Korzár logo Korzár Košice
Utorok, 27. júl, 2021 | Meniny má BoženaKrížovkyKrížovky

Študentovi geografie Andrejovi Kolbaskému učaroval ľadovec hory Mount McKinley na Aljaške

Z prednej kapoty auta zmýval komáre nacucané ľudskou krvou Košičanovi Andrejovi Kolbaskému, študentovi geografie na UPJŠ učaroval najsevernejší

Z prednej kapoty auta zmýval komáre nacucané ľudskou krvou

Košičanovi Andrejovi Kolbaskému, študentovi geografie na UPJŠ učaroval najsevernejší štát USA - Aljaška. Túto krásnu krajinu navštívili i jeho dvaja starší súrodenci. On v nej strávil vyše štyri mesiace, väčšinu času v obrovskom hotelovom komplexe, kde si zarábal umývaním autobusov a odkiaľ podnikal výlety do aljašskej krajiny.

"Na Aljaške som bol do 8. mája do 16. septembra. Je pravda, že moji dvaja starší súrodenci už pred tým na Aljaške boli, no nevybral som sa tam pod ich vplyvom. Študujem geografiu a táto časť USA má lákala aj pre hory a ľadovce. Navyše, už som istý čas strávil na Floride a povedal som si - nikdy viac. To teplo bolo príšerné. Aj preto som sa rozhodol, že ak do USA, tak jedine na Aljašku," vysvetlil Andrej. Najseverenejší kút Ameriky je navyše miestom, kde sa vraj dá veľmi dobre zarobiť...

Skryť Vypnúť reklamu

Andrej sa nakontaktoval v Košiciach na agentúru, ktorá mu prácu sprostredkovala a priamo pre zamestnávateľa na Aljaške mal požiadavku, že chce pracovať v čo najväčšej divočine. "Povedali mi, že majú hotelový komplex, ktorý je od najbližšej civilizácie - maličkej dediny - vzdialený približne hodinu cesty autom. Ibaže dva kilometre od hotela viedla diaľnica..."

Cesta na Aljašku bola dosť dlhá a zahŕňala niekoľko prestupov - z Košíc do Prahy, potom do New Yorku, do Seattlu a nakoniec do aljašského mesta Anchorage. "Mal som šťastie, že som nikde na prestupy nemusel čakať dlhšie ako hodinu, ale aj tak to celé trvalo 26 hodín. Najmä v USA však bolo cítiť, že sú prísne bezpečnostné opatrenia. Dokonca som sa musel vyzúvať, aby skontrolovali, či nejaký nebezpečný predmet neukrývam v topánke... Cestou späť si ma náhodne vybrali z radu a dôkladne mi prehľadali tašku. Mal som v nej maličký nožík - ten mi vzali a už nevrátili. Ja ich však chápem, majú strach..."

Skryť Vypnúť reklamu

Všetko rozkvitnuté

Po prílete do Anchorage Andreja prekvapilo to, že keď odlietal zo Slovenska, u nás sa jar ešte len pomaly rozbiehala, no tam už bolo všetko zelené a rozvitnuté. "V Anchorage som strávil tri dni. Priletel som totiž v piatok a musel som si vybaviť takzvané social security number, bez ktorého by mi zamestnávateľ nemohol vyplácať mzdu. Keďže úrad bol otvorený až v pondelok, musel som vyčkať víkend v Anchorage. To mesto sa mi však veľmi páčilo. Zaujímavé je, že v ňom nie sú takmer žiadne výškové budovy - najvyššie sú hotely, ktoré majú len asi 20 poschodí. Je to však tým, že je tam vysoko seizmická oblasť. Nie sú tam preto ani bytovky, len nízke rodinné domčeky, ktoré vyzerajú ako z papiera."

Anchorage má zhruba 280 tisíc obyvateľov a je najväčším mestom na Aljaške. "Pôsobí veľmi príjemne a je v ňom veľa parkov - pokiaľ si dobre pamätám, tak pred pár rokmi bolo vyhlásené za najkrajšie mesto USA. Má zvláštnu atmosféru - rozlieha sa na pobreží a je obklopené horami a ľadovcami. Je tam najväčšie letisko pre hydroplány na svete. Nie je ničím nezvyčajným, keď tam v meste stretnete losa, dokonca sa občas objavili správy, že sa tam potuluje medveď..."

Skryť Vypnúť reklamu

Andrej sa v tomto meste rýchlo zorientoval, zistil, kde je zadarmo internet, navštívil nedeľný trh. "Dali sa tam kúpiť typické indiánske náhrdelníky a náramky, eskimácke nože na ryby i matriošky. Keďže Aljaška patrila dlho Rusom, je ich tam stále veľa a našiel som aj mnoho pravoslávnych kostolov. Čo ma prekvapilo bol fakt, že mnoho Indiánov je pravoslávneho vierovyznania..."

Po troch dňoch stávených v Anchorage prišiel pre Andreja zamestnávateľ, ktorý ho dopravil do miesta jeho práce - hotelového komplexu McKinley Princess Wilderness Lodge. "Bol to obrovský komplex, aký by ste na Slovensku nenašli. Pozostával z mnohých budov a dokonca tam bola vnútrohotelová doprava - malé autobusy nosili ľudí z budovy do budovy. Kapacita bola asi 800 hostí a bolo tam približne 250 zamestnancov. Takže to bolo také malé mestečko. Bolo to naozaj v divočine, hostia mali krásny výhľad na McKinley, čo je navyšší vrch Severnej Ameriky. Najbližšia civilizácia bola hodinu cesty autom..."

Hostia boli dôchodcovia

Väčšinu hostí tvorili americkí dôchodcovia a väčšinu zamestnancov študenti zo strednej Európy, Juhoameričania či obyvatelia ostatných amerických štátov. "Páčilo sa mi to, že sa tam človek na malej ploche stretol s toľkými kultúrami. Celkovo je však v lete Aljaška plná Európanov. Raz som v autobuse natrafil na chlapíka, ktorý mal na hlave šiltovku so slovenským znakom. Hneď som si k nemu prisadol a dali sme sa do reči."

Andrejovou pracovnou náplňou bolo umývanie autobusov. "Nemám vodičský preukaz a táto práca zahŕňala aj pohybovanie sa s autobusom po areáli. Veľmi rýchlo som sa to však naučil, lebo v Amerike sú aj autobusy na automatickú prevodovku. Dokonca tam nie je ani páka, iba gombík na jazdu dopredu, dozadu a nautrál... Aj keď som teda nemal vodičák, chodil som po areáli hotela autom a aj autobusom - autobus sa mi riadil ľahšie."

Andrej v areáli robil pre oddelenie dopravy, ktoré malo na starosti dopravu do najbližšieho mestečka, zabezpečovalo rôzne atrakcie - splavovanie riek, lov rýb, zoskok s padákom, výlety lietadlom. "Samotný hotel vlastnil 12 autobusov, ktoré zabezpečovali dopravu. Ja som mal pracovnú dobu v čase, keď boli autobusy už odstavené v areáli. Začínal som teda o 17. hodine a robil minimálne do 2. hodiny rána. Samozrejme, že často to trvalo oveľa dlhšie, čo mi však vyhovovalo, lebo to boli nadčasy, ktoré boli dobre platené. Stávalo sa teda, že sme čistili autobusy do 6. hodiny rána."

Každý autobus bolo treba zobrať z parkoviska na miesto určené na umývanie, natankovať ho, umyť zvonku i zvnútra, dezinfikovať ho a vypustiť záchod. "Na začiatku sme boli na to štyria a keď sme sa ponáhľali, tak sa dal jeden autobus očistiť za pol hodinku. Neskôr sme ostali dvaja a tak to trvalo dosť dlho. Niekedy sa nazbieralo aj 20 autobusov, lebo sme umývali nie len tie, ktoré patrili hotelu, ale ja iné... Bolo to dosť ťažké, veď všetky museli byť do 7. hodiny rána hotové, aby mohli znovu ísť preč..."

Vďaka tomu mal Andrej posunutý celý biorytmus - spávať chodil ráno, vstával na večeru a v noci pracoval. Aj v noci však bol na Aljaške deň... "Neboli sme za polárnym kruhom, takže tam nebolo vidno 24 hodín, no najkratšia noc trvala asi iba hodinu - nebola to ani tma, iba akési prítmie. Až koncom augusta sa začínalo trochu skôr stmievať. Po celý ten čas, aj keď som pracoval v noci, sme nepotrebovali pri umývaní autobusov zapnúť si svetlo..." Keď aj skončil skôr, počkal si do 6. hodiny rána, dal si raňajky a spal až do večere. Vstal o 16. hodine, najedol sa a šiel pracovať.

Keď si chcel dopriať výlety do zaujímavej Aljašskej prírody, mal na to buď jeden voľný deň v týždni, alebo musel oželieť spánok. "Dalo sa dohodnúť aj na niekoľkodňovom voľne, no nebolo to jednoduché. Zamestnávateľ nám poskytoval zadarmo dopravu do Anchorage, cesta trvala asi tri hodiny."

Aljaška sa stal komerčnou

Firma Princess sa špecializuje na plavby po mori, vlastní však tiež niekoľko hotelových komplexov na Aljaške. Kto má dosť peňazí, môže sa vybrať napríklad z Floridy na Aljašku loďou a tam ísť z hotela do hotela. "Veľa ľudí predstavu, že Aljaška bude miestom pre dobrodruhov. Bolo by však asi treba zájsť viac na sever, aby si človek užil naozaj divočinu. Aljaška sa za posledné roky stala veľmi komerčnou a čo ma dosť prekvapilo bol fakt, že hostia v hoteli mali v priemere asi 60 rokov. Občas som mal pocit, ako keby som bol na geriatrii..."

Keďže Mount McKinley bol veľmi blízko komplexu, kde Andrej pracoval, nemohol tento najvyšší vrch Severnej Ameriky obísť. "Ak by som chcel ísť priamo hore, tak by to šlo len s expedíciou a to vyjde na jednu osobou 3 tisíc dolárov, čo nie je málo... Lenže ako zamestnanec komplexu som mal zadarmo let na ľadovec tejto hory. Mnohé malé spoločnosti totiž robili rôzne vyhliadkové lety okolo hory, alebo pristávali na ľadovci. U nás sa nedá pozorovať činnosť ľadovcov a preto bolo pre mňa ako geografa úžasné vidieť z lietadla ako to tam žije, videl som ľadovcový reliéf... Ako študent som si prišiel na svoje."

Okrem výletu k Mount McKinley si spolu so štyroma kamarátmi prenajal auto a vybral sa na poloostrov Kenai. "Je to miesto, o ktorom sa vraví, že ponúka najkrajšie scenérie na Aljaške. Sú tam ostré ľadovcové hory a more s hlbokými fjordami. Vybrali sme sa tam kvôli veľrybám. Všetci nás však odhovárali, pretože sme sa tam vybrali až v auguste a vraj tam už v tomto období nie sú. Zaplatili sme si šesťhodinovú plavbu po fjordoch a bolo to doslova úžasné. Videli sme kosatky aj vorvane, tulene, uškatce, alky, orla bielohlavého, morskú vydru... Fauna na Aljaške je veľmi zaujímavá a to nie len morská, ale aj tá na súši. Mne sa neraz stalo, že keď som v noci chodieval po areáli hotela, tak som natrafil na losa, ktorý si spokojne kráčal... A to je pritom zviera, ktoré váži aj 800 kilogramov! Je mi veľmi ľúto, že som nevidel medveďa. Bol som asi jediný z celého hotela, kto ho nevidel. Keď sme boli na Kenai, tak sme si urobili túru na ľadovec. Boli sme piati a všetci ostatní medveďa videli, len ja nie. A to vraj bol pri mne najbližšie. Bol som vtedy trochu stranou od ostatných a nikto nenašiel odvahu mi zakričať, že je blízko mňa medveď..."

Ešte na začiatku svojho pobytu na Aljaške sa vybral Andrej do lesa len tak - sám a bez toho, aby presne vedel, kam má namierené. "Povedal som si totiž, že preskúmam okolie. Prišiel som však na to, že je takmer nemožné vydržať v lese dlhšie, keď so sebou človek nemá repelent. Komárov tam bolo všade strašne veľa a to aj v hoteli, kde však na ne používali rôzne prostriedky. Bolo priam príšerné umývať autá, ktoré jazdili po areáli. Na tých sa totiž v prednej časti nalepili mŕtve komáre. Tie v hoteli boli nacucané krvou hostí... Takže často celá predná kapota auta bola úplne celá od krvi. Dole to šlo iba špeciálnymi prostriedkami. Dokonca som si všimol zábavné tričko, na ktorom bolo napísané - národný vták Aljašky a pod tým bol obrázok komára..."

Takmer tak veľa ako komárov, je na Aljaške aj lososov. Rybu, ktorá u nás stojí nemálo peňazí, tam ulovíte holými rukami. "Stačí sa načiahnuť do rieky a určite nejakú chytíte. A sú to riadne veľké kusy. Polovička turistického ruchu na Aljaške je zameraná na lov rýb. Napríklad vás helikoptérou odnesú na miesto, kde sa dobre loví, večer pre vás prídu a domov vám v ľade doručia rybu, ktorú ste ulovili... Ak by som sa znovu mal vybrať do USA, tak jedine na Aljašku. Vyhovovalo by mi pracovať pre firmu Princess, tentoraz však v inom stredisku. Navyše, keď človek pre nich pracuje dlhšie, má nárok na zaujímavé zľavy pri námorných plavbách, ktoré poskytujú. To by som tiež rád vyskúšal," dodal Andrej.

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Najčítanejšie na Košice Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Najzelenšie nákupné centrum na Slovensku otvorí druhú etapu
  2. M. Šmigura: Pozeráme sa smerom na Varšavu
  3. Nová sála i námestie. Trnavské Mýto sa stane novým centrom
  4. Čítajte SME.sk odomknuté a bez reklamy
  5. Osviežujúci skúter legendárnej talianskej značky
  6. Túžite sa konečne zbaviť dioptrií, ale bráni vám v tom strach?
  7. Lenivý brunch s Muchom
  8. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti
  9. VÚB banka ešte viac posilní leasingové služby
  10. Sudoku na leto: Nenechajte sivé bunky zaháľať ani cez prázdniny
  1. Keď ekológia spája
  2. Wüstenrot predstavuje novú stratégiu pre slovenský trh
  3. Na zmenu zdravotnej poisťovne vám po novom stačia 3 minúty
  4. Brusnica – lahodná i účinná zároveň
  5. Osviežujúci skúter legendárnej talianskej značky
  6. Čítajte SME.sk odomknuté a bez reklamy
  7. Slovník investora 07: Bitcoin a jeho úloha v portfóliu investora
  8. Túžite sa konečne zbaviť dioptrií, ale bráni vám v tom strach?
  9. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  10. Ako zvýšiť produktivitu vašej prevádzky?
  1. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti 10 806
  2. Prečo by ste si nemali odoprieť balenú bagetu? 5 760
  3. Ako nájsť dobrý jogurt? Ak neobsahuje toto, ani ho nekupujte 4 970
  4. Slovenské čučoriedky? Nemusíte ísť do lesa, kúpite ich v reťazci 4 351
  5. Investovať do akcií a ETF v malom sa teraz dá výhodnejšie 4 287
  6. Od Česka až po Jadran 3 968
  7. Ako sa nepripraviť o zákazníkov bez hotovosti 3 149
  8. Nikto im nezatlieska. Koľko medailí získajú Slováci v Tokiu? 3 119
  9. Nová sála i námestie. Trnavské Mýto sa stane novým centrom 2 820
  10. Sudoku na leto: Nenechajte sivé bunky zaháľať ani cez prázdniny 2 200
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Policajná kontrola na hraničnom priechode.

Zrušili výhodu očkovaným jednou dávkou.


5 h
Peter Tkačenko

Vláda sa musí pozrieť pravde do očí.


9 h
Odporcovia očkovania sa viac boja smrti po vakcíne, ako po nákaze covidom.

Odporcovia očkovania sú najmä medzi nevzdelanými a chudobnými.


5 h

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop