Aj hráči si musia zvyknúť, že diváci sú doslova nalepení na plexiskle

Kto by ešte v polovici základnej časti, po novom už T-Com extraligy povedal, že Košice tak hladko sfúknu majstrovský Slovan hneď v prvej runde play-off? A tak ho za súpera nechceli... Chybičku to malo iba jedinú. Že sa postup do semifinále neoslavoval doma, ale v televízii. Vypredaná Steel Aréna by si to veru zaslúžila. Ale čo už, keď to na belasom ľade išlo ako po masle. Aspoň si náš "kápo" Ďuri Kledrowetz môže rozbitý nos v pokoji doliečiť...

Kto však nevidel, neuverí. Lebo iba z počutia komentátorov sa sem-tam zdalo, že Slovan má až desivú prevahu. A jediný čo za slovko stojí je iba gólman Laco. Ešte aj Golonka bol presvedčený, že sa hrá iba na jednu bránu, len keby v nej práve Laco nestál. Ale či strelecká horlivosť v takých zápasoch neprináleží najmä domácim? Aj uznať, že hostia hrali parádne takticky, by sa patrilo. Čo bolo treba ubrániť, to ubránili, čo mali premeniť, to (až na niekoľko výnimiek) premenili. Pravda, tie dva zápasy na Slovane neboli celkom po chuti hokejovým maškrtníkom, ale na chuťovku sa už v play-off nehrá.

Veľa nechýbalo a košický gólman Ján Laco mohol mať na konte tri nuly v sérii. V NHL sa idú kvôli "shutoutu" zblázniť, ale aj ten slovenský, extraligový je cenná trofej. Tri v rade by však už aj na Slovan boli asi príliš silná káva. "Či by to bola na nich silná káva, to neviem, ale tretia nula bola naozaj blízko. Aj vo štvrtom zápase sme išli hrať na víťazstvo, ale keď sme strelili rýchle góly, predsa len sme trochu poľavili v ostražitosti. Každý zápas s nulou brankára poteší, ale ja nikdy pred ním nerozmýšľam, či bude alebo nie. Brankár je tam prirodzene na to, aby dostal tých gólov čo najmenej, a keď sa podarí, že nedostane ani jeden, je to super," vraví "bratislavský" hrdina v košických farbách Ján Laco.

Na zakliatie svojej brány vraj nepotrebuje žiaden rituál. "Za tie roky už mám vytvorený nejaký režim, ktorý dodržiavam, ale rituálom sa to nazvať nedá. Nedávam si však večer pred zápasom pravidelne dve kávičky, ani nemám vo zvyku bozkávať žŕdky svojej bránky. Iba si urobím bránkovisko a kúštik sa v ňom ponaťahujem."

Chytať v novej Steel Aréne je asi paráda. A takisto aj počuť svoje meno z hrdiel členov fanklubu tesne za vaším chrbtom. No nečudo, že ho vyvolávajú najčastejšie. "Aj hráči si musia zvyknúť, že ľudia sú doslova nalepení na plexiskle, že hľadisko je hneď od ľadu, na ten kotol si treba privyknúť. A keď vám fanúšikovia skandujú meno hneď za chrbtom, je to super."

Zvykla si aj vaša priateľka Mirka na inú divácku kultúru?

"Manželky a priateľky hráčov majú lístky nad našou striedačkou, kde je pre nich vyhradený celý sektor, sú to výborné miesta. Mirka môže byť na každom zápase, lebo už býva v Košiciach so mnou. Teraz nemám problém dostať do hľadiska aj rodičov a sem-tam i známych. Už na prvý zápas v Steel Aréne som však musel pýtať o päť lístkov viac."

Nevšedné prostredie ste našli i v útrobách nového stánku, vraj si neviete vynachváliť aj šatňu či rehabilitačnú linku. Ako ste si v kabíne so spoluhráčmi podelili svoje miesta?

"Samozrejme, že prednostné právo vybrať si miesto v šatni mali starší hráči. No aj ja som si svoje mohol sám vybrať, a som s ním veľmi spokojný. Aj keď to mám odtiaľ na ľad najďalej a musím prejsť celou šatňou, kým sa naň dostanem."

V čase nášho rozhovoru ešte nebolo isté, na koho majú Košičania v semifinále namieriť svoje zbrane, rozhodovalo sa medzi Nitrou a Skalicou. Ťažko bolo vyberať koho radšej, keď je liga v tejto sezóne aj tak akosi na hlavu postavená. "Nechcem sa vyjadrovať k tomu, s kým by sme hrali radšej, teraz je to úplne jedno. A či je liga postavená na hlavu? Každý chcel, aby bola konečne vyrovnaná, aby si každý mohol trúfnuť na každého, aby boli vyrovnané zápasy. Také sú aj duely v play-off. Ale to je už o niečom inom ako základná časť."

Bohuš MATIA

Autor: Koncert ŠFK

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári