maratónu mieru v Košiciach. Bol najstarším účastníkom. Hoci pred ním tvrdo trénoval, na 21. kilometri skončil. Svoj 64. maratón vzdal: "Boli zlé poveternostné podmienky. Skoro až tropicky horúco," posťažoval sa. Hauser je druhým najstarším maratóncom na Slovensku. Behať začal, keď sa mu v roku 1983 pokazilo srdce. Lekári mu diagnostikovali ischemickú chorobu. Okrem liekov mu odporúčali pohyb, lebo bolo nutné, aby si zvýšil prísun kyslíku.
"Zo začiatku som nechcel veriť, že človek za normálnych okolností vdýchne za minútu okolo deväť litrov vzduchu, no pri behu je to až paťdesiat litrov," vysvetľoval. Pre päťdesiatštyriročného Hausera ako začínajúceho bežca nebolo jednoduché zvládnuť maratón. Ako premiéru si zvolil 1. ročník Podvihorlatského maratónu v Michalovciach. Bolo to v roku 1984. Okruh po brehoch Šíravy zdolal v limite 3:58:11 hod. "Povinnosťou každého účastníka maratónu bolo, aby mal nabehaných 250 kilometrov. Do papierov som si síce nechal zapísal 250, ale lekárovi, ktorý nás mal na starosti som priznal, že mám nebehaných iba 70 kilometrov. Následne sa ma spýtal, či znesiem soľ. Výsledok bol ten, že ma na trase sprevádzalo zdravotné auto a na každom druhom kilometri mi dali lyžičku soli a napiť sa minerálky," zaspomínal si.
Ešte v tom istom roku zabehol Hauser ďalšie štyri maratóny. A potom behal ďalšie maratóny, najviac ich zabehol v Budapešti až šesť, dvakrát bežal maratón v Berlíne. V Košiciach zabehol maratónov jedenásť. V rokoch 2000 a 2001 získal dokonca dva tituly majstra Slovenska v maratóne v kategórii nad 70 rokov. "Po tridsiatom piatom kilometri by človek najradšej zo seba zhodil všetko, aj hodinky na ruke sa mu zdajú ťažké. Už sa mi nechce ani piť tie energetické nápoje. Pred sebou mám iba to pivo, ktoré si budem môcť dať v cieli. Pivo pritom nemám rád. Je to však preto, že počas behu vypotím 6 a pol litra tekutín. Skrátka po maratóne som ľahší o 3 a pol kilogramov," vysvetlil.
Hauser sa venoval aj vytrvalostným pretekom. Má ich za sebou vyše 300. Rád spomína na charitatívnu vytrvalostnú štafetu do Černobyľu. Bolo to najdhšia trať, ktorú zabehol. Merala 206 kilometrov a bežali ju štyri dni. Každý deň sa stretávali aj s deťmi z oblasti postihnutej následkami katastrofy atómovej elektrárne. Tiež robil vysokohorskú turistiku. Preliezol najvyššie vrchy Bulharska i Rumunska. Od roku 1983 sa zúčastňuje aj lyžiarskych bežeckých pretekov Biela stopa, zaradených do európskeho pohára. Absolvoval aj dvanásť triatlonov. V strednom triatlone sa v roku 1989 stal majstrom Slovenska vo svoje kategórii. V dlhom, zvanom Železný muž, skončil tretí.
Ani športovanie však človeka neochráni pred pribúdaním rokov. Srdce sa mu opäť začína ozývať. Pred rokom mu dala výstrahu lekárka na internom oddelení: "Skonštatovala, že maratón je pre mňa rizikový. Beriem to na vedomie, ale aj tak behám ďalej," pousmial sa.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
