Aj keď zbierku plyšákov nerozšírila, potešil ju kvietok i kopec esemesiek

Na svoj prvý veľký šampionát cestovala vlani až cez oceán, do kanadského Kitcheneru, tohto roku to mala o nejaký ten kilometrík bližšie, len tuto, do slovinskej Ľubľany. Pätnásťročná košická krasokorčuliarka Radka Bártová má za sebou druhý štart na juniorských majstrovstvách sveta.

V oboch prípadoch sa prebojovala po krátkom programe medzi finalistky, v oboch prípadoch ju počítač po voľnej jazde registroval tesne za prvou dvadsiatkou. V Kanade skončila 23., v Slovinsku 22. O tri roky, keď sa Radka s juniorskou kategóriou bude lúčiť, to v pohode vyzerá na najlepšiu dvadsiatku... "Dúfam, že to však nepôjde hore len po stupienku ako doteraz, ale že ich preskočím naraz aj viac, možno už o rok, keď budú majstrovstvá sveta tuším v Japonsku."

Slovinské umiestnenie však v porovnaní s Kanadou vyznieva lepšie nielen o ten stupienok, ktorý Radka preskočila. Zatiaľ čo v Kitcheneri bojovalo o postup do finále 44 dievčat, v Ľubľane ich bolo ešte o 7 viac. Enormné číslo. To v deň vašej kvalifikácie rolba asi nestíhala pucovať ľad... "Ježíííš, kvalifikácia bola veľmi dlhá. Išlo sa na dve skupiny, jedna doobedu, druhá poobede. Ja som bola v áčku, a nechcem trepnúť, naša skupina trvala viac ako tri a pol hodiny."

Radka z nej bezpečne (z ôsmeho miesta) prekĺzla do krátkeho programu. Aj ten vyšiel perfektne, pred finálovým večerom bola na vynikajúcom 15. mieste. "Kraťas však nebol celkom bez chybičky, lebo pri výjazde z kombinácie som sa trošku zakývala, čo rozhodcom nemohlo uniknúť. Za mnou boli nejaké Japonky i Američanky, takže som vedela že po voľnej jazde trošku spadnem, medzi jedenástkou dievčat bol totiž veľmi malý bodový rozdiel. Tak aj bolo. Namiesto trojitého tulupa som skočila iba dvojitého, lebo mi nevyšiel nájazd. V podstate som však spokojná, psychicky som na tom bola dobre, aj sa mi výborne jazdilo. Skóre som si zlepšila v krátkom programe, voľnej jazde i celkovo, takmer o päť bodov. Divákov bolo tiež viac ako pred rokom v Kanade, takže v Slovinsku to bolo super."

Spokojná mohla byť aj trénerka Hana Tőcziková. "Však ma aj vybozkávala, počas mojich jázd so mnou doslova dýchala. Potešili ma aj povzbudivé esemesky z domova, najmä od mojej choreografky a bývalej trénerky v Kraso Centre pani Lipčákovej," nevadilo Radke, že v Ľubľane si nerozšírila velikánsku zbierku plyšáčikov. "Po mojej jazde nepadol na ľad ani jeden, ale z hľadiska priletel aspoň kvietok, čo ma tiež potešilo."

mat

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári