turistickú príručku. V útrobách kufra, s ktorým na potulky svetom štartuje Michalovčan Rudolf Gabzdil, však objavíte aj niečo, čo by ste nečakali malé hrabličky, metličku a kúsok bielej látky. Entomológ, ktorý dnes pracuje ako obchodný riaditeľ istej michalovskej firmy, totiž ešte ako chlapec podľahol vášni, ktorá je pre väčšinu z nás minimálne nepochopiteľná - entomológii. Tomu odpovedá aj výbava, ktorá neodmysliteľne patrí ku každej jeho ceste. Kým my ostatní obdivujeme kultúrne pamiatky a lovíme na exotických trhoch suveníry, on "loví" niečo celkom iné pohľad a pokiaľ je to možné aj kvalitný fotografický záber na niektorý druh najrozsiahlejšej triedy kmeňa článkonožcov hmyzu.

Nebolo tomu inak ani v Jordánsku, kam vycestoval aj so svojou manželkou Danou: "Na kratšie, 2-3 týždňové cesty chodí so mnou, už si na moje hobby zvykla. Na dlhšie expedície, trvajúce 6 a viac týždňov, chodím s partiou zanietencov s rovnakou diagnózou."

A prečo krajina rozprávok Tisíc a jednej noci? Krajina kontrastov, kde sa strieda nedozerná púšť s nádhernými oázami, plnými luxusných hotelov, bánk, totiž dávala tušiť, že vycvičené oko entomológa uvidí viac ako turista, bažiaci po kúpaní sa v Mŕtvom mori či obhliadke starodávnej Petry. Ako hovorí s úsmevom, "pozerám pod povrch vecí." V jeho prípade je to doslovné entomonáčiním naozaj pozeral pod povrch pod kamene, piesok, kúsky dreva či iné "podozrivé" prírodné útvary. "Do mesta Akaba sme prileteli v noci a už na druhý deň som sa vybral von len niekoľko metrov od hotela sa rozprestierala púšť, plná rozpukaných skál a piesku. Ale aj tu je život pozoroval som vzácne druhy púštnych chrobákov a donekonečna rozmýšľal nad dokonalosťou prírody a ich schopnosťou prispôsobiť sa týmto tvrdým podmienkam. Ich krovky dokonale uzavrú telo chránia ich pred horúčavou a umožňujú udržať v tele dosť tekutín."

Skvelým zážitkom boli aj potulky po Wádi al Araba porasty akácií, tamariškov a púštnych tráv sú vraj vynikajúcimi lokalitami na pozorovanie hmyzu. Rudo tam videl desiatky tenebrionoidov, nosorožtekov, nosánikov či skarabeov. Ale zaujímali ho aj škorpióny v Jordánsku "stretol" druhy Androctonus crassicauda a A. bicolor.

Nenechal si ujsť ani návštevu rezervácie Wadi Rum, kde pred rokmi natáčali 7 Oskarmi ovenčeného Lawrenca z Arábie či pobyt pri Mŕtvom mori, ktoré je najnižšie položeným miestom sveta: "Pokus zaplávať si tu prsia, bol smiešny. Plávať sa dá len na chrbte v každom m3 vody je totiž 250 kg soli. Pravdou je, že mňa viac zaujímalo okolie poletuje tu množstvo motýľov a blanokrídlovcov atď. V slanom bahne som objavil zaujímavé druhy svižníkovitých chrobákov a pod kameňmi iné slanomilné druhy hmyzu. Veľa som si plávania neužil - ani som si neuvedomil a bol večer...Hmyz je proste všade."

Entomológ si prišiel na svoje aj v starobylej Petre, ukrytej v pohorí Al Šará, ktoré priamo do ružovej skaly vytesal kočovný kmeň Nabatejcov a v minulosti bolo významným obchodným strediskom, cez ktoré putovali karavány s myrhou, kadidlom a koreninami atď.: "Aj cestou doň som si urobil prieskum. Manželka sa prehrabovala v suveníroch, ja zase v piesku. Počas prieskumu som takmer zneuctil cintorín beduínov. Zaujali ma skupinky kameňov, zarazených do zeme, len v poslednej chvíli som si uvedomil, že sú geometricky usporiadané." Podobne ako milióny turistov pred ním, aj jeho očarila panoráma vstupnej brány do Petry Bab Es Sík, hrajúca všetkými farbami. Počas kilometrovej prechádzky v roklinách a skalných útesoch mohol vidieť v stene vymodelovaný žľab, ktorým sa do mesta dostávala voda z biblického prameňa Ajn Músá( práve tu podľa biblie Mojžiš udrel do skaly, aby napojil Izraelitov, utekajúcich z Egypta): "Nemal som záujem absolvovať cestu na koni, ťave či drožke, chcel som si to tam obzrieť po svojom a opäť bingo! Mal som šancu pozorovať púštnych chrobákov z čeľadí Tenebrionidae a Carabiadae."

Pri pohľade na 40 metrov vysoké priečelie antického chrámu, vytesaného do ružového pieskovca však aj on ustrnul: "Je to nádhera, ktorú sa oplatí vidieť. Po chvíľkovom opojení som sa už snažil presvedčiť mladého beduína, aby mi zaobstaral škorpióna, ktorý tu žije. Máloktorý turista, ktorý tu oddychuje na rozohriatych skalách, vie, že sú aj obľúbeným miestom oddychu škorpiónov. Druh Leiurus quinquestriatus, ktorý je tu rozšírený, je najjedovatejším na svete. Je žltý s čiernym ukončením zadočku, jeho bodnutie je najbolestivejšie spomedzi všetkých druhov a smrteľné. Dalo by sa povedať, že pod zadkom tu číha smrť." Aj preto spôsobil rozruch medzi beduínmi aj turistami, keď si chcel jedovatého tvora vyfotiť... Dodáva, že popri ňom v okolí turistickej atrakcie videl aj zaujímavé druhy jašterov a najmä mučiarovité chrobáky s nádhernou skulptúrou na zvláštne tvarovaných krovkách: "Bolo toho množstvo, na to nestačia ani celé noviny. Domov som ich priniesť nemohol, ale mám plný fotoarchív, v ktorom sa stále prehrabujem."

Počas dvoch desiatok rokov stihol Rudo prebrázdiť takmer celú Európu, Severnú a Južnú Afriku, Južnú Ameriku i tropické pralesy Malajzie. Preliezol činné sopky Európy, najväčšie ostrovy Stredomoria ako Sicília, Sardínia, či Korzika. Popri krásach krajiny obdivoval hmyz aj v Pobaltských štátoch bývalého Sovietskeho zväzu. Teraz jeho cesta pokračovala na Blízky východ do Izraela a Jordánska.

Jedinými kontinentmi kde zatiaľ nebol, sú Austrália a Antarktída: "Krajinu protinožcov by som raz chcel navštíviť krajiny nekonečného ľadu ma však nelákajú. Nie sú tam chrobáky. Ale veľmi rád by som sa ešte vrátil do Amazónie," priznáva na záver s úsmevom.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári