Štrnásťročný chalepc dvojnásobným vrahom
Vraždy možno z laického pohľadu rozdeliť na objasnené a neobjasnené. Tých prvých je, našťastie, stále viac a ich autorom súd spravidla naloží toľko, koľko si zaslúžia. No jestvuje aj tretia možnosť. Z času na čas sa stane, že vrah, hoci je známy a dokonca sa prizná, trestu unikne. Ako a prečo, o tom už hovorí dnešný príbeh, ktorý čitateľom so slabšími nervami odporúčame radšej preskočiť.
Tentoraz nezačneme klasickým opisom prostredia, hlavných postáv či okolnosťami, za akých bol páchateľ vypátraný. O všetkom podstatnom necháme hovoriť jeho - dvojnásobého vraha. Presne tak, ako to krátko po svojom zadržaní 14-ročný Tomáš E. vyrozprával vyšetrovateľovi. "Domov som prišiel okolo obeda. Ľahol som si na gauč a skúmal dýku, ktorú som získal do zbierky od kamaráta. Najviac sa mi páčilo, že mala rúčku z parožia. Odrazu ma vyrušil buchot na chodbe. Pozrel som sa cez kukátko a uviedol som susedku Evu so štvorročným synom Mikim. Boli asi vonku s trojkolkou a vracali sa domov. Keď sa Eva zohla, na chvíľu som zbadal pod jej sukňou biele nohavičky. V tom okamihu ma oblial zvláštny pocit. Ľahol som si na gauč a dostal som chuť na nejakú ženskú. Nie som predsa malý a niečo mi nahováralo, skúsiť to práve so susedkou. Poznali sme sa dobre, lebo bola spolužiačkou mojej staršej sestry. Vždy sa mi páčila. Mikiho mala ako osemnásťročná a teraz mala muža v base. Určite by sa jej to páčilo... Vstal som teda a šiel k nej. Vzal som si aj dýku, ale iba na to, aby som ju postrašil..."
Chvíľu vraj Tomáš stál pred dverami a dodával si odvahu. Uvedomoval si, že dobrovoľne to asi nepôjde. Napriek tomu zazvonil. "Keď Eva otvorila, vrhol som sa na ňu a začal ju bozkávať. Bola úplne šokovaná. Strčil som ju dnu a zvalil na zem. Bránila sa a začali sme sa biť. Stále sa pýtala, že čo chcem. Nestačil som povedať, že ju, lebo by ma premohla. Tak som vybral spoza opasku dýku a pichol ju do brucha. Začala kričať a to ma vystrašilo. Preto som bodal ďalej, ale nevedel som ju trafiť." Vtedy sa vraj na chodbe objavil Miki a opýtal sa mamy, prečo kričí. Tomáš tvrdil, že mu povedala, aby šiel do izby a zavrel dvere. Poslúchol a odišiel. Oni dvaja bojovali ďalej.
"Cítil som, že stráca sily," pokračoval Tomáš v opise udalostí. "Niekedy vtedy sa ozvalo klopanie na dvere. Bola to suseda, ktorá asi počula krik. Preto som Eve pre istotu zapchal ústa. Suseda už neklopala, ale búchala. Mal som veľký strach, že ma chytila. O chvíľu však bolo ticho. Aj Eva už bola ticho a nehýbala sa. Tušil som, že je mŕtva, no i tak som jej ešte vrazil dýku do srdca. Na prvý raz sa mi to nepodarilo, lebo rúčka bola skrvavená a dlaň mi po nej skĺzla. Vtedy som si ju porezal na čepeli." Asi päťcentimetrová rana začala krvácať. Tomáš preto odtrhol záves na poličke a obtočil si ho okolo dlane ako obväz.
"Po prvý raz som videl naozajstného mŕtveho človeka. Nie takého, ako ukazujú vo filmoch v televízii. Keď som tam tak stál, napadlo mi, že sa pozriem, ako vyzerá Eva pod šatami. No ozvalo sa opäť búchanie na dvere a ja som si uvedomil, že musím zmiznúť. Inak ako cez detskú izbu to nešlo, lebo kuchyňa aj obývačka mali okná na hlavnú ulicu." Vošiel teda do izby a tam zbadal Mikiho, ako sedí učupený pod stolíkom. Tomášovi vraj napadlo, že je to svedok, ktorý by ho mohol udať. Preto sa ho rozhodol zlikvidovať. Jednou rukou zapchal chlapcovi ústa a dýku v druhej mu vrazil do srdca. "Trochu sa zatriasol a bolo po ňom. Vyskočil som oknom do dvora, obehol blok a vošiel ho hlavného vchodu. Susedka aj s mužom ešte stále búchali na dvere." Dnu sa dostali až za asistencie polície. Samozrejme, zachraňovať už nebolo koho...
Vyšetrovateľov priviedla na stopu vraha jeho sestra. Keďže rodičia boli dva týždne pracovne odcestovaní, starala sa o neho ona. Aj napriek odporu odviedla brata k lekárovi, lebo rana na dlani začala hnisať. Po neodbornom ošetrení so závesom sa po piatich dňoch iná reakcia organizmu ani nedala čakať. Podobne ako sestre, aj na chirurgii Tomáš tvrdil, že sa porezal na krájači chleba. Hoci sa lekárovi pôvod zranenia nezdal, nevenoval mu viac pozornosti, ako vyžadoval zákrok. Keď sa však po meste rozchýrili podrobnosti vraždy a najmä údaj, že vrah sa musel zraniť, dal si niekoľko súvislostí dohromady. Napríklad zhodné pacientovo bydlisko s miestom vraždy i nepresvedčivé vysvetlenie pôvodu zranenia. To mu stačilo, aby upovedomil políciu. Po krátkom výsluchu sa Tomáš priznal...
A prečo už v úvode spomínané nepotrestanie vinníka? Možno už tušíte, že trestné stíhanie muselo byť kvôli veku páchateľa zastavené. Krvilačný zabijak mal totiž iba 14 rokov a 10 mesiacov a náš vtedajší Trestný zákon nedovoľoval osoby mladšie ako 15 rokov stíhať ani trestať.
robo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
