Z kasární, obkľúčených moslimami, musel Rakúšan uniknúť vrtuľníkom
Minulý týždeň sme priniesli prvú časť spomienok podplukovníka Martina Bačka z Košíc, ktorý takmer dva roky velil mierovej misii na Cypre. Išlo o multinárodný sektor, zložený z našich, maďarských a chorvátskych vojakov. V prvej časti M. Bačko priblížil pozadie konfliktu, ktorý sa na ostrove v Stredozemnom mori začal po nadobudnutí jeho nezávisloti spod britskej nadvlády v 60. rokoch minulého storočia. Priblížil aj úlohu Slovákov, ktorí od roku 2001 vykonávajú dohľad nad časťou tzv. nárazníkovej zóny, oddeľujúcej do seba severnú a južnú časť ostrova. Dnes M. Bačko v spomienkách na život v misii pokračuje.
Dostať sa do mierovej misie, či už ide o Cyprus, Irak alebo Kosovo, nie je žiadna maličkosť. Kandidáti, ktorých je vždy viac, ako armáda potrebuje, musia prejsť výberovým konaním. Okrem previerky fyzickej kondície a jazykových znalostí (najčastejšie angličtiny) absolvujú aj psychologické testy a skúšky odbornej spôsobilosti. Ak záujemca zvládne výberové konanie, čaká ho približne mesačný výcvik, ktorý je už prípravou na danú misiu. Účasť na ňom však ešte neznamená automatické zaradenie do "konečného" zoznamu.
Výcvik pozostáva z oboznámenia sa a teoretickými informáciami o krajine, do ktorej majú vojaci namierené. V prípade Cypru to boli prednášky z histórie vzniku konfliktu, ako je ostrov rozdelený i aká je mentalita jeho obyvateľov. Praktická časť výcviku pozostávala z toho, čo by mal vojak - uchádzač konkrétne na misii vykonávať. Jeho práca v službách OSN totiž môže byť úplne odlišná od jeho doterajšej vojenskej činnosti na Slovensku.
"Slovenskí vojaci pôsobia na Cypre väčšinou ako príslušníci patrolovacích družstiev," vysvetľuje M. Bačko. "Každý musí byť schopný vodič, lebo väčšina územia nárazníkovej zóny sa kontroluje za pomoci motorových dopravných prostriedkov." Patrolovaciu činnosť vykonávajú aj ženy.
Neustála pohotovosť
"Môj obvyklý deň sa ráno začínal operačným brífingom," spomína M. Bačko. "Službukonajúci dôstojník na ňom urobil prehľad o všetkom, čo sa udialo za uplynulých 24 hodín. Samozrejme, ja som už o podstatých udalostich vedel, lebo končili u mňa. Tie menej dôležité, ktoré vedeli zvládnuť velitelia na nižších stupňoch, vyriešili oni a ja som bol na brífingu informovaný, ako." Po rannej "porade" čakala veliteľa bežná práca. Rokovania s veliteľmi zvyšných dvoch sektorov či oboch znepriatelených strán, výjazdy do terénu i kontrola pošty. Približne 70 percent jej prichádza po internete.
Hoci oficiálne končí aj práca veliteľa o 16. hodine, zákon o štátnej službe a pôsobenie v misii vyžaduje jeho 24-hodinovú pohotovosť. A nielen od neho. Všetci vojaci sú rozdelení podľa typu pohotovosti v závislosti na službe, ktorú majú za sebou. Niektorí musia byť v prípade potreby k dispozícii do 30 minút, iní do dvoch hodín. Ak má niekto dovolenku, musí byť schopný plniť svoje úlohy do šiestich hodín. Ale až také "nepríjemnosti" sa dovolenkujúcim vojakom na Cypre nestávajú často.
Už sme spomenuli, že na ostrove slúžia aj ženy. Je to isté plus aj pre fungovanie misie. "Prítomnosť žien určitým spôsobom zmierňuje ´hrubosť´ chlapov," tvrdí M. Bačko. "Viac sa kontrolujú nielen v spôsobe komunikácie, ale má to vplyv aj na udržiavanie určitého stupňa hygieny." Na Cypre vládnu s výnimkou niekoľkých zimných mesiacov vysoké horúčavy. V lete na slnku 50 stupňov, v tieni 40. Byť celý deň v uniforme, hoci bavlenej a mať na nohách "kanady", to zanechá na človeku stopy. Pot je sprievodným znakom služby na ostrove a je iba na každom z vojakov, ako sa s tým vyrovná. "Ak muža ´cítiť´, je to iné, keď mu to povie kamarát a iné, keď mu to povie žena..."
Varia si sami
Ubytovanie prevažnej časti vojsk na Cypre je v tzv. kontajneroch. Toto slovo môže u laika vyvolať zdesenie, ale zbytočne. Sú to montované bunky, akési jednoizbové domčeky, obvykle obývané troma nájomníkmi. Kontajnery majú rozmery 6 x 3 metre a vysoký ubytovací štandard. Bežný je televízor a rádio v spoločenskej miestnosti a vo väčšine nových kontajnerov aj klimatizácia.
Prípravu stravy si vojaci zabezpečujú sami. Na každej patrolovacej základni je kuchyňa, ku ktorej patrí do základnej výbavy aj kuchár. Keďže je Slovák a varí podľa "našich" receptov, strava je takmer domáca. "Podstatnú časť surovín zabezepčuje centrálne OSN, niečo dodáva Slovensko. Nechýbajú mliečne výrobky, čerstvé ovocie i zelenina. Pitná voda sa nakupuje balená. Cyperčania tú z vodovodu tiež nepijú, aj keď tvrdia, že je nezávadná. My sme ju používali iba na úžitkové účely, teda na umývanie."
Postarané je aj o voľný čas vojakov. Kto má najvyššiu pohotovosť a musí byť v tábore, ten má k dispozícii televízor, videopožičovňu i knižnicu. Samozrejme, najväčší záujem je o športovanie a medzi mužmi o posilňovňu. Takmer každý vojak v misii strávi s činkami veľa času a na Slovensko sa vracia s nejakými svalmi navyše. Relaxovať sa dá aj na pobreží. "Cyperské pláže sú svetoznáme," vraví M. Bačko. "My sme väčšinou chodili na tie severné, kde je more čisté, ale inak samý neporiadok. Je bežné, ak sa rodina usadí na piesku a keď odchádza, smetie necháva na pláži."
Odlúčenie od domova niekto znáša lepšie, iný horšie. Podľa M. Bačka sa s tým najlepšie vysporiadajú starší vojaci, ktorí už majú svoj život usporiadaný. Ale ani mladší nie sú úplne odrezaní od blízkych. V styku sú prostredníctvom internetu i telefonicky. Ministerstvo obrany im 20 minút hovoru mesačne hradí z rozpočtu ministerstva. "Vojaci v misii nemajú tzv. opušťáky, iba dovolenku. Tridsať dní za rok služby, obvykle rozdelených na dve časti." Vojaci majú nárok na voľno po službe a môžu dostať štyri dni dovolenky na zotavenie, počas ktorých ale nesmú opustiť ostrov. Počas dovolenky za nimi môžu pricestovať ich príbuzní a strávia tieto chvíle spolu. Vojaci poznajú niektorých majiteľov penziónov a vedia pre svoje návštevy vybaviť lacnejšie ubytovanie. Veliteľ navyše môže vydať zvláštne povolenie na vstup do nárazníkovej zóny, aby civilisti videli, kde ich príbuzní slúžia.
Nadväzovať vojakom bližšie kontakty s miestnymi obyvateľmi sa nevypláca. Navyše je to zo strany OSN zakázané a trestané návratom domov. Moslimská viera sa k láske a sexu stavia inak, ako sme na Slovensku zvyknutí. "Pamätám si prípad Rakúšana, ktorý sa zblížil s Turkyňou," spomína M. Bačko. "Jej príbuzní potom hliadkovali pred táborom a ten chlapec bol rád, že sa vrtuľníkom dostal do Nikózie a odtiaľ letecky domov. Poznám prípady, že si vojaci vzali Cyperčanky či Turkyne a tie nasledovali svojich manželov do novej krajiny. Ale viem aj o prípade, že si Európanka vzala Turka a bola potom veľmi nešťastná. Mentalita v moslimských krajinách je iná, ženy sú tam v určitých právach obmedzované..."
Pozor na alkohol
Slovenskí vojaci na Cypre nie sú večne zavretí v tábore. Bežné sú vychádzky, no nie v uniforme, ale v civilnom oblečení. "Miestni aj tak vedia, že nie sme turisti. Dobre stavaný chlap a nakrátko ostrihaný je väčšinou iba vojak," tvrdí M. Bačko. Problémy s miestnymi počas jeho velenia neboli. Slováci nie sú konfliktné typy a nezmení to ani turecké pivo. Varí sa v pivovare Effes, ktoré postavilo ešte bývalé Československo. Polliter stojí asi 2 cyperské libry (130 Sk), na južných plážach vyjde aj drahšie.
Aby nemuseli navštevovať miestne zariadenie, majú Slováci v základnom tábore zriadené vlastné kluby. Sú tri, pre dôstojníkov, poddôstojníkov a práporčíkov. Kým do poddôstojníckeho sa môže chodiť hoci aj v tielku, vstup do dôstojníckeho je iba v slušnom oblečení. Vojaci do dôstojníckeho klubu nechodia. Regule OSN hovoria, že kluby musia byť o polnoci zatvorené a povolené sú maximálne dve pivá alebo adekvátne množstvo alkoholu. Toto opatrenie všetci poznajú, nikto v bare však nepočíta, ktorý vojak koľko vypil. Každý zodpovedá za seba sám. Pred službou sa urobí námatková kontrola a kto ňou neprejde, čaká ho prísny trest.
"V misii je nulová tolerancia na alkohol," vysvetľuje M. Bačko. "Ak má niekto šoférovať či narábať so zbraňou, musí byť stopercentne v poriadku. V opačnom prípade je na rozhodnutí veliteľa, ako previnilca potrestá. Od škrtnutia dvoch dní dovolenky až po odchod domov." Aj počas velenia M. Bačka sa stali prípady, keď to niekto s nočným popíjaním prehnal a ráno sa dozvedel, že jeho pobyt na Cypre sa skončil. "Vojaci dostávajú peniaze aj za to, že musia byť stále schopní služby. Mnohí si to neuvedomili a čakala ich cesta domov na vlastné náklady. Takéto radikálne riešenie je možno prísne, ale pôsobí aj preventívne."
Odlúčenie od domova, trvalá pohotovosť, abstinencia a ďalšie obmedzenia. To všetko majú vojaci zohľadnené v zárobku. Okrem korunového platu na Slovensku dostávajú zahraničný príplatok v misii podľa jej typu. V porovnaní s Irakom či Afganistanom sa Cyperská radí medzi menej náročné. Každému patrí príplatok podľa hodnosti a funkcie od 1000 do 2500 dolárov, z ktorých časť môže dostávať už na ostrove. Práve príplatok je často motiváciou dostať sa do misie. Mnohí mladí si chcú takto zarobiť na byt či iný štart do samostatného života. Na prvý pohľad je to ľahký spôsob, no až na mieste "činu" a po istom čase si uvedomia, že sú to ťažko zarobené peniaze. Aj verejnosť by mala vedieť, že pobyt v mierových silách OSN nie sú platené prázdniny, ale mesiace driny v životunebezpečných podmienkach.
Ak sme už nakusli tému zranení, stávajú sa aj na Cypre. Od menších až po smrteľné. Jediným slovenským vojakom, ktorý zahynul na ostrove, bol 23-ročný Miroslav Hruška z Martina. Vo funkcii pomocníka operačného oddelenia pracoval necelé tri mesiace. Po vystúpení z vrtuľníka, ktorým bol na kontrolnom lete, sa neopatrne priblížil k zadnému rotoru a vážnym zraneniam v nemocnici podľahol. Mimochodom, v čase, keď prišiel o život, zahynuli v Iraku iní traja slovenskí vojaci. Ich vozidlo, naložené muníciou určenou na likvidáciu, vybuchlo po kontakte s mínou. "Strata blízkeho i tlak zodpovednosti či z napätia môže mať vplyv na psychiku mužstva. Preto je v každej misii, aj na Cypre, psychológ, ktorý pomáha vyrovnávať sa s negatívnymi vplyvmi pobytu," vraví M. Bačko. Okrem psychológa pomáha v tomto smere aj vojenský kňaz.
Šiel by zas
Služba v misii je u vojakov z povolania jednou z podmienok kariérneho rastu. Je to aj dobrý tréning pre samostatnosť, zodpovednosť a zlepšenie jazykových znalostí. Stáva sa, že pôvodne ročný pobyt sa pretiahne o mesiac či viac. To vtedy, ak sa na niektoré odbornosti hneď nenašla adekvátna náhrada, prípadne bolo treba nového človeka zaškoliť. Zvláštnosťou nie je ani absolvovanie viacerých misií.
"Pravidlo je také, že veliteľ po návrate z misie najprv odovzdá svoje skúsenosti doma a najskôr až po roku môže byť nasadený opäť. Je to síce veľký nápor na rodinu, kedy manželka preberá zodpovednosť za výchovu detí a celú domácnosť. Ja som mal to šťastie, že moja manželka všetko toto zvládala a aj vďaka tomu som do misie mohol ísť. Ak by som mal možnosť, šiel by som zas. Hoci aj do Kosova," tvrdí M. Bačko.
Róbert BEJDA
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
