svoju budúcnosť. V novembri 2004 prišla na Slovensko pracovať ako dobrovoľníčka. Pred koncom svojho pobytu v Kežmarku nám porozprávala niečo o sebe a svojej práci.
Prečo práve východné Slovensko?
- Keď som plánovala, čo budem robiť, mala som dve podmienky. Sociálna práca a Stredná Európa. Rozposlala som životopisy do rôznych programov a zvyšok bol výsledkom náhody.
Čo to znamená byť dobrovoľníkom na Slovensku?
- Ako dobrovoľníčka som súčasťou projektu Európskej únie EDS. Ten poskytuje peniaze na ubytovanie, stravu, plus nejaké vreckové.
Kde a čo presne si robila?
- Presne rok som pôsobila v komunitnom centre v Žakovciach. Zo začiatku som pomáhala nemobilným ľuďom. Obliekať ich, umývať, pomáhať jesť. Neskôr, keď som už vedela jazyk, som pracovala najmä s deťmi. Domáce úlohy, vymýšľala som pre ne rôzne aktivity. Práve na ne som v rámci programu dostala príspevok v hodnote 60 000 Sk na rok.
Ako ťa ľudia v centre prijali?
- Starší postihnutí ľudia, ktorým som pomáhala, boli zo začiatku trocha nedôverčiví, veď som nevedela ani jazyk. S deťmi nebol žiaden problém. Pre nich som bola okamžite teta Vaneska.
Teraz ale po slovensky rozprávaš perfektne.
- Neviem (smiech)? Trvalo polrok, aby som sa bola schopná dohovoriť. Bojím sa, že keď sa vrátim domov, po slovensky úplne zabudnem. Slovenčina sa mi ale páči, je to taký pekný mäkký jazyk.
Ako sa ti páči Kežmarok? Keď ho porovnáš so svojím mestom u teba doma?
- Páči sa mi tu veľmi. Rozdiel je vo veľkosti. Kežmarok aj Poprad sú menšie. Moje Rennes je univerzitné mesto, 40 percent ľudí tam tvoria študenti. Tak to tam viac žije.
V centre už nepracuješ. Čomu sa venuješ teraz?
- Pracujem na viacerých veciach. Chcem, aby viac ľudí v rámci programu chodilo od vás robiť dobrovoľníkov do iných častí Európy. Zatiaľ je to taká jednosmerka smerom na Slovensko. Potom chcem vyslať niektorých mladých ľudí z centra na krátke pobyty do zahraničia. Dlhšie by zatiaľ nezvládli, v detskom domove sa nenaučili samostatnosti. V Huncovciach napríklad pracujem na výmene mladých Rómov s francúzskymi.
U vás Rómovia takisto rozprávajú svojím jazykom?
- Áno, ale netuším, či by rozumeli tunajším. Neviem zatiaľ ako to zistiť, aj keď ma to veľmi zaujíma.
Odchádzaš zo Slovenska. Aké sú tvoje plány?
- Chcem ísť domov a pobudnúť tam nejaký čas. Potom by som chcela ísť vyučovať francúzštinu do Afriky. Zatiaľ to vyzerá tak, že to bude Kamerun alebo Zimbabwe.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári