kolportérom slovenských a českých kníh a kalendárov. Svoje životné osudy opísal vo Vlastnom životopise. Zomrel 16. marca 1880 v Hačave (teraz časť Hnúšte).
1849 - v Zemianskom Podhradí sa narodil pedagóg a etnograf Ľudovít Vladimír Rizner, zakladateľ slovenskej bibliografie. Celý život bol učiteľom v Zemianskom Podhradí. Jeho najdôležitejším dielom je retrospektívna Bibliografia písomníctva slovenského na spôsob slovníka od najstarších čias do konca r. 1900, ku ktorej pripojil archeologickú, historickú, miestopisnú a prírodovedeckú bibliografiu. Tiež vydal zbierku veršov Od srdca k srdcu a knihy pre deti a mládež. Redigoval edíciu Knižnica slovenského ľudu a časopis Obzor. Zomrel 7. októbra 1913 v Zemianskom Podhradí.
1888 - v Liptovskom Mikuláši sa narodil dramatik Ivan Stodola. Ako lekár sa angažoval v oblasti sociálneho lekárstva, patril medzi zakladateľov preventívneho zdravotníctva na Slovensku, napr. Masarykovej ligy proti tuberkulóze. Bol hlavným župným lekárom, inšpektorom a úradníkom ministerstva zdravotníctva. Začiatkom 50. rokov bol protiprávne väznený. Napísal spoločenské divadelné komédie Náš pán minister, Čaj u pána senátora, Jožko Púčik a jeho kariéra, Cigánča, Keď jubilant plače a Mravce a svrčkovia, tragédie s dedinskou tematikou Bačova žena a romantické historické hry Kráľ Svätopluk, Marína Havranová, Básnik a smrť. Autor memoárových kníh Bolo, ako bolo, Náš strýko Aurel, Smutné časy, smutný dom, V šľapajach Hippokrata. Zomrel 26. marca 1977 v Piešťanoch.
1940 - v Moskve zomrel svetoznámy ruský prozaik a dramatik, lekár Michail Afanasievič Bulgakov. Písal tzv. lekárske poviedky Zápisky mladého lekára a novely, v ktorých kritizoval brutalitu totalitného myslenia napr. Psie srdce, Diaboliáda, Osudné vajcia, psychologický román o občianskej vojne Biela garda. V r. 1930-36 bol asistentom réžie v divadle MCHAT v Moskve. Až v 60. rokoch boli vydané jeho vrcholné diela Divadelný román a Majster a Margaréta. Narodil sa 15. mája 1891 v Kyjeve.
1948 - v Prahe zomrel čs. diplomat a politik Jan Masaryk, syn Tomáša G. Masaryka. Od r. 1919 bol v diplomatických službách ČSR. Počas 2. sv. vojny bol popredným predstaviteľom československého zahraničného odboja. Bol ministrom zahraničnej exilovej vlády, ministrom obrany a podpredsedom exilovej vlády. Vo februári 1948 prijal kreslo ministra zahraničia v Gottwaldovej vláde. Zomrel za dosiaľ neobjasnených okolností, našli ho mŕtveho pod oknom jeho bytu. Narodil sa 14. septembra 1886 v Prahe.
1973 - zomrel politik Ivan Dérer, spoluautor Martinskej eklarácie. V r. 1929 minister školstva, 1934-38 minister spravodlivosti. V 30. rokoch podpredseda sociálno-demokratickej strany. Stúpenec čechoslovakizmu, odporca slovenského separatizmu. Počas 2. svetovej vojny v odboji, 1944-45 bol väznený. V r. 1946-48 predseda Najvyššieho súdu. V r. 1954-55 väznený komunistickým režimom, v r. 1968 rehabilitovaný. Narodil sa 2. marca 1884.
1982 - v Bratislave zomrel prozaik Milo Urban. Bol redaktorom v časopise Vatra, kde mu na pokračovanie vychádzal román Tiene. Neskôr pracoval v časopisoch Slovenský národ a Slovák. V r. 1938 podpísal protifašistický manifest, no v r. 1940-45 bol šéfredaktorom profašistického denníka Gardista. V r. 1945 emigroval do Rakúska, kde bol internovaný v americkej zóne, eskortovaný do ČSR a súdený. Vďaka intervencii I. Erenburga bol najprv oslobodený, neskôr odsúdený na verejné pokarhanie. Živil sa prekladaním. Autor realistických poviedok a noviel zo života horalov Za vyšným mlynom (námet pre Suchoňovu operu Krútňava), Výkriky bez ozveny, Z tichého frontu a románov z obdobia 2. sv. vojny Zhasnuté svetlá, Kto seje vietor, Železom po železe. V trilógii Živý bič, Hmly na úsvite a V osídlach zachytil osudy obyvateľov hornooravského kraja v 20. a 30. rokoch 20. stor. Významné sú jeho rozsiahle pamäti Zelená krv. Narodil sa 24. augusta 1904 v Rabčiciach na Orave.
SITA
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
