s výstavbou dómu
Prvý z pápežov, ktorí vystupujú vo Wickovom texte, je Martin IV. Bol to pôvodom Francúz Simon de Brion a voľba jeho mena je zvláštna hlavne preto, že oficiálne nepoznáme ani Martina II., ani III. Tento muž bol bábkou v rukách kráľa Karola z Anjou (to bol predok neskorších uhorských Anjouovcov) a snažil sa zasahovať do Európskej politiky našťastie neúspešne. Pre jeho okaté profrancúzske gestá bol ako pápež dosť neobľúbený. Nám v Košiciach arpádovských čias, práve v časoch rozháraného vládnutia kráľa Ladislava Kumánskeho to však asi mohlo byť fuk. Vďačíme mu akurát za to, že vďaka jeho listu poznáme meno farára Arnolda a zopár ďalších detailov. Martina zvolili 22. februára 1281 a zomrel o štyri roky neskôr, 28. marca 1285. Pochovali ho v dóme v Perugii, kde ho smrť zastihla.
Druhý v článku spomínaný námestok Boží bol Bonifác IX., Neapolčan vlastným menom Pietro Tomacelli. Úrad vykonával v časoch takzvanej veľkej cirkevnej schizmy, čo znamenalo vládu dvoch pápežov. Pietro mal celý rad zlých vlastností bol to kvietok viac než vydarený. Pestoval nepotizmus (rodinkárstvo), nesmierne bažil po peniazoch, predával cirkevné funkcie, zneužíval predaj odpustkov (na košické dómske odpustky sa preto dívajme hlavne týmito očami), kšeftoval s kuriálnymi úradmi a podobne. Pápežom sa stal v čase vládnutia Žigmunda Luxemburského v Uhorsku, 2. novembra 1389 a zomrel 1. októbra 1404 v Ríme. Pochovali ho v podzemí starej svätopeterskej baziliky.
Tretí zo spomínaných pápežov, Alexander VI., pôvodom Španiel Rodrigo de Borja (u nás známy v podobe Borgia) narodený v mestečku Játiva, je medzi verejnosťou asi najznámejší bohužiaľ v tom zlom slova zmysle. Tento renesančný mecenáš umenia a inak inteligentný muž, mal celý rad nedobrých a hlavne pre pápeža nevhodných vlastností, s čím má cirkev dodnes problémy a románopisci naopak radosť. Pápežom bol už jeho strýko Sixtus a Alexander žil pre peniaze, nádheru, hostiny, slávnosti, lesk veľkého sveta a krásne mladé ženy. Osobitnými životnými kapitolami boli jeho syn Cesare a dcéra Lucrezia, osoby nechvalne známe. Za pápeža zvolili Alexandra 10. augusta 1484, zomrel 18. augusta 1492 v Ríme a pochovali ho v chráme panny Márie de Montserrat. Časť historikov tvrdí, že ho otrávili, pretože jeho mŕtvola nepekne sčernela.
Autor: Pápeži spojení
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
