Medzi dva kamene v Múre nárekov

vložil papierik so svojim želaním

Ekumenické spoločenstvo Košice uskutočnilo pred pár dňami cestu do Izraela. V 55-člennej delegácii boli predstavitelia všetkých 8 kresťanských cirkví spoločenstva, košický rabín, niekoľkí členovia židovskej náboženskej obce, a tiež predstavitelia štátnej správy a samosprávy. Vo výprave bol i dekan košickej Teologickej fakulty Katolíckej univerzity Mons. Prof. ThDr. Anton Konečný, PhD.. Práve s ním absolvujeme retrospektívne slovné i fotografické putovanie po Svätej zemi.

"Cieľom cesty bolo navštíviť pamätné i posvätné biblické miesta Starého zákona, ktoré sú spoločné Židom i kresťanom. Vidieť miesta Nového zákona, ktoré sú spoločné všetkým kresťanom. A tiež, čo je samozrejmé, spoznať súčasný náboženský, politický i spoločenský život Izraela," uviedol A. Konečný dôvod návštevy. Keďže v košickom Ekumenickom spoločenstve je aj židovská náboženská obec, všetci účastníci spomínanú cestu od začiatku chápali tiež ako príležitosť zblížiť sa s touto komunitou a určité veci vidieť inými očami. "Kresťania očami Židov a Židia naopak našimi očami." Podľa dekana fakulty práve pohľad jedných očami druhých bol veľmi obohacujúci. Prejavovalo sa to na každom kroku, vrátane návštevy Národného múzea a pamätníka holokaustu (Yad Vashem). "S niektorými ľuďmi, ktorí prežili holokaust, sme sa mali možnosť otvorene porozprávať. V dialógu sme vyslovili poľutovanie, že sa holokaust udial práve v kresťanskej Európe. I keď násilie je predovšetkým odrazom netolerancie, nie vierovyznania."

Skôr ako sa A. Konečný konkrétnejšie rozhovoril o niektorých miestach, ktoré navštívili, vyslovil obdiv nad tým, že židovský štát sa stará o pamiatky, ktoré sa v Izraeli nachádzajú. Bez rozdielu, či sú židovské alebo kresťanské. "Človek neľutuje peniaze, ktoré na vstupné vydá, lebo návšteva ktoréhokoľvek objektu či pamiatky prináša obrovské obohatenie." V tejto súvislosti si neodpustil zamyslenie, prečo sa aj u nás pamiatkam nevenuje taká pozornosť.

Musia zavlažovať

Dekana fakulty zaujalo v Jeruzaleme prijatie na radnici, kde na nich čakala členka Mestskej rady mesta Jeruzalem Mina Fenton. V rozhovoroch sa dotkli aj problému života kresťanov a Židov. Hlboký dojem v ňom zanechala návšteva hlavného rabína Šaár Jišuv HaKohena, ktorý žije v Haife a je zodpovedný za židovsko-kresťanské vzťahy medzi Hlavným rabinátom Izraela a štátom Vatikán.

"Po stretnutiach s týmito ľuďmi veľkého srdca obrovským kontrastom pre mňa bolo, keď sme išli z Jeruzalema do Betlehema a pritom sme sa museli podrobiť vojenskej kontrole a prejsť detektormi. Bolo to tvrdé a ťažké. Vtedy som s tamojšími obyvateľmi súcitil."

V Betleheme k známym pamätihodnostiam patrí Bazilika Narodenia. Pri pohľade na ňu človek žasne, čo dokáže architektúra. O pár kilometrov ďalej je Pole pastierov, kde sa pastierom zjavil anjel a povedal - ´dnes sa vám v meste Dávidovom narodil Spasiteľ, Kristus Pán´.

Okolo Betlehema existuje aj mýtus. Hovorí o dvoch bratoch. Jeden bol ženatý, druhý slobodný, a obaja veľmi dobrí. Keď vymlátili úrodu, rozdelili si ju rovným dielom. V noci si ženatý povedal, že časť úrody dá bratovi. Je sám, nemá rodinu, tak nech má aspoň viac zrna. Podobne nevedel spať ani slobodný. Aj on si povedal, že on sa uspokojí i s menším množstvom. Radšej dá čosi bratovi, ktorý má ženu a deti, zíde sa mu viac. Ráno obaja zistili, že majú opäť rovnaké množstvo. Počínanie bratov videl Pán Boh a rozhodol sa, že toto miesto požehná.

Medzi miesta, ktoré ekumenická skupina navštívila, patrilo spoločenstvo žijúce v kibuci. Jeho členovia spolu aj bývajú, aj sa spoločne starajú o celý chod komunity. Pre všetkých pritom platia isté ekonomické zákonitosti, podľa ktorých človek od spoločenstva aj čosi dostáva, aj do neho musí dávať. "Hoci ľudia sú tvory spoločenské, zároveň majú tendenciu robiť si, kto čo chce. O to viac mi bolo sympatické, že sa vedia zorganizovať a zladiť do spoločnej práce, odpočinku, kultúry, života i ekonomiky."

V Izraeli práve končila zima a začínala sa jar, ku ktorej patrí i obdobie dažďov, takže prebúdzajúci sa život sa aj tam naplno rozvíjal. "Izrael trpí nedostatkom vody. Krajina je preto dosť nažltlá, vysušená, vypálená. Ale keď naprší, všetko ožíva, zelenie, skrásnie. Jedine pri mori, kde je prirodzená vlhkosť, sú rastliny sýtejšej, zelenej farby po celý rok. Vo vnútrozemí Izraela sa musí umelo zavlažovať. Nie je preto žiadnou zvláštnosťou vidieť na povrchu potrubia, ako vedú od jedného stromu k druhému a prúdi nimi životodarná tekutina." Krajina, ako sa delegácia dozvedela, už má vypracovaný projekt, ktorý do Mŕtveho mora, keďže aj tomu voda ubúda, privedie vodu buď z oceánu alebo zo Stredozemného či Červeného mora. A tá možno bude poháňať elektráreň. Izraelčania musia nájsť cestu ako zabrániť úbytku vody, bez ktorej niet života.

V spomínanom múzeu rastlín sme našli všetky, ktoré sa v Biblii spomínajú. Či už to boli poľné ľalie, tamariška alebo mandľovník, ktorý práve kvitol bielymi kvetmi s nádychom červenej. Pri každej rastline je uvedený botanický, a tiež hebrejský a anglický názov." Počas návštevy sa o odborný výklad postarala botanička, ktorá poznala nielen rastliny, ale, čo A. Konečný zvlášť kvitoval, aj Bibliu. Pridala aj viacero zaujímavých súvislostí, takže to bola hodnotná prehliadka doplnená ešte pohľadom na viaceré antické vykopávky. Napríklad historickú studňu, lis na olej alebo hrozno.

"Osobne ma upútala tzv. cisterna. Je to nekaždodenné stavebné dielo určené na zber vody. Práve preto, že Izrael jej má nedostatok, cisternou je obrovská jama, do ktorej samospádom napadajú tisíce a tisíce hektolitrov vody. Jama sa zakryje, nechá sa len malý otvor. Do cisterny sa potom spustí kožený mech priviazaný povrazom, a tak sa voda ťahá na povrch."

Kúpal sa v Mŕtvom mori

Páčilo sa mu i Jericho. Je to starobylé mesto pri Mŕtvom mori. Keď Izraeliti išli dobyť zasľúbenú zem, prekročili Jordán a prvé mesto, do ktorého vstúpili, bolo Jericho. "Vtedy to bolo bohaté mesto. Dnes síce svoju bohatosť stratilo, ale stále je to milé a prívetivé historické mestečko v arabskej samospráve. Od Jeruzalema je vzdušnou čiarou vzdialené len pár kilometrov, ale zaujímavý je výškový rozdiel. Kým Jeruzalem je v nadmorskej výške 770 metrov nad morom, Jericho je 260 metrov pod úrovňou Stredozemného mora, takže spolu to predstavuje rozdiel viac ako kilometer."

Neďaleko Jericha je v skalách kláštor, spomenul A. Konečný ďalšie miesto, ktoré počas pobytu navštívili. Zastavili sa i na území Qumránu, kde existovala sekta tzv. Essénov. Boli to Židia, ktorí žili veľmi prísnym, až rehoľníckym životom. Najprv si návštevníci pozreli film o histórii ich vzniku a o tom, čomu sa venovali. No a potom to, čo bolo na plátne, mohli si, aj keď už len v podobe vykopávok, prezrieť i naživo. "Mali sme možnosť ísť kilometre a kilometre, samozrejme, aj do kopca, aby sme všetko poobzerali. Dozvedeli sme sa aj o tom, že v jednej z jám sa našli staré historické spisy. Objavené boli v roku 1947, keď nejaký pastier hľadal stratenú ovečku a do jaskyne zosunul kameň, pritom začul, že kameň dopadol akoby medzi črepy. A našiel hlinené nádoby a v nich zvitky. Tak sa objavili staré biblické spisy, pochádzajúce z prvého storočia pred Kristom."

Pokiaľ ide kresťan do Svätej zeme, je niekoľko miest, ktoré chce navštíviť. Určite je to Nazaret, odkiaľ je Mária, Betlehem, kde sa narodil Ježiš a Jeruzalem, kde Ježiš zomrel. K ďalším miestam patrí Galilejské more, ktoré sa spomína najmä v súvislosti s tým ako v mori Peter lovil ryby. "Do dneška ju pripomína atrakcia - loď - ktorou sa môžu turisti plaviť po mori a vrátiť do čias Ježiša Krista. No nemalo by to byť, keď je more rozbúrené. Vtedy totiž vlny môžu dosahovať výšku i tri metre, pritom loď je vysoká možno meter. Takže apoštoli, keď bola búrka, mohli mať strach, lebo vlny ich loď pohadzovali ako orechovú škrupinu z jednej strany na druhú," pridal A. Konečný ďalší zážitok.

Známym morom, kam mieria turisti, je Mŕtve more. Hoci v ňom život neexistuje, preto aj to pomenovanie, hovorí sa, že má liečivé účinky. "Všetci sme sa v ňom okúpali. I ja som sa chvíľku "čapkal". Potreboval by som sa zbaviť kožnej choroby na chodidlách, ktorá ma už dosť dlho trápi. Zaujímavé je, že kým v noci bolo v krajine chladno, že aj bundy sme na seba povyťahovali, dni nás vítali príjemným teplom. Aj preto nám 20 stupňov Celzia, ktoré boli, umožnili kúpanie v mori."

"Úžasná krajina"

Turisti v Izraeli hľadajú a navštevujú tiež rôzne pamiatky. Aj košická výprava zamierila napríklad do ortodoxnej štvrte Jeruzalema, ktorá sa volá Mea Sharim. Prezreli si aj Staré mesto. Nevynechali ani

Horu Sion, Ein Karem - mesto Jána Krstiteľa či Golanské výšiny. Nevynechali ani Bahajské záhrady. Je to úžasné miesto s udržiavaným parkom, fontánami, kvetmi a zeleňou, ktorá je vďaka dostatku vody naozaj sýtozelená.

Hlavným a zároveň posvätným mestom Židov ale aj kresťanov a moslimov je mesto Jeruzalem. Je postavený na kopcoch. Na jednom z nich je aj Golgota, kde bol Kristus ukrižovaný. "Zvlášť pre bratov Židov najzaujímavejším je nepochybne pozostatok chrámovej stavby, nazývaný Múr nárekov. Je najsvätejšou pamiatkou na Chrám v Jeruzaleme. Je starostlivo udržiavaný a pritom verejnosti sprístupnený. Tvorí ho niekoľko chodieb - tunelov, pričom na jednom mieste je aj obnažený. Dobre sa dá teda vidieť, že to, čo je nad povrchom zeme, je len jedna časť stavby. Dve tretiny, teda väčšia časť, sú v zemi." Traduje sa, že tento chrám je v podstate tretím. Ten prvý postavil Šalamún. Druhý vyrástol po babylonskom zajatí. Ten tretí, aby sa zapáčil Židom, opravil Herodes. Dnes tam žiaden chrám nie je, ale na plošine sú dva moslimské pamätníky. A samozrejme, samotný Múr nárekov, ktorý je súčasťou chrámovej plošiny.

"Dnes je spomínaný pamätník postavený na predĺženej plošine, aby sa získal rovný priestor. Z niekdajšieho chrámu ostal len Múr nárekov, kde sa chodia Židia modliť a kde vkladajú svoje modlitby. Priania a prosby dávajú do štrbín medzi kameňmi. I všetci z našej výpravy sme tam vložili lístky. Ja tiež. Čo som tam napísal, to však neprezradím. Poviem len to, že Izrael je úžasná krajina," uzavrel "cestovanie" Mons. prof. ThDr. Anton Konečný, PhD.

Alžbeta LINHARDOVÁ

Autor: Keď nájdete uhynutého vtáka

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári