Sólistka opery Štátneho divadla Táňa Paľovčíková šoféruje iba príležitostne, no má rada rýchlu jazdu

Na nové auto si musela najprv zvyknúť

Sólistka opery Štátneho divadla Táňa Paľovčíková určite nepatrí medzi veľké milovníčky sveta motorov. "Samozrejme, že keď som v istej miere túžila spraviť si vodičák, no u mňa to skôr bola z núdze cnosť. Môj otecko totiž trávil veľa času v zahraničí a moja mamka mala problémy s nohami, takže ju bolo treba voziť na aute. Preto som si vodičák urobila. Nebola veru za tým žiadna láska k autám a k šoférovaniu," prezradila nám speváčka s úsmevom.

V autoškole sa však vraj cítila celkom dobre a za volantom relatívne isto. "Celkom ma to bavilo, len ma rozčuľovalo, keď mi môj inštrukotr stále šliapal na brzdový pedál, ktorý mal pri sebe. A to som šla štyridsiatkou! Šoférovanie auta je však podľa mňa ako bicyklovanie - keď sa to raz naučíte, už to nezabudnete. Ja teraz nešoférujem často - som skôr takpovediac príležitostný šofér. Ale aj keď si sadnem za volant po dlhšom čase, tak jednoducho viem čo a ako. Iné to bolo nedávno, keď som na sesternicinej svadbe robila doslova šoféra - keďže sme si s manželom kúpili nové auto, na to som si musela najprv zvyknúť. Mnohé ´páčky´ a ´gombíky´ boli inde než na starom aute."

Šoférovať začínala T. Paľovčíková na Škode Favorit. "Aj v autoškole som mala ´favoritku´, aj rodičia ju mali, aj naše prvé auto, ktoré sme si kúpili s manželom, bolo ´favoritka´. Teraz máme Fiat Palio, ktorý sa na náš trh nevyrába - predáva sa najmä v Poľsku. Pokiaľ viem, tak je naše auto jediné Palio na Slovensku. Musím povedať, že nás už dva krát šťastne odviezlo do Chorvátska a späť aj s deťmi a sme s ním veľmi spokojní. Našou túžbou vždy bol väčší obytný karaván. Keď sme na dovolenke videli, ako talianske rodiny v takýchto karavanoch strávia niekoľko letných týždňov a že vlastne môžu byť každý deň na inej pláži, veľmi sa nám to zapáčilo. Tento sen sa nám však asi nesplní, lebo takéto karavány sú určite finančne veľmi náročné..."

Aj keď T. Paľovčíková nepatrí medzi ženy, ktoré by sa veľmi zaujímali o šoférovanie a motorizmus, vie oceniť dobré autíčko... "Je samozrejme oveľa príjemnejšie sadnúť si za volant naozaj kvalitného auta, pri ktorom nemusíte šliapať na plyn tak, až ho takmer pretlačíte cez podlahu a auto ide aj tak pomaly... Pamätám si, že keď som chodievala hosťovať do prešovského divadla, tak som na diaľnici vytlačila z ´favoritky´ aj 130, ale tá sa tak triasla, ako keby sa šla rozsypať. Zatiaľ som sama nešoférovala žiadne výnimočne dobré auto, ale sedela som v niekoľkých naozaj kvalitných a cítila som rozdiel. Mám totiž rada rýchlu jazdu. Aj preto chcem, aby šoféroval niekto iný, lebo ja sama jazdím dosť pomaly..."

Šoférovanie v poslednej dobe necháva viac-menej na manžela a aj do divadla sa radšej vyberie električkou. "Zaparkovať v meste je takmer nemožné a aj naše vyhradené divadelné parkovisko je často plné - treba potom cúvať, uhýbať sa kolegom, ktorí z parkoviska odchádzajú, alebo naň prichádzajú a manévrovať na malom mieste..." Keďže šoféruje iba príležitostne, nemá na konte ani pokuty či nehody. "Pamätám si len, že ešte pri mojich prvých šoférskych pokusoch som raz na parkovisku rýchlo pustila spojkový pedál a odpadol mi v aute nejaký panel... Inak sa však veľmi v autách nevyznám a ak sa niečo pokazí, tak to nechávam na manžela. Ten dokáže vymeniť defekt, no do ťažších opráv sa tiež sám nepúšťa, lebo k dnešným autám treba pustiť iba odborníkov," dodala speváčka.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári