strednodobom horizonte dosiahnuť priemer krajín EÚ. Zároveň si myslí, že toto sa netýka len Bratislavy, ale aj východu republiky, keďže podľa jeho slov sa minimálne v posledných dvoch rokoch znížili regionálne rozdiely, či už v oblasti nezamestnanosti alebo rastu hrubých miezd. S vicepremiérom I. Miklošom (na snímke) sme sa porozprávali v pondelok počas jeho krátkej návštevy Košíc.
Slovensko a Česko boli v uplynulom roku európskymi lídrami, keď rast hrubého domáceho produktu dosiahol v oboch krajinách okolo 6 percent. Čím si to vysvetľujete, že Česi ani zďaleka nerobia také reformy ako my, no napriek tomu sa im tak dobre darí?
- Každý ekonóm vie, že nie je dôležitý iba aktuálny stav, ale najmä tendencia. Aj medzinárodní analytici sa zhodujú v tom, že ten náš ekonomický rast je z hľadiska prognózy do budúcnosti lepší. A je to aj kvôli tomu, že sme mali odvahu urobiť aj také reformy, ktoré sa v Česku neuskutočnili. V oboch krajinách sú príčiny ekonomického rastu podobné, no aj rozdielne. Kým v Česku je ekonomický rast ťahaný veľkými zahraničnými investíciami, ktoré prichádzali v priebehu 90. rokov, nás naopak počas Mečiarových vlád investori obchádzali. Našťastie to sa už zmenilo a aj naše výsledky v poslednom roku dokumentujú, že sme na správnej ceste. Takisto je pozitívne, že je u nás v posledných dvoch rokoch tendencia znižovania regionálnych rozdielov, či už v oblasti nezamestnanosti alebo príjmov.
Nedávno ste sa vyjadrili, že ak náš ekonomický rast bude aj naďalej takto pokračovať, do 15 rokov sa dostaneme na úroveň priemeru krajín EÚ. Mysleli ste to vážne?
- Upresním to, ak by Slovensko stále dosahovalo rast ako v druhom polroku 2006, teda vyše 7 percent, tak pri priemernom predpokladanom raste ostatných krajín by to naozaj aj tak bolo. Čiže som nepovedal, že to tak určite bude, ako ma niekde nesprávne interpretovali. Zas ale nehovorím, že by to bolo nemožné, ak sa to už predtým podarilo v Írsku a deje sa to aj v pobaltských krajinách. U nás by to vyžadovalo pokračovanie v tom type ekonomickej politiky, aká sa tu v uplynulých rokoch robila a isté doladenie reforiem a predovšetkým zvýšenie investícií do znalostnej ekonomiky.
Zrejme sedempercentný rast asi nedosiahneme každý rok, takže kedy tak reálne by sme sa mohli dostať na tú priemernú úroveň?
- Nemyslím si, že by tých 15 rokov bolo absolútne nerealistických. Ale môže to trvať aj dlhšie ako 50 rokov a nemusí sa to stať nikdy, že dosiahneme aspoň úroveň vyspelých krajín. To závisí od toho, čo a ako budeme robiť tu doma. Írsko je ten najjagavejší príklad, no také Portugalsko a Grécko sa o to snažia už niekoľko rokov a doteraz sa im to nepodarilo.
V uplynulom roku sa nám po prvýkrát v histórii samostatného Slovenska podarilo mierne znížiť štátny dlh. Pri takom vysokom raste HDP to však mohlo byť omnoho vyššie číslo. Prečo vaše ministerstvo netlačilo na to, aby sa vyššie príjmy rozpočtu radšej použili na splácanie dlhu, než na to, aby sa "prejedli"?
- My sme urobili všetko pre to, aby sa dlh splácal. No ukážte mi inú krajinu na svete, kde dlh klesol, ja v našom okolí žiadnu takú nepoznám... Keď sme už hovorili o Česku, tak u nich sa za posledné roky zahraničný dlh zdvojnásobil. Aj toto je jasný dôkaz toho, že ideme takou cestou, ktorá nám môže priniesť dlhodobo udržateľný ekonomický rast a neprenáša záťaž na budúce generácie.
Predsa len, nedala sa prerozdeliť štruktúra výdavkov štátneho rozpočtu ešte viac v prospech práve ešte väčšieho zníženia zahraničného dlhu?
- My nežijeme v teoretickej učebnici, ale v reálnom živote. Podľa mňa sa toho urobilo dosť.
Od 1. januára 2009 by sa u nás malo začať platiť eurom. Je Slovensko pripravené na to, aby sme sa stali členom Európskej menovej únie, keď viaceré okolité štáty rozmýšľajú o neskoršom vstupe?
- Tie štáty rozmýšľajú o odložení prijatia eura len preto, že nespĺňajú potrebné kritériá. Ak sa pozrieme napr. do Poľska alebo Maďarska, tam je to o tom, že niežeby nechceli prijať euro, ale majú problémy s deficitom verejných financií.
My však tiež nespĺňame mieru inflácie, ktorá je vyššia, než by mala byť. Myslíte si, že dovtedy sa to podarí zvládnuť?
- Áno. Inflácia je trochu vyššia aj v tomto roku, ale je to dôsledok jednorazových efektov, ktoré súvisia s výkyvmi cien ropy a plynu.
Český premiér Miroslav Paroubek si už zaprognózoval výmenný kurz ich koruny a eura, ktorý by mal k dátumu vstupu do Európskej menovej únie pohybovať okolo 25 Kč. V akom pomere sa budú prepočítavať ceny a platy začiatkom roka 2009 u nás?
- Napíšte, že slovenský minister financií sa ku kurzu našej koruny a eura nevyjadruje... (úsmev)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
