takmer rovnako tragickým koncom, takzvanú Tušickú tragédiu z roku 2002.
V oboch prípadoch zohrali s najväčšou pravdepodobnosťou kľúčovú úlohu rodinné nezhody. V Lomnici, rovnako ako v Tušickej Novej Vsi, mladá žena spolu so svojimi deťmi odišla od manžela a presťahovala sa k rodičom. Opustený otec najskôr zavraždili svojich maloletých potomkov a potom spáchal samovraždu.
Jediný rozdiel je v počte obetí. Kým v Tušiciach sa matke dvoch detí podarilo pred smrtiacim útokom manžela zachrániť, v Lomnici ho neprežila.
Súdna znalkyňa v odbore psychiatria Danica Caisová (na snímke) sa v praxi stretla s množstvom podobných prípadov. Pred dvoma rokmi v Krásnej nad Hornádom vrah dobodal manželku a svokru, deti unikli smrti len vďaka tomu, že v tom čase neboli doma.
„V Tušiciach matka prežila len preto, lebo vrah sa k nej nevedel dostať. Inak by bol s najväčšou pravdepodobnosťou zabil aj ju. A keby sa dostal k jej rodičom, zrejme by skončili rovnako," myslí si psychiatrička, ktorá v prípade Tušickej tragédie vypracovala súdnoznalecký posudok na vraha.
Podľa jej názoru takéto tragédie sú typickými príkladmi takzvanej rozšírenej samovraždy. „Človek, ktorý je rozhodnutý skoncovať so svojím životom, chce so sebou zobrať aj najbližších príbuzných, na ktorých je citovo naviazaný," vysvetľuje doktorka Caisová.
Obidva prípady majú podľa nej spoločného menovateľa páchatelia trpeli ťažkou depresiou, duševnou chorobou, ktorá výrazne ovplyvnila ich úsudok, zmenila ich celé myslenie, rebríček hodnôt a tým aj celkový pohľad na svet. „Duševne zdravý človek nemôže spáchať takýto zločin, nezabije svoje vlastné deti," tvrdí Caisová.
Podľa výpovedí učiteliek oboch detí z Veľkej Lomnice bol ich otec nesmierne starostlivý, obetavý človek. V piatok vystrojil v materskej škole pompézne oslavy šiestych narodenín Adamka, v nedeľu ho spolu so starším bratom a matkou zavraždil. „Mám pocit, že tá oslava bola na rozlúčku. Práve preto, že ich miloval, sa rozhodol pre tento čin. Vzal ich so sebou na druhý svet, lebo bol presvedčený, že bez neho by tu trpeli. Aj toto svedčí, že jeho schopnosť vnímať veci reálne bola prekrytá chorobou."
Niektorí susedia, kolegovia a známi manželského páru z Veľkej Lomnice, vypovedali, že obaja v poslednom čase zmenili správanie. „Problém je v tom, že málokto pripisuje zmenám v správaní partnera, suseda či známeho význam. Navyše, duševne chorý človek si svoju chorobu často neuvedomuje, alebo ju ani nepripúšťa, nevie ju zhodnotiť ani on, ani jeho okolie. Chorí dokážu svoje psychické poruchy aj umne skrývať. O to riskantnejší je ďalší vývoj jeho ochorenia. A hoci aj vysiela signály o pomoc, okolie ich buď prehliada, alebo bagatelizuje. Nie každý ich dokáže registrovať, dešifrovať, málokto je ochotný miešať sa do cudzích vecí."
Niet azda rodiny, v ktorej sa neobjavia z času na čas trenice. Dá sa ale predísť konfliktom a krízam, ktoré môžu vyústiť do tragédie? „Nemali by sme dovoliť, aby sa vyhrotili až do takej miery, že psychický stav jedného či oboch partnerov prerastie do duševnej choroby. Neuvedomujeme si, že depresívna psychóza je vážna choroba. Pritom rovnako, ako pri každom inom ochorení, pacienta vieme liečiť a vyliečiť. Žiaľ, predsudky voči návšteve ambulancie psychiatra sú u nás hlboko zakorenené. Čo sa v tej rodine odohralo sa môžeme len domnievať. Ale je dosť možné, že snaha zachovať na verejnosti dekórum, či obavy z nepochopenia zabránila partnerom návšteve odborníka, ktorý im mohol pomôcť."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
