Aj v 21.storočí si veľa žien dokáže vlastnoručne čosi ušiť. Niektoré na moderných strojoch, no nejednej stačí "singerka" či "lada" po starej mame. Tieto šijacie "prababičky", ak sú dobre udržiavané, na rozdiel od mladých kolegýň prešijú (i prežijú) takmer všetko. Ich údržbe sa takmer pol storočie venuje Košičan Róbert Sobota. Špecializuje sa aj na renováciu starých písacích strojov.
R. Sobota zdedil remeslo od otca, ktorý bol jemnomechanikom. "Ľudia ma vyhľadávajú, lebo dnes sa tým nikto nezaoberá. Treba mať náhradné diely, ktoré sa už nevyrábajú. Ja mám zásobu po otcovi. Voľakedy mal predajňu šijacích strojov na Šrobárovej ulici, kde vykonával aj záručné opravy."
Na nedostatok zákazníkov sa J. Sobota nemôže sťažovať. Veľa gazdiniek by sa starej "singerky" nevzdalo za nič a sú presvedčené, že nové typy ju nenahradia. Väčšinou majú pravdu, lebo máloktorý dnešný šijací stroj prešije riflovinu alebo koberce. Staručká mašinka to zvládne bez problémov. Niektoré majiteľky si ich dajú trochu zmodernizovať a vymieňajú nožný pohon za elektrický. "Vyzerajú staro, ale šijú ako nové, moderné. Majiteľky sa nechcú vzdať starého stroja, kvôli jeho dobrým šijacím vlastnostiam, ale chcú si uľahčiť prácu. Tak im na neho primontujem motorček."
Výhodou nožného pohonu je energická neobmedzenosť a úspornosť. Dá sa na ňom šiť kdekoľvek a majiteľka ušetrí peniažky za drahú elektrinu. "Niekomu ale nožný pohon vyhovuje. Je na také šitie zvyknutý. Vie šiť s citom a za nový stroj by ho nevymenil. Moderné sú síce ľahké, plastové, ale motorček nimi otriasa a nešije sa na nich dobre. Sú vyrábané v licencii v Hong Kongu, Číne. Sú to jednorázovky, keď sa pokazia, často už sa opraviť nedajú."
Cena šijacieho stroja s nožným pohonom sa odvíja od značky, historickej hodnoty a celkového stavu. Medzi svetovo najznámejšie patrí nemecký Faff a americký Singer. V Čechách sa vyrábali kvalitné Lady i Minervy. "Minervy sa dodnes vyrábajú pre priemyselnú výrobu. České stroje boli veľmi kvalitné, vyvážali sa aj do zahraničia," spomína R. Sobota. Za bývalého režimu "leteli" nemecké Veritasky a poľské Lučniky. "Všetky staršie šijacie stroje sú kvalitne strojárensky vyrobené a pri dobrej údržbe vydržia aj 100 rokov."
R. Sobota opravil, poskladal a zrenovoval veľa šijacích strojov. V zbierke má tisíc kusov a ďalších tisíc opravil zákazníkom. Najväčšia robota je s najstaršími mašinkami z roku 1850, pretože náhradné diely na nich už neexistujú. Vyrába ich na špeciálnom sústruhu, ktorý si sám zostrojil. "Najprv musím prísť na ´fintu´, teda dôvod poruchy. Niekedy na ňu prídem za 10 minút i skôr a niekedy musím rozmýšľať tri dni, aby stroj šil pekne, kvalitne a rovnomorne uťahoval nite."
U Sobotových sa remeslo dedí z generácie na generáciu. Dedko R. Sobotu bol krajčír, šil dôstojnícke uniformy so strojom na ručný pohon, neskôr prešiel na nožný. Otec R. Sobotu ich opravoval. Dve dcéry i manželka sa oprave šijacích strojov venujú profesionálne. Pani Sobotová okrem toho šije. Z tisícky strojov, ktoré má doma k dispozícii šije na skrinkovej Lade, ktorá má približne 40 rokov.
Košičania si môžu u R. Sobotu opraviť aj staré písacie stroje. Zdá sa však, že nástupom počítačovej éry už týmto ťukacím mašinkám odzvonilo. Veď písanie na počítači je omnoho jednoduchšie, preklepy sa dajú rýchlo vymazať, vety dopĺňať a "skákať" s nimi, kam sa práve hodia. "Ľudia si staré písacie stroje kupujú z nostalgie. Tiež rodičia študentiek kvôli učeniu strojopisu."
Aj dnes sa nájdu ľudia, ktorí tvrdošijne odmietajú písanie na počítači. Vraj im to pri klasickom písacom stroji ináč (lepšie) myslí. "Môj známy, notár, ani za svet nechce písať na počítači. Je už tak zvyknutý. Keď vypadne elektrika, alebo počítač ´zahapruje´, má písací stroj výhodu."
V 500-kusovej zbierke písacích strojov R. Sobotu sa nachádza aj unikát, jeden z prvých vyrobených. Pracuje na zvláštnom princípe, lebo človek nevidí, čo práve píše. Musí zdvihnúť celý valec, prečítať text, potom spustiť valec a tak pokračovať v písaní. Tieto stroje totiž nepriklepovali zvrchu ale zospodu.
Mimochodom, o zbierku šijacích a písacích strojov R. Sobotu prejavilo záujem Východoslovenské múzeum. "Chceli ich odo mňa odkúpiť. Zatiaľ ich nepredám, lebo sú pre mňa pamiatkou na otca."
Stranu pripravila: Andrea Božinovská
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
