pracoval v liečebnom ústave ako mikrobiológ. Počas pôsobenia v zdravotníctve sa jeho hlavnou činnosťou pomaly stávala umelecká tvorba, ktorej sa úplne profesionálne venuje od roku 1997. Účastník výstav, súťaží, člen odborných porôt, držiteľ viacerých ocenení. Okrajovo sa venuje aj fotografii a písaniu poézie. Manžel, otec dvoch detí.
Začnem klišé otázkou - o čom je tvoja tvorba?
- Dominantná je výzva materiálu, pochopiť ho a cez neho podať informáciu o svojich pocitoch, vnemoch, náladách. Soche sa snažím vtlačiť svoju pečať, odovzdať jej právo na existenciu a potom ju opustím a ona za mňa rozpráva. Neviem a nechcem robiť sochy a obrazy s negatívnou informáciou, chcem naopak rozdávať pozitívnu energiu.
Odkiaľ sa berú negatívne informácie?
- Negatívum vzniká samo od seba, chcem len zastaviť také dianie. Je ho príliš veľa.
Aké témy ťa najviac oslovujú?
- Psychika a psychológia človeka. Pretváram zážitky, sny a fantáziu do výtvarnej polohy. Venujem sa hlavne figurálnej kompozícii, rád sa potrápim s anatómiou, cez ktorú sa dostávam potom k spomínanému vnútru človeka.
Čo chápať pod výzvou materiálu...?
- Mäkké materiály, hlina, vosk a následne bronz podnecujú k detailom. Pevný materiál, kameň a drevo oslobodzuje od detailu, zjednodušuje tvar, veľa skrýva. Ale potom necháva aj tušiť. Jednoduchšia forma často povie viac ako precízny detail.
Robíš plastiky z dreva, bronzu a maľuješ. Ktorá z týchto vecí je ti srdcu najbližšia? Viem, že kvantitatívne je to drevo.
- Nielen kvantitatívne, drevo ma celkovo najviac fascinuje. Každé má svoju dušu a charakter.
Ktorý druh máš najradšej?
- Je to dub. Ale každé drevo je niečím fascinujúce. Musí byť zdravé a suché. Jedine osika je trocha problematická, ničí dláta.
Sú so zháňaním dreveného materiálu problémy? Vozíš ho zďaleka?
- Nie, to nie. Po kalamite v Tatrách je dreva dosť (smiech).
Ovplyvňujú tvoju tvorbu aj ročné obdobia? Predsa len, je zima...
- Túto zimu nemôžem pracovať. Momentálne mám v galérii veľký prievan, prúdenie vzduchu, preto kedy len môžem, opúšťam svoj ateliér a posedávam v kaviarňach a krčmičkách.
Si teda rád, že máš takto čas na oddych?
- Vôbec nie, chcel by som pracovať, ale naozaj sa nedá. Za všetko môžu medziľudské vzťahy. Napriek tomu, že si platím nemalé nájomné, s kuričom sa nedá dohodnúť, preto je zima.
Žiješ v prostredí, ktoré navštevujú ľudia z rôznych kútov sveta. Kde všade sa dostali tvoje výtvory?
- Najďalej? Austrália, USA, Japonsko, prakticky celá Európa. Japonci sú veľkí milovníci umenia.
Kto kupuje tvoje diela? Skôr profesionálni zberatelia, alebo spontánni okoloidúci, ktorým sa zapáčia tvoje sochy alebo obrazy?
- Nesledujem to veľmi po tejto línii, ale viem, že mám svojich zberateľov, napríklad neďaleko v Spišskej Novej Vsi, v Brne alebo Budapešti. Zaujímavé je, že s polovicou z nich sa vôbec nepoznám a moje diela si zaobstarávajú sprostredkovane.
Keď si niekto kúpi tvoju sochu do svojej zbierky, končí tým vaša komunikácia, alebo ste naďalej v kontakte?
- To je zaujímavá otázka. Stalo sa mi, že sa mi sťažoval manžel jednej panej, že keď príde domov, pani pozdraví najskôr Pierota, potom Harlekýna (sochy) a ja som až na treťom mieste (smiech). Ďalší z ohlasov bol: vaša socha je súčasť mojej rodiny. Alebo jedna žena mi povedala, zhodou okolností z Ameriky, keď si sa už pýtal na tie krajiny, že z môjho obrazu cítiť prúdiť kozmickú energiu. Takéto reakcie sú pre mňa významné.
Je niečo, čo ťa v tomto období trápi?
- No to, že kvôli kúreniu a prievanu nemôžem momentálne tvoriť.
A tak všeobecne v okolí, vo svete, vidíš nejaký výraznejší problém?
- Trápia ma vzťahy s ľuďmi, ich prístup k hodnotám. Neváženie si ľudskej práce, čo v súčasnosti prechádza až k drsnému cynizmu, aspoň ja to tak vidím.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
