nekonečných radoch pred každým dôležitým zápasom. Či už tri desaťročia v starej stodole alebo dlhých desať rokov v provizórnom skleníku. Teraz máme štadión nový, kde sa zmestí viac ľudí ako na oných zimákoch dokopy. Zmizli síce rady pred pokladnicami, ale vstupenkový problém zostal. Moderné je prostredie, moderný aj systém ich predaja. Stačí, keď ho máte alebo sa k internetu nejako dostanete. A kým je z čoho, môžete si pokojne vyberať. Či chcete sedieť na "kikirikí" alebo mať ľadovú plochu na dosah, ráči sa vám za bránku alebo nad trestnú lavicu...
Aj keď internet v našich končinách sa ešte stále dá považovať za luxus (aspoň v domácnostiach), nie je žiaden div, že sa po lístkoch do Steel Arény (hoc by ich malo byť okolo osem tisíc) len tak zaprášilo. Doslova za pár minút. Nával záujemcov na internetový server bol taký obrovský, že ten skolaboval v polovici rozbehnutého "kšeftu". Na prvý zápas chceli nielen Košičania, hore nohami bol celý región. Kto je bez internetu alebo si svoj život nevie predstaviť bez vystávania v "šóre", má smolu. Do voľného predaja, aby sa nepovedalo, ide len osemsto kúskov. A tu citujem slová jedného zo vstupenkových klasikov: "Stál som ako pako v rade na lístky viac než hodinu, aj tak sa mi už nič neušlo."
No tí, ktorí už vedia ako to tu chodí, ešte nezúfajú. Stačí im prísť pred štadión aj tesne pred piatou. Pred zápasom, ktorý je "úradne" vypredaný. Môžu dať ruku do ohňa za to, že sa naň dostanú. Pravda, nebude to už za tých stošesťdesiat až tristo, to zas žiaden šmelinár až taký sprostý nie je. No "čierna" cena ponúkaného lístka s blížiacim sa úvodným buly aj tak úmerne klesá. Len si treba počkať na správny okamih...
Kšefty so vstupenkami boli, sú a budú. Či sa budú predávať po internete alebo len na konci nedočkavého šóru. Či bude nejaký osobný limit alebo si môžete sami vykúpiť trebárs celý štadión. Tak bolo aj v Amerike, keď som si myslel, že na newyorských Rangers do Madison Square Garden pred blížiacim sa play-off náhodný smrteľník z Európy nemá nárok. Priekupník je vždy poruke. A verte, sám si vás nájde. Niekoľkodolárovku som menil za lístok s jediným varovaním od známeho - daj si pozor, aby nebol falošný. Našťastie nebol. A bol dokonca na také miesto, o ktorom sa mi ani nesnívalo. Na zápas, na ktorý oficiálne už byť nemal.
Je to už nejaký ten rôčik naspäť. No už vtedy sa tam predávali lístky tak, ako sa tu iba nedávno začalo. A žiaľ (alebo našťastie?) nik neprišiel s iným nápadom. Odporúčam jediné - zvyknúť si alebo sa na hokej vykašľať.
Bohuš MATIA
Autor: Koncert ŠFK
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
