Zamestnania vznikali, rozvíjali sa a zanikali s požiadavkami doby a spoločenskej potreby
Kombinovaná ekonomika nediferencovala mestské a vidiecke zamestnania
Ekonomika Košíc 13. a 14. storočia bola postavená na kombinovanom hospodárení: popri remeslách a obchode, hospodárením v lese, na poliach, vo viniciach, na pastvinách. Cieľom bol zisk a to bez rozdielu, akou prácou ho mešťan získal, pretože sa nediferencovalo mestské a vidiecke zamestnania. K vyhraneniu došlo postupom času, kedy sa v meste sústredili remeselno-obchodné špecializácie a na vidieku roľnícko-lesné a chovateľsko-pastierske.
Všestranné možnosti dával les
Les núkal všestranné možnosti pre obživu. Kožky, kožušiny, kože boli predmetom dennej obživy, za ktoré sa vymieňali potreby každodenného života. Les poskytoval ľuďom lovištia, bol dôležitý pre chov domácich zvierat, pre miestne remeslá a bol zásobárňou dreva pre domácu výrobu, aj pre export. Z dreva sa vyrábali šindle, sudy, vozy, člny, lode. Zužitkovala sa celá plocha stromov, aj konáre, pne, korene, ktoré uhliari vypaľovali na drevené uhlie a to sa spotrebovalo v baníctve aj u košických remeselníkov. Drevený popol bol žiadaným tovarom aj v iných krajinách a najviac sa ho produkovalo pri vypaľovaní, keď klčovali lesy, aby získali poľnohospodársku pôdu. Zo stromov produkovali aj smolu na široké použitie či už na svietenie, na konzervovanie dreva, pri stavbe člnov a lodí, na mazanie. Smoliari vyrábali aj decht. Košické lesy dávali obživu ľuďom, ktorí stromy stínali a potom z nich pripravovali surovinu pre remeselníkov. Boli to rubači lesov, stínači stromov, drevorubači, kôrovníci, rýhovači, osekávači konárov, uhliari (uvádza ich v špecifikácii košických zamestnaní prof. O. R. Halaga v knihe Počiatky Košíc a vznik metropoly). Kôru stromov používali remeselníci ako farbivo. Vyhľadávané bolo najmä z dubov a briez. Čižmy - kordovánky pochádzajú od čižmárov, ktorí mali kože od koželuhov, používajúcich farbivo zo zmesí z kôry stromov. Známi sú ako Kordovaner, Lohberger, Rotgerber a podľa Východoslovenského slovníka sa takéto kôry na hnedé až červené farbivo získavali aj u nás a odtiaľto aj vyvážali. Medzi listnatými stromami bola hojne zastúpená aj lipa a práve z nej sa získavala vedľajšia surovina - lyko. Ľan pestovali aj na olej - lisovali ho olejári, predávali kupci i olejkári.
Ako sme už písali, Košice mali veľké zisky z vína. Vývoz vína okolo roku 1278 smeroval z juhu do Gelnice, i z Gelnice na sever, aj cez drienovskú colnicu v Šariši do Pruska. Tovar sa vyvážal naložený vo vozoch. Tie, ako aj všetky spomenuté činnosti boli spojené so zamestnaniami. Tu sa vyrábali "košické vozy", ktoré boli okuté železom a určené na veľké a ťažké náklady. Košická listina z r. 1364 obsahuje vysvetlenie dvoch druhov veľkých kupeckých vozov a "košický voz" bol písomne doložený od 16. storočia. Okrem neho sa vyrábali a používali "košické fúry". K vozom patrili kone a furmani, ktorí sa v tom čase museli riadiť bezpečnostnými opatreniami, keď napr. medzi hnedé kone mali zapriahnuť jedného bieleho kvôli lepšej viditeľnosti kupeckých vozov inými dnes by sme povedali účastníkmi cestnej premávky.
Špecifikácia zamestnaní
Kombinované hospodárenie popri remesle a obchode, na poliach a v lese umožňovali investovať do remesla vlastné suroviny, predať ich v čase, kedy to bolo cenovo najvýhodnejšie, lebo mal možnosť tovar skladovať, dobytok a ošípané nechať pásť a držať na svojich majeroch. Mestské majere zakladala aj mestská rada, čo je v Košiciach písomne doložené najstaršou mestskou knihou. Ako uvádza prof. Halaga: "Napriek veľmi rozvinutej deľbe zamestnaneckých špecializácií a vyslovenému rozmachu remesiel a obchodu, neprestal sa v 14. storočí pohybovať život košických mešťanov v poľnohospodárskej atmosfére. Ale tak tomu bolo aj u väčších miest v Taliansku na konci stredoveku." Uvádza špecifikáciu zamestnaní v Košiciach v rokoch 1393 - 1405 aj s počtom zmienok v písomnostiach. Dnes už nejestvujú, sú však dokladom doby a spoločenskej spotreby. Napríklad spomedzi celkom asi 230 zamestnaní boli na košickom trhu starinári, handrári, obchodníci so želesom, vykrikovači na trhu. Predavači sa volali kofa. Medzi diaľkovými kupcami boli haringári, koniari (predávali kone), rybári (kupci s rybami), mäsiari (kupci s dobytkom). V transporte tovaru boli hnači dobytku, povozníci, nosiči na fúriku (talige), drožkári (nosiči s károu). Tovar strážili strážcovia rýb a haringov, súkenných skladov, obchodov, železa. V poľnohospodárstve pracovali okrem záhradníkov, vincúrov mlatci a ženci, vo výrobe potravín okrem iných krupári, šrotovači, držkári, zasoľovači, olejári, vtáčkari, žabári. V drevospracujúcich remeslách boli výrobcovia drevákov, kasnári, kisniari, lávkari, pluhári, výrobcovia prešov, závor, vozári. Vo výrobe textílií bieliči, prepierači, trepári, tkáči cvilichu, huniari, krasotkáči, výrobcovia lodenu. Do sféry kultúry patrili aj hráči s kockami, skokani, vtipkári a veštkyne. Správa mesta sa nezaobišla bez bežca - posla, súpisovateľa vín, vozov, tak ako hygiena mesta bez mydlára, čističa kloák, kúpeľníka a práčiek.
Zdravie Košičanov ohrozovali koče, vyskakovanie z električky a infekčné choroby
Čo zaznamenala štatistika o rozvodoch, chorobách a zvieratách
Január roku 1922 bol tak ako aj rok predtým, obdobím úrazov, spôsobených kočmi, vozmi, aj neodpratanému suchu, ale aj obdobím súpisu zvierat, uzatvárania štatistík chorobnosti a rozvodovosti. Košičania boli povinní zúčastňovať sa na prednáškach dopravnej výchovy, ktorú zaviedla mestská polícia ako preventívne opatrenia dopravnej úrazovosti. Magistrát dal vytlačiť aj letáky a vylepil ich na frekventované miesta a rozdával cestujúcim. Jeden z textov bol tento (v pôvodnom znení):
"Z jachajúceho vozňa pouličnej elektrickej dráhy košickej na Hlavnej ulici trate č. 2 pred kaviarňou Slávia vyskočil štátny úradník Vašíček tak, že sa zošmyknul po zamrznutom snehu a padnul na zem. Zranil si tvár i obidve ruky a je v domácom ošetrení. Preto nevyskakujte z jachajúcej električky!"
Mestské zvieratá
Najčastejšie dopravné úrazy boli v Košiciach večer, keď koč neraz prešiel niektorého obchodníka, keď zatváral obchod a nedával pozor na to, kedy pristávali pred domom koče. Tak prešiel koč obchodníka so šatstvom Alexandra Engländera na Hlavnej 125, aj ďalšieho na Alžbetinej, kde mali fiakre stanovište.
Koní bolo v tom čase v meste veľa, až 574. Zo štatistiky mestských zvierat sme sa dozvedeli, že v Košiciach bolo 478 kusov dobytka, 50 oviec, 1046 husí, 240 kačiek, 919 mačiek a že po meste behá a breše 835 psov. Oslov bolo oproti minulému roku viac - deväť - a mesto plánovalo pre svoje hospodárstvo kúpiť ďalších pre lesné práce na tie miesta, kam sa nedostali kone.
Rozvody a choroby
Štatistika rozvodovosti v komentári zdôrazňuje malý počet sobášov, ale zvýšený počet rozsobášov. Na košickú sedriu prišlo v roku 1921 dvestodvadsaťtri podaní o rozvod "od lože a stola", kým rok predtým bolo iba 164 manželských pravôt. Súdna stolica vyniesla právoplatné rozsudky len v 78 prípadoch. Ako príčina rozvodu bola na prvom mieste nevera a medzi okolnosťami bezdetnosť, až v 50 percentách, na druhom mieste vek a 1 - 2 roky trvajúce manželstvá z nerozvážnosti.
V Košiciach zaznamenali štatistiky aj nákazlivé choroby. Najviac bolo šarlachu, na ktorý dokonca zomrelo 11 ľudí, na druhom mieste osýpky, na treťom brušný týfus (zo šesťdesiatich chorých zomrelo päť). Ako "dedičstvo" ešte z prvej svetovej vojny získali obyvatelia Slovenska tzv. suchú nemoc - pľúcnu tuberkulózu. V Košiciach jej podľahlo 47 ľudí. Rozšírený bol aj škvrnitý týfus, našťastie bez úmrtí. Zato červienka si vyžiadala sedem životov dospelých, záškrt päť detí a ovčie kiahne tri deti. Na horúčku šestonedieľok zomrela jedna matka a zanechala novorodenca. U detí bol častý aj "somársky" kašeľ (čierny kašeľ, ktorý dnes už nepoznáme). O pohlavných chorobách štatistiky diskrétne mlčali. Sprísnili sa však prehliadky žien, poskytujúcich sexuálne služby. Novovymenovaný šéf mravnostného oddelenia štátnej polície Dr. Vladimír Slanina mal priamo pod dohľadom zdravotné prehliadky prostitútok a žien, ktoré večer bez dokladov zadržala polícia na podozrivých miestach.
V Košiciach bolo obľúbené "brusličstvo" - korčuľovanie - a hokej, dokonca dámsky. Dva dámske kluby už mali skúsenosti zo zápasov a trénovali na klzisku v Sokolskom sade pred zápasom s Brusličským klubom ŠK Sp. N. Ves. Košickí korčuliari sa pripravovali aj na Majstrovstvá Slovenska v krasokorčuľovaní v B. Bystrici, ktoré mali byť 29. januára a hokejoví fanúšikovia iniciovali v miestnych novinách vytlačenie pravidiel hokeja, pretože na celom Slovensku neexistoval jediný tlačený exemplár.
Starodávne mestské novosti
Sčítanie občanov prvé po roku 1910 bolo 16. februára 1921. Vtedy mali Košice 46 tisíc 178 obyvateľov. Maďarizáciou sa znížil počet Slovákov v roku 1900 na 22,09 perc. oproti 40,9 perc. v roku 1880.
Za policajného riaditeľa vymenoval 15. februára 1921 Dr. Sládka minister vnútorných vecí ČSR Dr. Mičura na slávnostnom akte v zasadacej sieni župného domu v Košiciach. Odvtedy sa Košice stali sídlom hlavného policajného orgánu s okruhom pôsobnosti pre celé východné Slovensko.
Policajnú hodinu, ktorá bola nariadená a presne určená mestskou políciou pre hostince, kaviarne a reštaurácie, nedodržali vo februári r. 1921 Jan Signorini, majiteľ hostinca Levočský dom na Hlavnej a Jiří Šimůnek, majiteľ hostinca a kaviarne Slávia. Boli predvedení na policajné riaditeľstvo za to, že ešte 20 minút po 23,00 hodine boli obidva podniky otvorené, ľudia v nich sedeli a popíjali.
Úrad mestského hlavného notára ako štátneho úradu bol zriadený v Košiciach od 1. januára 1923. Mesto bolo povinné poskytnúť notárovi byt, kancelárie pre úrad, starať sa o jeho údržbu , prideliť úradníkov a pomocný personál. V roku 1928 mal už notársky úrad 7 oddelení a 43 úradníkov.
Úrad na pomoc ľudu
Prvá svetová vojna bola okrem iného aj osobitným zásahom do organizácie mestských úradov a postavila mestskú správu pred nové úlohy najmú v sociálnej a hospodárskej oblasti.
V auguste r. 1914 vznikol v Košiciach Úrad na pomoc ľudu, ktorý sa staral najmä o zásobovanie obyvateľov mesta. Od roku 1916 vznikali mestské zásobovacie úrady, ktoré sa zameriavali na jednotlivé tovary širokej spotreby: múku a chlieb, na zásobovanie masťou. V roku 1917 vznikol v Košiciach Mestský úrad pre zásobovanie mliekom. V rámci mestského poľnohospodárstva mesto zriadilo komunálnu výkrmňu ošípaných a rozvíjalo pasienkové hospodárstvo v Malej Vieske.
V roku 1918 vzniklo sociálno-politické oddelenie, ktoré malo na starosti najmä problémy tých chudobných rodín, ktorých mužskí členovia boli vo vojne, kde boli vdovy a siroty i vojnoví invalidi a iní vojnou postihnutí. Od roku 1916 bol v rámci mestskej správy zriadený vrchnostenský úrad sprostredkovania práce a o rok na to bytový úrad. Nové oddelenie verejného zásobovania od r. 1916 organizovalo podniky v záujme zlepšenia zásobovania obyvateľov a staralo sa aj o spoluprácu s budapeštianskymi centrálami rozdeľovania spotrebných tovarov a surovín.
Stranu pripravila Soňa MAKAROVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
