Z Česka, Slovenska, Poľska a Maďarska sa stávajú
svetové megacentrá výroby osobných automobilov
V počte vyrobených áut predbehneme aj Belgicko
Ten rozpor je čím ďalej markantnejší. Zatiaľ čo automobilky vo svojich západoeurópskych pobočkách rušia tisíce miest, závody v strednej Európe riešia otázku, kde nájsť dostatok pracovníkov. Či sa nám to páči alebo nie, z Česka, Slovenska, Poľska a Maďarska sa stávajú centrá výroby automobilov. Svetoví výrobcovia automobilov tu dnes majú veľa fabrík už teraz a ďalšie sem mieria. Ženevský autosalón potvrdil, že áut "Made In Central Europe" bude stále viac.
Nový Peugeot 207 (na snímke dole) a Kia Ce Cee´d (na snímke hore zo ženevského autosalónu)na Slovensku alebo Suzuki SX v Maďarsku, možno v Česku aj Hyundai Genus. To sú autá, ktoré sa v najbližších mesiacoch či rokoch začnú vyrábať v strede Európy. A ďalšie automobilky už tu sú ako doma. Automobilky láka do regiónu veľa faktorov. Okrem štátnych investičných stimulov sú to predovšetkým nižšie platy. Robotník v Poľsku si na montáži zarobí iba 15 % toho, čo jeho kolega v Nemecku. Pracuje však v rovnakej kvalite.
Stredoeurópske krajiny začínajú byť pre ázijské automobilky zaujímavé aj ako ideálne miesto na expanziu na európske trhy. "Je to výhodné z pohľadu logistiky, navyše, stredoeurópsky trh a autami v budúcich rokoch iste porastie viac ako v západnej Európe," hovorí Marek Romancov z PricewaterhouseCoopers. Podľa neho hrá v celej veci veľkú úlohu okrem investičných stimulov aj miestna strojárska tradícia.
Slovensko sa stáva európskym Detroitom, ktorý bol v minulosti známy koncentráciou výrobou áut. Už by tento rok malo v počte áut vyrobených na 1 000 obyvateľov predbehnúť doteraz vedúce Belgicko. Podiel automobilového priemyslu už je na celkovej priemyselnej výrobe viac ako štvrtinový a ďalej rastie.
Slovenský autopriemysel zatiaľ ťahal hlavne Volkswagen v Bratislave, kde sa vyrábajú vozidlá Touareg a Polo a tiež model Audi Q7.
V Trnave vyrástol nová závod Peugeot a Citroën, ktorý začína s výrobou očakávanej novinky ženevského autosalónu modelu 207. Do konca roka chcú v Trnave vyrobiť 60 000 áut, ročne by ich potom malo vzniknúť okolo 300 000. Svoje plány v krajine má aj kórejská automobilka Kia, ktorá v Ženeve predstavila koncept nového vozidla Cee´d. Auto sa má začať vyrábať v Žiline ešte do konca tohto roku. Až sa obidve automobilky rozbehnú na plnú kapacitu, bude sa na 1 000 obyvateľov na Slovensku vyrábať vyše 150 áut ročne. Doteraz prvé Belgicko dosahuje polovičné čísla.
Výroba tento rok podstatne vzrastie aj v Česku. "V kolínskom závode TPCA vlani vyrobili spolu necelých 104 000 toyot, peugeotov a citroënov a tento rok ich bude 300 000," povedal prezident TPCA Satoši Takae. Výroba narastie aj v mladoboleslavskej Škode Auto, ktorá spúšťa výrobu nových roomsterov. Škoda Auto má medzi stredoeurópskymi výrobcami áut stále výnimočné postavenie: autá nielen vyrába, ale tiež vyvíja. V ostatných automobilkách sa iba vyrába to, čo vymysleli inde. Šéf Škody Detlef Wittig už skorej vyjadril obavy, že nové automobilky povedú k nedostatku pracovníkov a pritlačia na rast miezd.
Zákazníci napriek zmenám často ani nevedia, že ich auto, napríklad západoeurópske značky, je vyrobené v strednej Európe. "To, že ide o auto vyrobené v Poľsku, zákazníkom nijako zvlášť nehovoríme. Kvalita auta vyrobeného v Poľsku je rovnaká ako v Taliansku," hovorí Petra Vaňková z českého zastúpenia Fiatu.
Z boomu automobiliek v strednej Európe ťažia aj českí výrobcovia autodielov. "Vyrába sa u nás už prakticky všetko. Pre automobilky je samozrejme výhodnejšie voziť diely z Česka," vysvetľuje riaditeľ zväzu autopriemyslu ČR Anton Šípek.
TASR
Výstavbu závodu Kia podporí Slovensko sumou 10,6 mld. Sk
Pôvodné plány predražíme o 3,2 miliardy
Štátna podpora výstavby závodu juhokórejskej automobilky Hyundai/Kia pri Žiline sa oproti pôvodnému plánu predraží zhruba o 3,2 miliardy Sk. Kým pri schválení investičnej zmluvy v marci 2004 sa počítalo so sumou 7,4 miliardy Sk, celkové výdavky SR na tento účel dosiahnu až 10,6 miliardy Sk.
"Táto suma je výsledkom súčtu súm schválených v rámci podpory investície z marca 2004, dodatočných výdavkov schválených v októbri 2005 v sume 3,076 miliardy Sk a sumy 139 miliónov Sk potrebnej na odkúpenie pozemkov od Slovenského pozemkového fondu (SPF) spoločnosťou Žilina Invest," uvádza Ministerstvo hospodárstva (MH) SR v informácii o použití prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu (ŠR) v rokoch 2004 a 2005 v súvislosti s výstavbou závodu Hyundai/Kia a regionálnym rozvojom dotknutých obcí a mesta Žilina. Nárast prostriedkov rezort hospodárstva pripisuje časovým prieťahom vo výkupe pozemkov, nedostatočnému doceneniu prípravnej fázy investície, podceneniu úlohy ľudského faktora a nedostatočnej znalosti územia, na ktorom sa závod buduje.
V rokoch 2004 a 2005 bolo na uvedené účely uvoľnených zo ŠR SR a štátnych finančných aktív celkovo 5,677 miliardy Sk, z toho vo forme návratnej finančnej výpomoci 1,356 miliardy Sk. Z poskytnutých prostriedkov sa v rovnakom období použilo 4,234 miliardy Sk, z toho nenávratných 1,055 miliardy Sk.
Prostriedky zo ŠR poukazovalo MH mestu Žilina, obciam Gbeľany, Teplička nad Váhom a Nededza a Slovenskej agentúre pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) na činnosti súvisiace s koordináciou projektu. Rezort financií poskytol mestu Žilina nenávratné finančné výpomoci na výkup pozemkov pod závody a hrubé terénne úpravy a na výstavbu ubytovacích kapacít pre zamestnancov investorov.
TASR
Slovenská vláda odklepla pre päť obcí, dotknutých výstavbou automobilového závodu Kia, dotácie vo výške 135,1 milióna korún
Vykompenzujú negatívne vyplvy výstavby
Ministerstvo hospodárstva (MH) SR poskytne zo svojho rozpočtu na rok 2006 obciam Nededza, Gbeľany, Teplička nad Váhom, Mojš a Krasňany dotácie 135,1 milióna Sk na regionálny rozvoj. Vyplýva to z návrhu na financovanie regionálneho rozvoja týchto obcí, ktorý tento týždeň schválila vláda SR. Prostriedky sa použijú ako čiastočné kompenzácie negatívnych vplyvov prác a činností, ktoré boli vykonané pri výstavbe závodu automobilky Hyundai/Kia pri Žiline. Uvedené obce celkovo získajú 159 miliónov Sk, pričom vláda SR už minulý rok uvoľnila na tento účel 23,8 milióna Sk.
Najvyššiu sumu 52,5 milióna Sk vláda odklepla obci Teplička nad Váhom, z toho v roku 2005 už získala 2,4 milióna Sk. Rozhodujúca časť dotácie sa má použiť na rekonštrukčné práce, keďže vysoký nápor na existujúce komunikácie podľa MH zapríčinil poruchy na inžinierskych sieťach a komunikáciách (na snímke).
Obec Nededza dostane 51 miliónov Sk, z čoho jej už bolo poskytnutých 1,52 milióna Sk v minulom roku. MH odporúča, aby sa tieto prostriedky použili na odkanalizovanie obce a rekonštrukciu potoka Kotrčiná, prípravu infraštruktúry pre zástavbu obce spôsobenú predpokladanou budúcou migráciou obyvateľstva a rekonštrukciu miestnych komunikácií.
Celková dotácia pre Gbeľany predstavuje 30 miliónov Sk. Na úpravu miestnych komunikácií už v roku 2005 obec dostala 20 miliónov Sk. Zvyšok by mala použiť na obnovu krytia miestnych komunikácií po ukončení kanalizácie a vyspravenia rýh miestnych komunikácií po plynofikácii.
Výstavbou automobilky boli podľa odobreného materiálu najviac postihnuté miestne komunikácie v obci Mojš a v súčasnosti sú v havarijnom stave. Objem financií určených pre túto obec predstavuje 15 miliónov Sk.
Zvyšných 10,5 milióna Sk získala obec Krasňany, v ktorej sa okrem iného použijú na elimináciu vplyvu výstavby obytného súboru pre zahraničných investorov. V dôsledku predpokladanej migrácie za novou prácou sa očakáva zvýšený počet detí navštevujúcich materskú a základnú školu, preto v tejto obci dôjde tiež k rekonštrukcii budov školských zariadení.
Rozdelenie dotácií pre jednotlivé obce je podľa MH výsledkom spoločného konsenzu. Zároveň sa vychádzalo aj z rozsahu výmery plochy katastrálnych území obcí dotknutých investíciou Hyundai/Kia s prihliadnutím na vyvolané sťažené životné podmienky občanov týchto obcí a znehodnotenie majetku obcí.
TASR
Známi Košičania na štyroch kolesách
PhDr. Jozef Mižák, predseda Miestneho odboru Matice slovenskej v Košiciach sa riadi bulharským pravidlom
Namiesto ventilu nabil do chladiča lieskovú palicu
PhDr. Jozef Mižák získal vodičské oprávnenie v prvom ročníku na vysokej škole, čo bolo v roku 1959. Keďže študentské vrecko má na dno zväčša dosť hlboko, samostatne, bez dozoru inštruktora, začal jazdiť najprv na motorke. "Keďže dvojkolesových dopravných prostriedkov v časoch mojej mladosti nebolo veľa, ´rýchlopálka´ ma fascinovala možnosťou za pár minút sa premiestniť z miesta na miesto a pritom, ako zvyknú hovorievať básnici, vietor mi vial vo vlasoch. Hlavne však bola motorka frajerina, na ktorú ´baby´ perfektne leteli," priznal sa J. Mižák aj k motoristickým začiatkom.
Prvým autom bola Škoda MB 100. Škodovky sú vo všeobecnosti dobré a vďačné autá. Tiež však potrebujú aspoň akú-takú pozornosť, no J. Mižák na to pozabudol, keď sa s kamarátmi vybrali na festival do Poľska. "V Košiciach som zatiahol ručnú brzdu a kým som, už na obrovský dym a smrad svoju chybu zistil, došli sme takmer do Tatier. Tam sme, samozrejme, museli počkať, kým natoľko vychladneme, aby sme mohli v ceste pokračovať. Odvtedy si na ručnú brzdu dávam riadny pozor," pousmial sa J. Mižák, ktorý si v súvislosti so škodovkou spomenul ešte na jednu príhodu. Týkala sa ventilu na chladiči, ktorý sa mu podarilo odbiť. Keďže žiaden "štupeľ" po ruke nemal, na miesto neho nabil lieskovú palicu. S odstupom času na toto náhradné riešenie samozrejme, zabudol. "Pripomenuli mi ho až v servise, kam som po asi roku a pol zašiel. Šéf, to si do dneska pamätám, zvolal vtedy všetkých mechanikov, aby sa pozreli, s čím som to jazdil."
Tá istá škodovka od túžby šoférovať odpísala manželku J. Mižáka. "V autoškole jej povedali, že len tak sa naučí dobre riadiť, keď vedľa nej nebudem sedieť a ´kibicovať´. Išla sa teda sama trafiť do garáže, no bola jej akosi úzka, a tak na nej zodrala pol bok. Odvtedy nejazdí, takže vodičák urobila úplne zbytočne." Predsedovi miestneho odboru sa ani taký prešľap nepodaril. Odkedy má vodičák žiadnu dopravnú nehodu nespôsobil. Pritom nie je šoférom, ktorý by auto vytiahol len, aby ho "prevetral." Akurát s prívesným vozíkom mal malý trapas. Manželka objavila potraviny, v ktorých narýchlo chcela čosi kúpiť. Zastavil teda pri okraji chodníka a aby ostatným nezavadzal, trošku cúvol. Vozík sa však vzpriečil a poškodil si nárazník.
"Za roky šoférovania som vystriedal niekoľko áut, no na žiadnom sa mi nič extra nestalo. Riadim sa bulharským pravidlom, ktoré nemá nikto iný na svete, len Bulhari. Volá sa pravidlo predvídavosti. Zrejme to mi pomáha." Trochu iná je situácia pri rýchlosti. Za "ťažkú" nohu na plynovom pedále už J. Mižák sem-tam i pokutu zaplatil. Raz ho takto načapali policajti ukrytí v zelenom poraste pri vjazde do Košického Klečenova. Vletel do obce asi stovkou, pričom povolená tam bola len 60-tka.
"Čím som mal ťažšie auto, tým som mal s rýchlosťou väčšie problémy. V nisane alebo vo volkswagene sa rýchlosť predsa len ťažšie vníma. Podobne si musím dávať pozor aj teraz, keďže jazdím na Suzuki Ignis, kde plynový pedál šoféra láka." Žiadne opravy, keďže šliape ako hodinky, na ňom J. Mižák nemusel urobiť. A ani by si netrúfol, pretože mechanizmus týchto áut je nad vedomosti bežných motoristov.
Alžbeta LINHARDOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
