vodohospodárskym dielom súvisieť. Aj preto sa takéto cvičenia budú aj v budúcnosti organizovať.
Bukovec postavili v rokoch 1968 až 1976
Zásobuje mesto pitnou vodou a znižuje povodňové prietoky
Aby sme boli presní, v prípade vodného diela Bukovec existujú dve nádrže s tým istým menom. Nad dedinou Bukovec je väčšia, ktorá je zásobárňou pitnej vody pre naše mesto. Smerom na juh je druhá, ktorú Košičania poznajú hlavne ako obľúbené rekreačné miesto.
Vráťme sa však k zásobárni pitnej vody. Prevažná časť povodia tejto nádrže patrí k Volovským vrchom, len nepatrná časť na východe prináleží ku Košickej kotline. Bukovec bol postavený hlavne preto, aby sa vyrovnávaním kolísavých výdatností zdrojov košického skupinového vodovodu zabezpečila pre Košice pitná voda. Pomáha tiež znižovať povodňové prietoky. Je tam i účelové rybné hospodárstvo, ktoré takisto zlepšuje kvalitu vody. Akosť vody v nádrži sa sleduje od roku 1975 a treba povedať, že dosť ju ovplyvňuje akosť vody jej prítokov, a to potoka Ida a Myslavského potoka.
Výstavba nádrže zabezpečujúcej dodávku pitnej vody do Košíc bola rozdelená do dvoch etáp. V rokoch 1968-1974 vyrástla I. stavba, ktorá umožnila prvú dodávku vody z priameho odberu z toku, úpravňa vody a prívodné potrubie do Košíc. Druhá stavba, ktorá sa začala v roku 1969 a dokončila v roku 1976, predstavuje výstavbu priehrady s úpravami v nádrži a pásmami hygienickej ochrany vodného zdroja.
Plocha povodia je 55,36 km2, objem nádrže 23,4 milióna m3. Výstavbe žiadna obec nepadla za obeť, zaplavená bola len cesta na Zlatú Idku a starý mlyn.
Hlavnými objektmi vodárenskej nádrže sú hrádza, združený funkčný objekt a vlastná akumulačná nádrž. Hrádza je vybudovaná ako kamenitá sypaná so stredovým hlinitým tesniacim jadrom. Dĺžka hrádze v korune (na vrchole) je 340 m a jej maximálna výška nad dnom údolia 52 m.
Nádrž sa začala napúšťať v roku 1974 a prvé plné naplnenie sa datuje do jarného obdobia roku 1977. Doteraz najvyššiu hladinu, na úrovni 417,06 metrov nad morom, čo bolo 31 cm nad maximálnou prevádzkovou hladinou, dosiahla nádrž v máji 1978. Najnižšia hladina, na úrovni 394,54 metrov nad morom, t. j. 22,21 metra pod úrovnou maximálnej prevádzkovej hladiny, bola v roku 1987.
Dvojstranu pripravila: Alžbeta Linhardová
Autor: V PONDELOK 13. 3. 2006
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
