Luciou Bílou. Skomponoval hudbu k snímkam z Pekla štěstí, Nebát se a nakrást, k seriálu Strážce duší. Za hudbu v diele Andělská tvář bol nominovaný na cenu Český lev v kategórii Najlepšia hudba. Naposledy zložil muziku k filmu Marie Poledňákovej Jak se krotí krokodýli. A práve pri príležitosti premiéry tejto snímky pricestoval Petr spolu s filmovou delegáciou do Košíc.
Na filmoch Marie Poledňákovej Jak vytrhnout velrybě stoličku a Jak dostat tatínka do polepšovny ste zrejme vyrastali...
- Samozrejme. Na tých vyrastal vari každý. Sú to kultové filmy, navyše pre mňa spojené s výbornou muzikou Vaška Zahradníka. Takže som do spolupráce na filme Jak se krotí krokodýli šiel trošku s obavou, lebo je ťažké sa niečomu takému vyrovnať. No tým, že to nie je pokračovanie a že jediným spoločným motívom je rodina, tak som sa od týchto obáv oslobodil. Navyše, pani režisérka mala úplne presnú predstavu o hudbe, ako napokon o všetkom, tak sa proces tvorby dosť urýchlil.
Nie je pre skladateľa presná predstava režisérky skôr obmedzujúca?
- Nie, pretože v tomto prípade to bola jediná možná cesta. Ak by som to bol chcel celé podložiť punkovou hudbou a mal by som na to pádny dôvod, tak by asi vznikla diskusia a mal by som pocit, že je to obmedzujúce. Ale tým, že žáner bol jasne daný, myslím, že sme sa zhodli hneď.
Takže diskusia bola konštruktívna, žiadne ostrejšie výmeny názorov?
- Ani jeden nie sme typ človeka, ktorý by rád zvyšoval hlas. No musím priznať, že som niekoľkokrát veci trpezlivo prerábal. No robil som to bez problémov, pretože argumenty pani režisérky boli pre mňa prijateľné.
Filmový tatko Ľuboš vystrája s deťmi najrôznejšie vylomeniny. Robievate to tiež?
- Áno, rád. Ale musím povedať, že stretnutie s týmto filmom ma ovplyvnilo nielen v profesionálnej rovine, ale aj v osobnej. Lebo vždy keď za mnou príde môj syn Péťa, že mi chce niečo povedať a ja nemám čas alebo náladu a nejako ho odbijem, hneď si spomeniem na scénu, kde sa malý Koudelka chce podeliť zo zážitkami s dospelými a nikto naňho nemá čas. Vtedy si uvedomím, že je to nesprávne, idem za ním a vypočujem si ho. Robievam to práve od tohto filmu. Zaujímavé je, že to okrem mňa robí aj zvukár, s ktorým som to celé natáčal a mixoval a má rovnako staré dieťa. Takže film mal pre nás aj výchovný efekt. Položartom si teraz hovoríme, dnes nemôžem prísť do štúdia, musím ostať doma s Koudelkom.
Aký ste tatko?
- My sme obaja rodičia veľmi zaneprázdnení (partnerkou P. Maláska je herečka Dana Morávková - pozn. redakcie). No snažíme sa, aby bol so synom vždy aspoň jeden z nás. Detstvo totiž veľmi rýchlo uteká. Ani sme sa nenazdali a Péťa bude mať 8 rokov. Bola by veľká škoda o toto obdobie prísť.
Máte niekedy pocit, že vám niečo z jeho detstva uniká pomedzi prsty?
- Asi uniká, ale myslím, že je zas mnoho iných momentov, ktoré to bohato nahradia. Navyše robíme všetko preto, aby Péťa vyrastal v harmonickom prostredí, kde je prvoradá pohoda a komunikácia.
Aké ste boli vy dieťa?
- Bol som ťažký introvert. Najradšej som niekam zaliezol a bol som tam celý deň. Buď som si čítal alebo premýšľal o svojich veciach. No, našťastie, mi to nezostalo. Postupom času, keď som pričuchol k muzike, k svojim kolegom hudobníkom, utrhol som sa trošku z reťaze. V tom pozitívnom slova zmysle. A teraz je zo mňa taký introvertný extrovert. (Smiech) Mám totiž dve polohy a tie striedam aj v profesionálnej rovine. Keď som doma, žijem si v osamotenom svete, píšem muziku. A aby som sa z toho nezbláznil, sadnem do auta a idem na zájazd hrať buď jazz, alebo s pani Hegerovou, Luckou Bílou... Tento dvojživot ma nabíja. Nemohol by som ani jedno robiť osamotene. Takto je to krásna harmónia.
Spomínali ste H. Hegerovú, L. Bílú. Ste obklopený samými zaujímavými ženami...
- S pani Hegerovou robím 18 rokov, je to kus života, také manželstvo. Takže aj keby som nechcel, v mnohých veciach ma ovplyvňuje. Jednou z prvých vecí, čo ma naučila bolo, že nevyjdem na ulicu v nevyčistených topánkach. A stále zisťujem, že mám v mnohých veciach rovnaký pohľad ako ona. Bez toho, aby som sa o to usiloval. Samo sa to časom takto nasmerovalo. S Luckou robím krátko, ale poznáme sa veľmi dlho. Je veľmi impulzívna, reaguje momentálne na to, čo sa deje a to je v hudbe veľmi dôležité. Je to vlastne princíp jazzu. A my tento princíp vedieme aj v normálnej komunikácii a v normálnom živote.
Na čo sa najbližšie tešíte?
- Teraz sme mali s manželkou hektické obdobie, tak sme sa rozhodli urobiť si radosť a ideme aj so synom na Veľkú noc do Ríma. Ani jeden sme tam ešte neboli a myslím, že Veľká noc je priaznivý čas na výlet do Ríma.
Prečo práve Veľká noc?
- Veľká noc Rímu pristane. Je to náboženský sviatok, ktorý kde by sa mal sláviť viac, ako tam? Nieže by sme ho tam slávili my, ale tá atmosféra tam určite bude. Navyše, začne sa mnou veľmi túžobne očakávaná jar. A hádam tam vypučí nielen príroda, ale aj nejaké nápady.
Užijete si v Ríme aj religióznu časť Veľkej noci?
- To nie. Ideme tam skôr nasávať kultúru, atmosféru a byť šťastní.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
