V monoposte F1 chcel pilotovi

ťukať po prilbe, aby pribrzdil

Dátum narodenia: 11. marec 1965

Znamenie: Ryby

Miesto narodenia: Vysoké Mýto

Ukončené vzdelanie: DAMU

Rodinný stav: ženatý, syn Matěj, dcéra Sára

Relax: šport

Výber z televíznej a filmovej tvorby:

2006 Poslední sezóna

2004 Nadměrné maličkosti

2004 Pánská jízda

2004 Tři dámy s pistolí

2003 Nemocnice na kraji města po dvaceti letech

2002 Brouk v hlavě

1999 Eliška má ráda divočinu

1999 Ošklivá princezna

1998 O zámku v podzemí

1997 Zdivočelá země

1997 Dobrodružství pod postelí

1996 Konec velkých prázdnin

1995 Cesta peklem

1995 Učitel tance

1994 Na vlastní nebezpečí

1993 Šakalí léta

1992 Hříchy pro pátera Knoxe

1992 Krvavý román

1991 Poslední motýl

1991 Slunce, seno, erotika

1990 Tichá bolest

1989 Pražská pětka

1987 Proč?

Herec, moderátor, spevák, všestranný športovec, showman, príjemný a veľmi zábavný spoločník... Martin Dejdar prišiel do Košíc pred týždňom moderovať slávnostné otvorenie košickej Steel Arény - pri tej príležitosti si obul na nohy aj korčule, v ktorých sa však v poslednej dobe cíti dobre a trávi v nich veľa času. O jeho radosti z hokeja, ale aj o mnohých ďalších veciach sme mali možnosť porozprávať sa v hľadisku Steel Arény počas generálky otváracieho ceremoniálu.

M. Dejdar bol v hokejovom prostredí po našom nevydarenom štvrťfinálovom zápase s Českom na olympiáde v miernej výhode... "Ja to však takto nevnímam. Dá sa povedať, že naši hokejisti mali svetlú chvíľku, veď pred tým nehrali dobre. Keby boli naši prehrali, tak by ma to samozrejme mrzelo, ale iba do ďalšieho zápasu, kedy by som začal držať palce vám. Ja to doteraz totiž vôbec nerozlišujem, či sú to naši, či vaši...," prezradil nám dobre naladený M. Dejdar.

V poslednej dobe má k hokeju veľmi blízko, pretože len nedávno skončil prácu na seriáli Posledná sezóna. "Nakrúcalo sa v novej hale v Liberci. Vďaka tomu seriálu som založil mužstvo, v ktorom sme samí herci. Bolo to kvôli seriálu, ale povedali sme si, že budeme hrať aj ďalej, tak sme sa prihlásili do siedmej ligy v Prahe. V jesennej časti sezóny sme síce všetko prehrali, ale tohto roku sa nám začalo celkom dariť."

Možno sa karta obrátila aj vďaka tomu, že čo-to z hokejového majstrovstva mali možnosť herci "odkukať" aj od jedného z nalepších hokejistov na svete - Jaromíra Jágra. "Priletel na jeden deň na svoje náklady zo Švajčiarska, kde bol s mužstvom Omska na sústredení, aby si zahral v našom seriáli. Prišli aj Martin Ručinský, Martin Straka, bratia Kaberleovi, Milan Hnilička, Honza Hlaváč, Jarda Špaček... Bolo to úžasné. Aj pre nich je zaujímavé, že budú v dramatickej tvorbe zaznamenaní ako najväčšie hviezdy českého hokeja. Jarda Špaček mi povedal, že on to síce takto nevníma, ale teší sa z toho, že o 20 rokov si to budú môcť pozrieť jeho vnuci a uvidia, aký bol ich dedo slávny. Jirka Hrdina spolupracoval s nami na výrobe seriálu ako poradca, aby tie hokejové scény boli vierohodné. Pozrel si prvých päť dielov a povedal mi, že je spokojný. Uvidíme, ako sa to bude pozdávať divákom..."

S hokejovým družstvom, ktoré vzniklo vďaka tomuto seriálu, má M. Dejdar aj iné plány, než dobyť siedmu ligu... "Radi by sme na jeseň šli po českých mestách so show, ktorá by mala charitatívne ciele. Možno by sa dalo prísť aj na Slovensko..."

K ľadu mal blízko M. Dejdar aj pri Mrázikovi, ktorý bol v Čechách naštudovaný ako muzikál na ľade. V ňom si zahral Ježibabu. "Mrázik je pre moju generáciu kultová rozprávka a ja som vedel už dávno všetky Ježibabine dialógy naspamäť, takže bolo hneď jasné, kto tú babizňu bude hrať..." Navyše pred Vianocami uvádzal ďalšiu show na ľade - Champions on Ice. "Šlo o štyri veľké galashow v Čechách, na ktorých sa predstavili najlepší krasokorčuliari na svete. Tam som sa stretol aj s Jozefom Sabovčíkom a ďalšími skvelými športovcami. Vymyslel som, že budem po ľade chodiť v špeciálnom vozíku - samozrejme, že som spadol a natrhol si ústa... Ale ľuďom sa to páčilo."

Spotil sa z obliekania

M. Dejdara síce poznáme ako skvelého herca, on však popri umení veľa času venuje aj športom. Hráva hokej, tenis, golf, futbal, squash, lyžuje, snowboarduje, jazdí na koni... "Zistil som, že je pre mňa nevyhnutné udržiavať sa športovaním v kondícii. Keď sme začali hrávať hokej so spomínaným tímom, musel som schudnúť a dostať sa do naozaj dobrej kondície. Potom som zistil, že sa cítim omnoho lepšie a všetko mi ide ľahšie a pocítil som to najmä pri hereckej profesii. Tam musí byť človek fit fyzicky ale hlavne psychicky a čím v lepšom stave má telo, tým lepšie zvláda aj stresy. Keď človek nič nerobí a nie je vystavený záťaži, tak má pocit, že je na tom kondične dobre. Keď som však chcel pred rokom vyjsť na ľad, tak som zistil, že som spotený už len z obliekania sa do výstroja a že na ľade funím a nevládzem sa poriadne pohnúť. Vtedy som si povedal - sakra, nie je to so mnou dobré..."

Popri všetkých športoch, ktorými sa snaží dostať do kondície, mu však učaroval aj motorizmus. Už niekoľko rokov je členom českého klubu F1 a vďaka tomu sa mu podarilo pozrieť sa na niekoľko pretekov, dostať sa blízko k jazdcom a vychutnať si atmosféru, ktorá na okruhu vládne. "Všetko sú to zážitky, na ktoré sa nezabúda. Najprv som ani ja nechápal, čo na tej F1-ke ľudí tak fascinuje, že do nej investujú astronomicky vysoké sumy. Keď som však pričuchol k ich životu, pochopil som, aká tam vládne súdržnosť, ako sa každý na každého dokáže spoľahnúť a že jazdec verí desiatkam ďalších ľudí, ktorí majú v rukách jeho život... Všetko tam funguje ako má, je tam silná disciplína, jasná hierarchia. Pre mňa to je model, ako by mal fungovať štát..."

M. Dejdar mal aj to šťastie, že si mohol vychutnať jazdu v monoposte F1. Stajňa McLaren totiž zopár vyvoleným umožnila pred pár rokmi sadnúť do formuly zostrojenej pre dvoch jazdcov... "Vtedy šoféroval monopost Olivier Panis a šli sme aj 300 kilometrovou rýchlosťou. Nebál som sa a ani mi nebolo zle. V jednom momente som videl, ako sa závratnou rýchlosťou rútime do zákruty. Myslel som si, že by už bolo na čase brzdiť... Mal som chuť mu ťukať po prilbe - vole, brdzi, no on vždy šliapal na plyn. Zrazu sme prudko zabrzdili, auto prešlo cez zákrutu, ani ním nemyklo a šli sme ďalej. Vtedy tam však prišlo k preťaženiu vyše 3 G a to bol ten správny zážitok z jazdy vo formule."

Nedá sa teda povedať, že by M. Dejdar obľuboval pokojný život. Skôr naopak - občas šťastenu mierne provokuje. "Trochu sa potom na mňa zlostia ľudia z divadla, kde mám zmluvné povinnosti. Tak ako minule, keď som pri nakrúcaní spadol z koňa. Ten spadol na mňa a od vtedy mám pomliaždenú nohu a hojí sa to veľmi pomaly. Takže som musel odriecť niekoľko predstavení, lebo hrať v muzikáli Spievanie v daždi s pomliaždenou nohou sa skutočne nedá... Môžu sa však na mňa preto hnevať? Skôr je to záležitosť divadla, že v predstavení, v ktorom navyše iba hosťujem, nemajú na mňa alternáciu. Veď s tým, že herec bude chorý alebo sa zraní, predsa treba rátať..."

Rád by si konečne oddýchol

V blízkej budúcnosti by sa mal pustiť aj do príprav na muzikáli Producenti. "Bol som sa však na to pred pár týždňami pozrieť v New Yorku, no ešte som nepotvrdil svoju účasť v tomto projekte. Nie je to teraz o tom, či sa mi to páči alebo nie, skôr ide o časové podmienky. Nemôžem totiž nikomu sľúbiť, že budem plne k dispozícii a že budem schopný odohrať 50 percent predstavení. Nerád by som totiž tri mesiace skúšal preto, aby som odohral dve predstavenia, lebo na viac nebudem mať čas." Koncom roka by sa totiž mal pustiť do nakrúcania tretej série seriálu Zdivočelá země, nakrúcať by sa mal aj film Pánska jazda 2. "V najbližších mesiacoch mi čas bude zaberať najmä propagovanie seriálu Posledná sezóna. A tiež by som si veľmi rád konečne oddýchol..."

Pracovných povinností má teda viac než dosť a najviac ho mrzí to, že kvôli nim nemá čas na svoje deti - prváka Matěja a dcéru Sáru, ktorá sa narodila v apríli minulého roka. "Času na nich dvoch mám naozaj málo, diár mám plný... U nás doma je to tak, že manželka Daniela deti vychováva a ja ich rozmaznávam. Venujem sa najmä Matějovi, ktorý začal chodiť do školy a hrávať hokej."

Bude teda z Matěja po tatkovi športovec a nie herec? "Môjmu otcovi vďačím za to, že ma naučil hrať tenis, fubal, korčuľovať, lyžovať... Šport je podľa mňa pre život veľmi dôležitý, tak mi záleží na tom, aby mal k nemu blízko aj syn. Dodnes si môžem ísť s otcom zahrať tenis a chcel by som, aby tomu bolo rovnako aj o niekoľko rokov so mnou a Matějom. Aj keď začal chodiť na hokej, nemyslím, že z neho vyrastie profesionálny športovec, lebo nemá v sebe dostatočnú dravosť a túžbu. Zahrá si rád, ale dá sa povedať, že to má ´na háku´. Ak sa rozhodne byť hercom, tak dúfam, že mu budem vedieť pomôcť v tom, že rozpoznám, či má na to talent alebo nie. Ak nie, tak mu vysvetlím, že by si tým iba pokazil život a ak bude na to mať, tak sa mu budem snažiť pomôcť. Ale pozor - žiadnu protekciu mu vybavovať nebudem!"

Keď sa M. Dejdarovi predsa len podarí "utrhnúť" si čas pre svoju rodinu, najradšej sa so synom vyberie do kina, alebo spolu športujú. "Mne sa totiž zdá, že jemu nie veľmi záleží na hokejových tréningoch, ale chodí tam hlavne preto, aby si vedel hokej zahrať so mnou na dvore. Stále sa snažíme využiť voľný čas aktívne. Aj keď občas sa stane, že si predsa len všetci sadneme pred telku a nič nerobíme." Ak občas malý Matěj zbadá svojho tatka v telke, nepripadá mu to zvláštne. "Od malička sa s tým stretával a nečuduje sa tomu. Moju popularitu však ešte nevníma. V škole to zatiaľ so spolužiakmi nerieši, ale je možné, ze o také dva-tri roky sa s tým stretne. Budeme sa s manželkou snažiť pripraviť ho na to, že sláva so sebou prináša aj negatíva..."

V týchto dňoch si synovu prítomnosť užíva na lyžovačke v Alpách, kam sa chystal hneď na druhý deň po otvorení Steel Arény. Keďže jeho noha stále nie je v poriadku, tešil sa na to, že sa bude "flákať". "Zo mňa si však robí manželka žarty, že keď ja poviem, že sa idem ´flákať,´ tak to znamená, že si nájdem nejakú robotu. Nepatrím medzi tých, ktorí sa dokážu nudiť. Nerobí mi síce problém na chvíľu si ľahnúť a odpočinúť si, nevydržím to však dlhšie ako pár minút. Trochu závidím športovcom a aj mnohými kolegom hercom, že si dokážu pospať cez deň. To by som sa chcel naučiť - oddychovať spánkom počas dňa. Skúšam to zatiaľ bezúspešne," dodal M. Dejdar s úsmevom.

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári