Zubnou vŕtačkou brúsi i gravíruje

Čím starší a zachovalejší, tým vzácnejší. Žiaľ, pre človečenstvo to neplatí, ale určite v plnej miere pre starožitný nábytok. Vzácny je však najmä taký, ktorý je po totálnej renovácii. "Face-liftingom" historického i "babičkovského" nábytku sa na profesionálnej úrovni zaoberá len jediný Košičan Jozef Valík.

Voľakedy bolo všetko poctivejšie. Nábytok sa vyrábal z kvalitného dreva, najčastejšie z orecha. Práca i prístup k nej bol zodpovednejší. Preto aj rekonštrukcia nábytku musí byť urobená tak, ako pred "sto" rokmi. "Robím to starou technológiou a starými postupmi," hovorí reštavrátor a umelecký stolár v jednej osobe J. Valík. "Pracujem schválenými postupmi prác, zachovávam pôvodnú technológiu i starý materiál."

Reštavrátor musí mať fortieľ nielen v spracovávaní rôznych materiálov, ale aj odborné znalosti z histórie. J. Valík sa láskou k starožitnostiam nakazil od starého otca, ktorý bol zberateľ. Vyučil sa v odbore sústružník kovov. "Od železa som prešiel k drevu preto, lebo ho mám radšej. Na rezbárčenie a reštavrovanie škola nebola, tak som sa učil z kníh. Len samoštúdiu a externej praxi pre dielne vďačím za to, že môžem oficiálne reštavrovať historický nábytok."

Reštavrátorský kumšt J. Valíka môže verejnosť obdivovať vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach (stála expozícia lekárenského nábytku), v Loflerovom múzeu (knižnica) vo Vlastivednom múzeu v Prešove (nábytok a 27 hodín) i v interiéri košickej radnice. Jeho rukami prešlo mnoho vitrín, komôd, stolov či skríň zo súkromných zbierok zberateľov i majetných Košičanov.

Charakter opravy nábytku závisí od budúceho účelu. Inak sa renovuje predmet každodennej spotreby, inak okrasný, alebo používaný len občas. Práca začína dôkladným očistením dreva, ak je napadnuté červotočom, vytvrdzuje sa špeciálnou injektážou. Pohyblivé časti nábytku (dvierka, zásuvky) treba opraviť a čo na nábytku chýba, doplniť. Nakoniec sa drevo napustí špeciálnymi olejmi, ktoré mu vrátia pôvodnú farbu a zvýraznia kresbu. "Podľa najstaršej technológie sa drevo napúšťalo škvarenou masťou a farbu tak nestratilo minimálne 60 rokov," prezrádza J. Valík. Poslednou je úprava povrchu. Po takejto detailnej oprave získa zašlý a zničený nábytok svoj pôvodný "look".

J. Valík má v živej pamäti mravčiu prácu na meter a pol vysokých hodinách na konzole vyrobených v 18. storočí v Paríži. "Boli zdobené korytnačinou v kombinácii s mosadzou v takej miere, že som ich rekonštruoval asi tri štvrte roka. Skončili v súkromnej zbierke." Medzi vzácne kúsky, ktoré renovoval, patria písacie skrine - tabernákulum. Slúžili na uschovávanie monštrancie a kalichov a po vynovení majú cenu 600 až 700 tisíc Sk.

V dielni košického reštavrátora sú kuriózne pracovné nástroje. Najviac nás prekvapil laboratórny zubársky stôl s klasickou zubnou vŕtačkou... "Kúpil som to kvôli oprave drevenej mozaiky zloženej z dvoch desatinových kociek. Boli také miniatúrne, že sa ani na ihlu nedali napichnúť. Mozaika bola vyrobená mimoriadne zložitou technológiou, na ktorú som aj ja potreboval špecifické nástroje." Vŕtačka sa mu osvedčila, už si prácu bez nej nevie predstaviť. Leští, brúsi i gravíruje reliéfy, plastiky, ale aj venovania na rôzne predmety.

Veľký záujem je o renováciu starých nástenných hodín, stoličiek, stolov i kredencov. Sú z predvojnového alebo medzivojnového obdobia. "Už sa objavujú na opravy aj veci, ktoré majú 30 až 40 rokov. Tzv. babičkine nábytky. Sú ohýbané s oblími tvarmi. Je na nich mimoriadne krásna dýha, ktorá rokmi vybledla, ale keď ju dám do poriadku, sú krásne." Tento nábytok bol už sériovo vyrábaný. Jednotlivé kroky sa zrýchľovali, preto je menej kvalitný ako tie staršie. "Ale stále je kvalitnejší ako dnešný nábytok. Teraz je vo vrchnom laku moridlo aj farba. Tri v jednom. Ak sa tieto glazúrne laky poškodia, ukáže sa pod ním svetlé drevo. Tie ´babičkine´ sa robili s niekoľkými vrstvami. Keď z nich zošiel lak, pod ním stále zostala namorená dýha."

S netrpezlivosťou zákazníkov sa J. Valíkovi spája humorná príhoda. Opravoval raz stôl s ohnutými nohami a zákazník ho súril. Keďže stôl nebol určený na okrasu ale na užívanie, chcel odviesť prácu na sto percent a nohy lepil Epoxidom. Pracoval do večera a spokojný, že stihol termín, si ľahol spať. Na druhý deň ráno s hrôzou zistil, že nohy nalepil opačným smerom, teda dovnútra. "Trvalo mi dva dni, kým som ich odlepil a dal do poriadku. Teraz sa smejem, ale vtedy mi bolo do plaču a oblieval ma studený pot," spomína J. Valík.

Iná príhoda sa viaže k oprave veľkého zasadacieho stola na magistrát pre vtedajšieho primátora R. Schustera. Bol v tvare polkruhu s priemerom 8 metrov, zlomený na tri časti. Keďže stôl sa J. Valíkovi do dielne nezmestil, odniesol ho na svoju chalupu, kde kvôli nemu vysťahoval obývačku i spálňu. V dočasnej "dielni" pracoval s kolegom do úmoru. "Keď som stôl opravil a zlepil, zistil som, že ho nemôžem dostať cez dvere von. Niekoľko dní sme s kolegom špekulovali a nakoniec sme museli na stole odrezať nohy."

Samozrejme, odborníka sme sa opýtali, ako môže laik udržiavať nábytok tak, aby mu vydržal čo najdlhšie. "V minulosti gazdinky čistili nábytok diavou. Neodporúčam ju, lebo obsahuje silice, ktoré pôvodnú povrchovú úpravu rozpúšťajú. Ideálne sú prípravky na voskových bázach," radí J. Valík. Zberateľom starého nábytku tiež odkazuje, aby si dávali pozor na vlhkosť. Panelákové "suchoty" škodia vzácnym kúskom a môže sa stať, že drevo sa začne vykrivovať. "Drevo bolo lepené väčšinou kostným glejom a ten nesmie preschnúť. V byte by mala byť 60 až 75-percentná vlhkosť."

Reštavrátorstvo je pre J. Valíka koníčkom. Najviac sa "vyžíva" na starom a čím viac zničenom nábytku. "Som spokojný, keď to dám dohromady a vidím deň za dňom, ako sa vec ´prebúdza´. Pri takom nábytku veľmi rukolapne vidieť obrovský až neuveriteľný rozdiel pred opravou a po nej." Čím je práca zaujímavejšia a náročnejšia, tým je pre neho väčšou výzvou.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári