Eva BOMBOVÁ
Pred nami je posledný zimný víkend a v nedeľu bude jedna z najrozšírenejších neoficiálnych medzinárodných meninových slávností pripadla na 19. marec a ako napospol vieme, meniny majú nositelia jedného z najrozšírenejších krstných mien na svete Jozefovia.
Sú skutočnými kráľmi nielen nedeľných osláv ale i pranostík posledných zimných dní. S týmto časom sa viaže očakávanie príchodu obľúbeného jozefského oteplenia, ktoré prichádza so 60-percentnou pravdepodobnosťou. Potvrdzujú ho i skúsenosti predchádzajúcich generácií, hovoriace: Svätý Jozef s tvárou milou zakončuje zlú zimu. Tento vľúdny svätec má naozaj veľkú moc, keďže: Svätý Jozef hlavu skloní a zima s ľadmi do mora odpláva. Príjemná je aj pravda o pribúdajúcom dennom svetle, ktorá vraví: Svätý Jozef lampáš zaháša a deň s nocou vyrovnáva. Verme, že v tomto roku bude platiť aj iná pranostika: Po svätom Jozefovi už mráz človeku ani kvetu neuškodí.
Podľa poznatkov z minulých stáročí býva najlepšou kombináciou, keď je sviatok sv. Jozefa spojený s príletom bocianov, v takom prípade už vraj snehu nebude. Ibaže, iná múdrosť pripúšťa alternatívy: Na svätého Jozefa občas snehu a občas trávy plný vozík... Po končiacej sa tuhej zime mnohí veríme i v to, že sa azda naplní obsah ďalšej prípoviedky: Na svätého Jozefa zo zimy sa smej a kapustu do hriadky smelo sej.
Čas jozefských osláv býva niekde i termínom rôznych foriem rozlúčok so zimou. Jednu z nich majú pripravenú i v gemerskej obci Vlachovo, ktorá vlani získalo prestížny titul Dedina roka. Uskutoční sa prostredníctvom jarných jozefských spevov. Nimi chcú tunajšie folklórne súbory poistiť príchod vytúženej jari.
Pôst štyridsaťdňové prípravné obdobie pred Veľkou nocou, počas ktorého si kresťania pripomínajú utrpenie Ježiša smerujúce k jeho smrti na kríži, pokračuje 19. marca 2006 treťou pôstnou nedeľou - Oculi. Kresťania sa počas tejto pôstnej nedele k Všemohúcemu obracajú i s prosbami, aby napomáhal pri prekonávaní zlých mocností.
V pamäti ľudí pretrváva aj bizarný ľudový názov tretej pôstnej nedele, ktorú v niektorých častiach Slovenska, ale najmä v Česku poznajú pod názvom kýchavá. Zvláštny názov je odvodený od záznamov kroník zo 16. storočia v tom čase zúrila v Európe morová epidémia a začiatok ochorenia sa prejavoval i kýchaním. Ľudia si zo strachu, že ide o nebezpečnú infekčnú nemoc zbožne navzájom želali zdravie. Keď čas obávanej nákazy pominul, kýchanie nadobudlo iný prognostický význam a premietlo sa do povery. Tá vraví, že kto počas tretej pôstnej nedele kýchne trikrát, bude sa tešiť dobrému zdraviu počas celého roka. Sú ľudia, ktorí pozorne rátajú počet kýchnutí, pretože údajne čím ich je viac, tým lepšie. Niektorí starú poveru dokonca vynaliezavo vylepšujú použitím šňupavého tabaku...
Autor: Ukončí Jozef tuhú zimu?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
