Austrálii. Ľubov Gerusová a Adriana Ballová pred dvoma rokmi vydali i cédečko Slovanské balady a piesne. Medzičasom však z dua ostala len Ľ. Gerusová. Adriana sa totiž pred pol rokom stala mamičkou, a tak hereckú i spevácku kariéru načas zavesila na klinec. Ľubov sa však stále prezentuje a okrem toho, že učí na v Košiciach ZUŠ Jantárová hru na husle, občas sa môžu jej obdivovatelia tešiť z jej koncertu. Pred pár dňami sa svojím recitálom predstavila v priestoroch Krajského osvetového strediska.
S Adrianou Ballovou ste viac ako desať rokov tvorili duo...
- Vždy sa mi páčil viachlas, hoci je v tom isté riziko. Musíte sa prispôsobovať, zladiť sa temperamentne aj hlasovo. V tomto s Adrianou nebol problém. Od začiatku sme si padli, prežili sme spolu kus života, obišli sme svet. No Adriana sa stala mamičkou, čo som jej veľmi priala, lebo je to krásna súčasť života. Takže má momentálne pauzu. Či je dlhodobá, ukáže čas. A dovtedy spievam sama. Nie je to však pre mňa novinka. Už predtým som na Ukrajine spievala sama.
Takže si za Adrianu nehľadáte žiadnu náhradu?
- Nie. Už to nechcem hnať hore kopcom. Netúžim už po množstve koncertov. Mám totiž mnoho iných aktivít a koncert ma stojí veľmi veľa energie a emócií. Ak sa chce človek publiku odovzdať, nemôže robiť kvantum vystúpení.
S duom Vyšivanka ste obišli svet. Máte ponuky aj ako sólová speváčka?
- Áno, ale zvažujem ich, pretože spievať sama dokážem. Ale cestovanie je omnoho smutnejšie. V lete mám pozvanie na festival do Dánska. Ešte však túto ponuku zvážim.
V zahraničí vás krajania poznajú, aký okruh poslucháčov máte na Slovensku?
- Aj dnes som zhodou okolností dostala smsku od pána zo stredného Slovenska, ktorého som nikdy nevidela, no on nám vždy niečo pekné napíše. Vážim si každého poslucháča. Mám fanúšikov v Bratislave, v Žiline... Aj keď je jasné, že je to menší okruh, keďže je to nekomerčná hudba.
Prezentujete slovanskú hudbu. Okrem ľudovej piesne sa však vo vašom repertoári objavila aj zhudobnená poézia.
- Veľmi prežívam text a ak ma nejaký osloví, zhudobním ho. Pre mňa nie je postačujúca hudba. Nemohla by som spievať niečo, čomu nerozumiem. Asi preto mi tak k srdcu prirástli slovanské piesne, pretože ma oslovil ich text. Preto som zhudobnila aj báseň Milana Rúfusa. Je to uspávanka otca dcére. Taký dialóg. Dojal ma hlavne kontext, pretože viem, že Rúfus má mentálne postihnutú dcérku.
Šírite prevažne ľudovú pieseň. Čo z ľudovej tvorby je vám ešte blízke?
- Som už dosť štylizovaný človek. Ale páčia sa mi výšivky, autentické spevy, starožitnosti. No neimplantujem ich do svojho života.
Vaše cédečko Slovanské balady a piesne sa tešilo úspechu. Neplánujete vydať ďalšie?
- Netvrdím, že nie, pretože nechcem, aby to vyzeralo, že zaniklo duo a už nepôsobím ani ja. Ale vyžaduje si to veľa úsilia. Takže v najbližšom období to ešte aktuálne nebude.
Na čo sa najbližšie tešíte?
- Ideme so žiačkou na husľovú dielňu. Teším sa, že uvidím aj iných žiakov a budem môcť konfrontovať formu práce. A teším sa na jar, že bude teplo a budem môcť opäť ísť do prírody, na chatu...
Zbierať inšpiráciu?
- Keď som bola malá, zvykla som vyjsť za dom a nahlas spievať. Doslova som kričala do poľa. Teraz si už v prírode nezahulákam, no stále ma nabíja energiou.
Autor: ato
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
