Časť prvá: Kde a ako sa tam pochovávalo

Je tomu už niekoľko rokov, čo Košický večer publikoval časť knižky doktora Vojtecha Wicka, venovanej starým košickým cintorínom, náhrobkom a kostolným kryptám. Knižka vyšla v roku 1926 a my sme mali možnosť sprístupniť čitateľom iba jej prvú časť venovanú košickým cintorínom. Nevzdali sme sa však možnosti pokračovať postupom času aj v publikovaní ďalších častí knižky, a dnes sa preto chceme venovať krypte najvýznamnejšieho a najväčšieho košického kostola, dómu svätej Alžbety. Predpokladáme, že v súvislosti s doterajšími dómskymi materiálmi vás práve tento opis nepochybne zaujme.

WICK ZAČÍNA OD ZRODU

Na mieste dnešného košického dómu existoval už v skorších dobách kostol zasvätený k úcte svätej Alžbety. Potvrdzuje to dokument pápeža Martina IV. (1281 - 1285) datovaný 7. mája 1283, ktorý spomína rektora kostola svätej Alžbety menom Arnold a hovorí tiež o "špitáli chudobných", ktorý je od dávnych dôb zriadený pri kostole. Tento jednoloďový kostol s lomenými oblúkmi bol okolo roku 1387 zničený (my dnes vieme, že s počtom jeho lodí to mohlo byť zložitejšie, a že asi nebol zničený, ale iba poškodený požiarom okolo roku 1380 a potom provizórne opravený). Na jeho mieste bol v priebehu pätnásteho storočia postavený trojlodný dóm.

V prospech výstavby tohto nového kostola povolil pápež Bonifác IX. (1389 - 1404) vo svojej bule z 1. marca 1402 odpustky všetkým tým, ktorí v deň svätých apoštolov Filipa a Jakuba a v nasledujúce tri dni, pristúpia k sviatostiam odpustenia hriechov a pritom prispejú k výstavbe "predtým zhoreného a ešte nedokončeného" kostola svätej Alžbety. V roku 1467 pridali k južnej stene kostola vstupný priestor a doplnili ho dvoma bočnými kaplnkami. Prvá bočná kaplnka, dnešná kapitulná sakristia (platí samozrejme pre rok 1926), bola založená košickým richtárom Augustínom Cromerom (vo funkcii v rokoch 1462 1463 a 1467), druhú, terajšiu Metterciu, kaplnku krypty biskupov, založili zase pre zmenu rodičia ostrihomského arcibiskupa košického pôvodu, Juraja Satmáriho (asi v tom istom období).

V tomto čase bolo vyhotovené aj šestnásť metrov vysoké pastofórium zázračnej krásy, gotický hlavný oltár, lampa (kandeláber) z obdobia kráľa Mateja Korvína a šesťdesiat metrov vysoká, nedokončená, takzvaná Matejova veža. Pri dobýjaní mesta poľským kráľom Albrechtom v rokoch 1490 1491 bol dóm silne poškodený. Vtedy sa mestská rada obrátila o podporu na Rím a pápež Alexander VI. (1492 - 1503) vo svojej bule, datovanej 30. augusta 1494, povoľuje úplné odpustky na najbližší sviatok nanebovstúpenia panny Márie tým veriacim, ktorí skrúšene uznajú svoje hriechy, vyspovedajú sa z nich, navštívia dóm svätej Alžbety, alebo prispejú na náklady jeho výstavby.

DEJINY KOSTOLA POKRAČUJÚ

Obeťou obrovského požiaru z 13. apríla 1556 sa s spolu s celým mestom stal aj dóm. Okrem hlavného oltára a troch troch vedľajších oltárov sa zničilo celé vnútorné zariadenie. Všetky vežové zvony sa rozpustili a z ich kovu bol v roku 1557 uliaty zvon Urbanovej veže. Po požiari v rokoch 1556 1585 bola k severnej strane dómu pribudovaná kaplnka svätého Jozefa, ktorú odstránili pri príležitosti posledného reštaurovania (rozumej v rokoch 1877 až 1896).

Počas náboženských vojen za reformácie, až do roku 1687, bol chrám svätej Alžbety viackrát v rukách protestantov. Podľa nariadenia kráľa Rudolfa II. zo dňa 11. novembra 1603, odovzdal cisársky veliteľ Barbiano di Belgiojoso 7. januára 1604 dóm a jeho kaplnku svätého Michala, vrátane ich zariadenia, Jágerskej kapitule, ktorá utiekla pred Turkami do Košíc, ale už 11. novembra roku 1604 obsadil mesto Štefan Bočkaj a objekty vrátil protestantom.

Kráľov poverenec a hornouhorský kapitán Paris Spankau v zmysle príkazu cisára Leopolda I. z 15. októbra1671 datovaného vo Viedni, znovu odovzdal dóm do vlastníctva katolíkov, ale po príchode Imricha Thököliho do Košíc v roku 1682 sa stal znovu protestantským. Nakoniec po zániku thököliovského povstania jágerský biskup Juraj Fenyessy 2. januára 1687 znovu zaujal dóm, torý je od tých čias stále v držbe katolíkov.

V priebehu osemnásteho storočia prispeli katolícki veriaci spolu s mestskou radou významnými sumami na údržbu a zariadenie kostola. Severnú vežu pokryli v roku 1775 dnešnou rokokovou helmicou (vieme, že po požiari). Po ustanovení košického biskupstva v roku 1804 sa objekt stal katedrálou. Značné škody utrpel od povodní v rokoch 1813 a 1845, a od zemetrasenia a víchrice v roku 1834. Oprava realizovaná v rokoch 1857 až 1863 (nám dnes známa ako Fábryho rekonštrukcia) ho nemohla ochrániť pred nebezpečenstvom úplného zániku. Boli potrebné úplné a dôsledné reštaurátorské práce ktoré trvali počnúc rokom 1877 skoro dve desaťročia. Obnovený, vymladený, nádherne krásny dóm, tento päťstoročný (vtedy) umelecký skvost, vysvätili 6. septembra 1896.

DÓMSKE KRYPTY

Pochovávanie v dóme bolo zvykom od najstarších dôb. Už pri jeho výstavbe sa myslelo na to, že komory spodnej stavby kostola zariadia pre krypty uspôsobené prijímať truhly. Jednu z krýpt trojloďného dómu vybavyli aj oltárom, aby sa tu mohli konať omše za zosnulých. Takýmto "dolným kostolom", či skôr podzemným chrámom, bola krypta pod niekdajším oltárom svätej Trojice, terajšia krypta pod oltárom svätého Jozefa, na mieste dnešnej Rákocziho hrobky. Na pamiatku jednotlivých zosnulých pochovaných na tomto mieste boli vyhotovené kamenné epitafy, ktoré boli kladené do dlažby dómu, alebo ukladané do jeho stien. Tieto náhrobné kamene boli pri poslednom reštaurovaní (rozumej roky 1877 až 1896) z dómu odstránené.Jednu časť z nich môžeme dodnes vidieť na vonkajšej stene Urbanovej veže, na stenách kaplnky svätého Michala a vo Východoslovenskom múzeu.

Pretože s miestami v krypte dómu bolo potrebné hospodáriť, pochovávať do nich sa mohlo iba so zvláštným povolením magistrátu mesta. Mestská rada taktiež rozhodovala o zapatení, alebo odpustení platby za miesto, určovala príslušné platby kňazov, kantorov a zvonárov, poplatky za pohrebnú parádu a za možnosť postavenia epitafu. Pochovávanie v kryptách tvorilo jeden z prameňov príjmov dómu. Preto sa rada mesta postarala aj o to, aby sa preplnené krypty nechali občas vyčistiť, prípadne aby sa zriadili nové.

V mestskom protokole z roku 1723 nachádzame rozhodnutie rady o výstavbe takýchto nových krýpt (originálny text je v latinčine): "Posmelení šľachetnou pohnútkou rozhodla vysoká Rada a pán tribún ľudu, aby sa zhotovili v hlavnom kostole krypty, a aby sa tak príjem kostola zvýšil". Na otázku, aké krypty mal dóm, odpovedá nasledovná zápisnica z kanonickej vizitácie v roku 1771: "V tomto kostole je päť krýpt: Prvá je uprostred chrámu a má päť siah (asi desať metrov), druhá pod oltárom svätej trojice je tri siahy dlhá a dve široká, a kde teraz ukazuje kameň, že tu býval dolný chrám. Tretia v kaplnke svätého Jána Nepomuckého je sotva poldruha siahy dlhá i široká. Štvrtá v kaplnke svätého kríža je spôsobilá prijať iba niekoľko rakiev. Piata, veľmi malá krypta, je pri severnej bráne kostola, objavená pred tromi rokmi. Prostredná z týchto krýpt, ktorá je pod oltárom svätej Trojice, je veľmi preplnená, takže sem už nikoho neukladajú".

Text: Vojtech Wick, preklad: Alžbeta Duchoňová, úpravy a reprodukcie: Jozef Duchoň

Nabuduce: Druhá časť klasické pochovávanie končí

Autor: Krypta Dómu sv. Alžbety

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári