nasmerované k dzurinovcom, vstúpiť k nim však chce až po primárkach, takže je isté, že po voľbách už poslancom nebude. Okrem toho je riaditeľom Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Raymana v Prešove. V nej sa dostal do sporu s odborármi, ktorí požadujú vyššie mzdy.

Smerujete do SDKÚ-DS. Povedali ste, že nie ste politický fluktuant, ale že ste boli z ANO vylúčený. Prečo práve SDKÚ-DS?

"Na pravej strane politického spektra je len jediná strana, ktorá spĺňa moje kritériá. SMK logicky neprichádza do úvahy, KDH, to určite nie, takže blízka mi je jedine SDKÚ, ktorá vznikla z bývalých kádehákov a liberálnej Demokratickej únie. To, že tam smerujem, nie je v rámci nejakého politického folklóru, ale preto, že som bol z liberálnej strany ANO vyhodený, pretože som si dovolil mať iný názor na Ruskove zmenky, ako bola jeho predstava. Ináč by som dodnes nebol ANO opustil."

Neuvažovali ste o Smere?

"Nie, pretože je ľavicovo orientovaný."

A o Nádeji, ktorú založili vaši blízki?

"Nádej považujem za, prepáčte, Bez-Nádej."

V roku 1997 za Mečiara, kedy ste sa stali riaditeľom nemocnice, ste vystúpili z poslaneckého klubu KDH v mestskom zastupiteľstve, kde ste boli zaradený ako nezávislý. Ako vnímate tento krok dnes?

"Nebol som vtedy členom KDH, ani žiadnej inej strany. V poslaneckom klube som bol preto, lebo v tom čase sme boli v mestskom parlamente len traja nezávislí poslanci. Keďže sme nemohli mať vlastný klub, tak sme sa dohodli, že si to rozdelíme a každý pôjde do nejakého klubu, aby mal prehľad, čo sa v meste deje... Z klubu som vystúpil aj preto, že som chcel deklarovať, že chcem byť vo funkcii riaditeľa nemocnice nezávislý."

Je ešte nejaký riaditeľ štátnej nemocnice na Slovensku, ktorý by bol riaditeľom za Mečiara i za Dzurindu?

"Nie, myslím, že som jediný. Donedávna bol Paľo Sedláček v Trenčíne, ale vyhral regionálne voľby, tak je momentálne županom."

Za štyri roky, čo ste riaditeľom fakultnej nemocnice, sa nevyskytli nejaké vážne problémy. Prišli až teraz, keď ste sa dostali do ostrého sporu s odborármi...

"Za tie štyri roky sa nám podarilo podstatne zvýšiť úroveň prešovskej nemocnice. Prišla sem špičková svetová technika, či už magnetická rezonancia, angiograf, CT, mamografy a iné. Zriadili sme invazívnu kardiológiu. Množstvo oddelení dnes spĺňa špičkové kritériá. Teraz sme narazili na odborárov, ktorí majú svoju predstavu o výške platu. Ja tvrdím, že platy zdravotníckych pracovníkov sú nízke. Právnici majú trojnásobok priemernej mzdy a doktori, resp. sestry boli limitovaní nejakými základnými tabuľkami, ktoré sú pod priemerom platu v národnom hospodárstve. Ale ja som limitovaný zákonmi. Nič iné som nerobil, iba postupoval v zmysle Zákonníka práce. Všetky nemocnice na Slovensku na ten Zákonník práce nabehli 1. 7. a nikde neboli nepokoje. My sme veľkoryso ustúpili odborárom v tom, že sme dodržali kolektívnu zmluvu do 31. 12. 2005, teda sme išli podľa starého systému odmeňovania. Už vtedy sme sa dohodli, a vedúci odborového zväzu to podpísal, že od 1. januára prejdeme na Zákonník práce. Prešli sme a chceli sme aj o ňom vyjednávať, lebo Zákonník práce limituje tu bazálnu hodnotu. Je možnosť navýšenia, ale pri kolektívnom vyjednávaní. Ak vám však niekto predloží návrh kolektívnej zmluvy 30. decembra o 14. hodine a od 1. januára má niečo platiť, na čom by sme sa mali dohodnúť, tak to nie je reálne možné. Kým sme si veci prepočítali a naštudovali, prešli asi dva týždne. Stretli sme sa a ich prvá požiadavka bola okamžite zvýšiť platy o 35 percent. To by znamenalo za dva mesiace položiť túto nemocnicu na lopatky. Z celej sumy, ktorú máme zmluvne dohodnutú s poisťovňami, 67 percent dávame na mzdy. Keby došlo k 35-percentnému navýšeniu, pohltilo by nám to 90 percent peňazí..."

Prečo sa však tento konflikt takto vyostril?

"Dostal sa do tejto roviny, lebo my sme radikálne povedali, že žiadnych 35 percent neprichádza do úvahy. A oni to využili na eskalovanie štrajkovej aktivity..."

Je tento spor spolitizovaný?

"Som o tom hlboko presvedčený."

Odborári majú jeden navonok nepriestrelný argument, a tým sú ich výplatné pásky, ktoré ukázali médiám po tom, čo dostali "novú" výplatu.

"Rozlišujeme dve veci. Prvé štrajkové aktivity odborárov neboli kvôli výplatnej páske, ale preto, že my sme diferencovali odmeňovanie na 80 plus 20 percent, 80 bola základná mzda a 20 prémiové ohodnotenie v tom prípade, ak jednotlivé nákladové strediská splnia nami postavené kritériá. Sú to kritériá, ktoré môže len to oddelenie ovplyvniť. Tých 80 percent bolo minuloročných 100 percent. To znamená tarifný plat, infekčný, rizikový príplatok, za riadenie, osobné hodnotenie. K tomu sme im dali možnosť privyrobiť si dodržiavaním hospodárskych kritérií oddelení. V prvej fáze štrajkov, až do 10. februára, boli proti tomu, lebo nepochopili, že im dávame viac. Pritom iné nemocnice, keď im stanovili tých 100 percent, dali do základnej mzdy len tarifný plat! Tie nenárokovateľné zložky nenapočítali. My sme boli veľkorysí, nechali sme ich v základnej mzde."

Čiže by mali mať za optimálnych podmienok viac?

"Áno, ale znovu vravím, nenárokovateľné zložky sme im nechali v dnešnej základnej mzde, hoci sme nemuseli. Tým sme im navýšili tú časť platu, ktorá je nedotknuteľná. To teda bola štrajková aktivita po tú prvú výplatu, ktoré prišla okolo 14. 2., kde sa im prejavil Zákonník práce. A ten hovorí nie o tejto základnej mzde a prémiách, ale o cene za hodinu služby. A tá je rapídne nižšia oproti minulosti. Vypočítava sa zo základnej mzdy."

Koľko teda dostanú na ruku - viac alebo menej?

"Základnú mzdu, ktoré je nedotknuteľná, dostanú vyššiu. Iná je otázka služieb, ktoré sú nižšie ohodnotené a tam reálne stratili. Lenže niekto slúži jednu službu, iný desať. Kto chcel zarobiť, slúžil viac, a mal inú hodinovú sadzbu, ako dnes predpisuje Zákonník práce. Na službách si privyrábali a robili veľké sumy. Poviem vám, že top 10 rebríček sú všetko platy okolo 70-tisíc korún mesačne."

Ako je na tom nemocnica dnes čo sa týka zadĺženia, platobnej schopnosti a po odbornej stránke?

"Zhruba 13 oddelení sme dostali na špičkovú slovenskú úroveň aj preto, že podľa dohôd pri vstupe do EÚ musíme mať do konca roku 2007 certifikované všetky pracoviská, ktoré musia spĺňať kritériá Európskej únie. Za posledné štyri roky sa nám podarilo znížiť zadlženosť nemocnice z 1,275 miliardy na zhruba 430 miliónov. Zo 430 miliónov je reálny dlh len okolo 200 miliónov, ostatné sú narastajúce odpisy a penále z omeškania... Nedá sa teda povedať, že nemocnica je celkom zdravá, ale je o také dve tretiny zdravšia ako pred štyrmi rokmi."

Ako hodnotíte Zajacovu reformu?

"Som presvedčený, že je to veľmi úspešný projekt, ktorý ak by mal čas a priestor na prejavenie sa, lebo to nejde zo dňa na deň, by mal byť pre Slovenskom prínosom."

Ste riaditeľom veľkej nemocnice, poslancom, máte aj iné aktivity napríklad v športe. Mali ste aj určité zdravotné problémy. Stojí vám to za to?

"Robota ma veľmi baví. Sedím povedzme do večera v Národnej rade a na druhý deň o pol siedmej ráno som už v robote. Tešilo ma, že práve môj pobyt na pôde Bratislavy výrazne prispel k rozvoju nemocnice. Lebo keby som sedel tu, nikdy by som pre prešovskú nemocnicu nevybavil toľko, čo v Bratislave."

Teda sa cítite byť plný sily, alebo už toho máte dosť?

"Zdravotne sa cítim dobre aj po tých operáciách, ale keď príde ten deň, nemám problém hoci aj zajtra odísť z funkcie."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári