"drilujú" choreografiu na Majstrovstvá Slovenska v Bardejove. Nemuseli. Sami si prázdninový tréning "vydupali". Tanec sa im pod vedením učiteľky Mariany Oškovej za krátky čas dostal totiž tak hlboko pod kožu, že už bez neho nevedia vydržať ani v čase voľna. A aj keď "zuška" nedávno oslávila ešte len prvé výročie vzniku, už sa má čím pochváliť. Práve tanečníci z Emócie prispeli k tomu, že chýr o škole má zvučný cveng.
Pôrodné kŕče
"V meste sme cítili akútny nedostatok mladých muzikantov pre dychovku. To bol základný motív pre vznik novej "zušky". Našli sme pochopenie vo vedení mesta, začal sa kolotoč administratívnych príprav. Napokon sme vlani vo februári začali s dvomi odbormi - hudobným a tanečným," spomína riaditeľ školy Kamil Pitoňák. V prvý rok novú "zušku" navštevovalo 80 detí, dnes už k pôvodným odborom pribudol aj výtvarný a literárno-dramatický a škola má už takmer 140 detí. "Práve tanečný odbor mal raketový štart, za tri-štyri mesiace práce stihli vyhrať krajské preteky, zúčastniť sa celoslovenských a ja stále tvrdím, že najväčším úspechom je zlaté srdce učiteľky tanca Mariany Oškovej. Bez jej nasadenia by to nešlo," teší sa Kamil Pitoňák z mladých kežmarských tanečníkov. Svojimi výsledkami totiž dokázali, že vznik druhej "zušky" v Kežmarku nebol samoúčelný.
Učiteľka
Mariana Ošková prepadla tancu, keď mala dvanásť rokov. Osem rokov sa venovala spoločenskému tancu a po tom, ako s tanečným partnerom skončili ako druhí na majstrovstvách Slovenska, dostali ponuku na angažmán do slávneho bratislavského Bralenu. Tam už k tanečnej klasike pribudli aj základy baletu a postupne Mariana od spoločenského tanca "presedlala" k scénickému. Keď začala študovať na prešovskej univerzite, bez tanca nemohla zostať. Pôsobila ako sólistka Divadla Jonáša Záborského. A keď po skončení štúdia prišiel čas rozhodovania, táto útla rodáčka spod Tatier vymenila vysnívaný post tanečnej sólistky v divadle za učiteľovanie. Zatiaľ to neľutuje. "Nebolo to jednoduché rozhodovanie, zvažovala som všetky plusy a mínusy, ale možno vďaka tomu, že som si pôsobenie v divadle už odskúšala, rozhodla som sa pre školu v Kežmarku. Chvíľami mi možno trochu chýba vlastná realizácia, ale tie decká mi to bohato vynahrádzajú," tvrdí tanečníčka, ktorá má v kežmarskej "zuške" pod svojimi krídlami 80 detí.
Ako sa učí tanec
Najmenší tanečníci majú 5 rokov, najstarší 15. Vlani všetci prešli takzvanou prípravkou, teda učiteľka im vštepovala základy pohybu pre všetky druhy tanca. Postupne pribúdajú jednotlivé štýly, ale nechýba ani teória a lekcie z dejín umenia. "Hoci základom je scénický tanec, prvky baletu, venujeme sa aj ľudovému tancu a štýlom ako disco a hip-hop. Nie je to na úkor scénického tanca, ale vďaka týmto prvkom má tanečník šancu všestranne sa rozvíjať," vysvetľuje učiteľka. Týždenne v siedmich triedach odučí spolu 27 hodín, ale tým jej práca nekončí. Tanca má plnú hlavu, vymýšľa choreografie, kombinuje hudbu, robí návrhy kostýmov. Inšpiráciu loví z každodennej reality, ale nápady jej občas vnuknú aj žiaci, stačí ich dobre pozorovať.
Emócie
Ak sa učiteľky tanca Mariany Oškovej spýtate, čo pre ňu tanec znamená, na čas sa odmlčí. Hľadá slová, ktorými by v skratke obsiahla celú tú vášeň, všetky emócie, ten pretlak pocitov, ktorý plní dušu tanečníka a on ju vydáva von. "Tanec je pre mňa jednoducho všetkým. Za pomoci tanca sa dá dostať zo všetkých emócií, z dobrých aj zlých. Tanec je pre mňa prirodzenou súčasťou života," tvrdí tanečná majsterka. Aj preto tanečníci z kežmarskej "zušky" vystupujú pod hlavičkou Emócia. Lebo vystihuje podstatu toho, čo robia. Hoci Mariana Ošková dlhé roky drala tanečné črievičky v spoločenských tancoch, jej doménou je už dávno scénický tanec. Tvrdí, že v ňom sa našla. "Je v ňom voľnosť a sloboda, môžem v ňom vyjadriť úplne všetko, nič ma tam nezväzuje, nijaké predpísané prvky, jednoducho v scénickom tanci je obrovská sloboda a môžem v ňom uplatniť pohybovú tvorivosť. Myslím, že je tou najslobodnejšou tanečnou disciplínou," vysvetľuje Mariana Ošková.
Radosť z pohybu
Tanečníci z kežmarskej Emócie školu ako "nutné zlo" neberú. Naopak. Vďaka svojej učiteľke sa naučili rozumieť každému pohybovému prejavu, vedia "čítať" myšlienky, tlmočené tancom. A úspechy ich motivujú. Na ostatnej regionálnej tanečnej lige z trinástich choreografií, ktoré Emócia porote predviedla, získalo až dvanásť ocenenia. To deti ťahá k ďalším výkonom. "Mne sa tu veľmi páči, predtým som päť rokov tancovala v popradskom Trende. Momentálne pripravujeme disco choreografiu o "esemeskách", teda o tom, ako človeka môže zadláviť mobilná komunikácia," vysvetľuje 13-ročná žiačka Pavla Orinčáková. V tréningovej pauze sa k nej pridávajú aj ďalšie, napríklad Michaela Ružbaská tancovala predtým v štúdiu Tempo a svoj prestup do Emócie neľutuje. "Je fajn, že každú chvíľu nemeníme trénerku, že sme pod stálym vedením. Ja by som sa chcela tancu venovať profesionálne, takže toto celé ako drinu naozaj nevnímam," tvrdí Michaela. Uspieť na Majstrovstvách Slovenska je tiež métou Dominiky Švarcovej. Do "zušky" sa zapísala na odporúčanie kamarátok, keď sa prisťahovala do Kežmarku z Púchova. "Cítim sa medzi nimi dobre a tancovať ma baví. Je to taký prirodzený pohyb," dodáva Dominika. Všetci tanečníci z Emócie sa však zhodnú v tom, že stáť na stupňoch víťazov je síce pekné, ale nie najpodstatnejšie. Dôležitejšie je zvládnuť novú figúru, alebo kombináciu krokov, ktorá nie a nie "pustiť". "Je úžasné, keď vidím, ako tie deti tanečne rastú, nestagnujú, naopak. Ocenenia sú príjemnou odmenou za všetku námahu, ale podstatnejšie je, keď na tréningoch vidím, ako sa zase o kus niekam posunuli. To sú najväčšie hodnoty, to, čo sa naučia, v nich už zostane a to si so sebou aj odnesú," teší sa učiteľka Mariana Ošková. Už teraz chodí sťaby v tvorivom tranze, vymýšľa nové choreografie, pretože len čo bude po majstrovstvách, kežmarskí tanečníci začnú s prípravou nových programov. Tancachtivé publikum sa má na čo tešiť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
