Detektívi v bielych plášťoch reprodukujú, čo im chcú mŕtvi o svojej smrti povedať

Pod troskami vojenského lietadla AN-24 zahynulo pred mesiacom 42 ľudí. Počas smútku, kedy emócie otriasali psychikou verejnosti, prebiehala identifikácia zhorených tiel. Väčšinu obetí nešťastia poznačil oheň natoľko, že súdni lekári museli použiť viaceré špeciálne identifikačné metódy. V pitevni Úradu pre dohľad nad zdravotníckou starostlivosťou na Šrobárovej ulici sa v tú sobotu i nedeľu pracovalo non-stop, 48 hodín nepretržite.

V pracovnej pohotovosti bolo 10 súdnych znalcov a ďalší zamestnanci úradu. Prizvaní boli aj odborníci zo stomatológie a rádiodiagnostiky. Išlo o tímovú prácu veľkého spektra odborníkov. K identifikácii bolo použitých množstvo vyšetrovacích metód súdneho lekárstva - najmä sérologické vyšetrenia krvných skupín a podskupín, porovnávali sa chrupy a celotelové snímky so zdravotnými dokumentáciami, prebiehali antropologické i toxikologické vyšetrenia biologických materiálov. Porovnávali sa fotografie, predmety a šatstvo vojakov.

Súdni lekári nepoznajú pravidelnú osem a pol hodinovú pracovnú dobu. Nepoznajú rutinu. Spadajú do kategórie najrizikovejších zamestnaní. Stupeň infekcie je v pitevni veľmi vysoký, pretože v mŕtvych telách sa môžu nachádzať rôzne baktérie i vírusy, čo vyžaduje vysokú ochranu.

Všímajú si všetko

Náplňou práce súdnych lekárov sú obhliadky všetkých mŕtvych tiel na území Košického kraja. Posudzujú správnosť diagnostických a liečebných výkonov lekárov rôznych medicínskych odborov pri úmrtí pacienta. Ak ide o smrť, pri ktorej je podozrenie, že nastala cudzím zavinením, políciu nariadi vykonať súdnu pitvu. Zisťuje sa mechanizmus násilia, príčina i dobu smrti. Súdni znalci sú často prítomní na vypočúvaní podozrivých a pravidelne obhajujú svoje závery znaleckých posudkov na súdnych konaniach. Nie nadarmo sa o nich hovorí ako o detektívoch v bielych plášťoch. Pri svojej práci totiž musia vnímať naraz viacero faktorov a musia vidieť ich súvislosti...

"Pre nás mŕtvi rozprávajú a my sa ich snažíme počúvať našimi očami. Zisťujeme, čo nám chcú povedať a reprodukujeme to za nich," hovorí vedúca lekárka súdno-lekárskeho a patologicko-anatomického pracoviska pobočky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v Košiciach MUDr. Vlasta Vyhnálková. "Súdny lekár skladá mozaiku zo všetkých okolností prípadu. Pri obhliadke mŕtveho si všímame nielen typ zranenia, ale aj miesto kde sa telo našlo. Musíme vnímať všetko i najmenší detail. Od zápachu až po krvné stopy v prostredí."

Počas 15-ročnej praxe v tomto odbore sa už stretla so všeličím. Stalo sa napríklad, že vrah svoju obeť prezliekol rovno do šiat na pohreb a až tak nahlásil úmrtie, mysliac si, že obhliadajúcemu lekárovi sa nebude chcieť vyzliekať telo vzorne pripravené do truhly. Žena, ktorá usmrtila manžela bodnou ranou do srdca, sa snažila zakryť svoj čin prelepením rany leukoplastom. Zakrvavené šatstvo hodila do práčky. Prehliadajúcemu lekárovi sa potom snažila nahovoriť, že počula v kúpelni buchot a manžela našla s prepichnutým srdcom. "Takéto správanie manželky pri samovražde jej manžela je netypické. Pri bodno-reznej rane v srdci je zvyčajne veľmi ťažké určiť, či ide o vraždu, alebo sebevraždu. Preto si musíme všímať všetky okolnosti prípadu a ak niečo nie je v poriadku, voláme políciu."

Cynickí vrahovia

Pre súdnu znalkyňu, ktorá už videla mnoho brutálnych vecí, je najnepríjemnejší pohľad na deti, ktoré zomreli na následky týrania. Zanedbané, podvyživené, nechané napospas osudu. "Ešte žalostnejší je pohľad na detské telíčka týrané surovými bitkami a s popáleninami od cigariet."

Hrozivé sú prípady cynických vrahov, ktorí vraždu systematicky pripravujú a spôsobujú jej mučivé útrapy. Obludné sú sektárske vraždy i také, ku ktorým sa monštruózni páchatelia priznajú a svoje zabíjanie bezcitne vykreslia do najmenších detailov. "Takýchto prípadov je našťastie málo. Väčšina páchateľov svoj čin vykoná v afekte. Na jednej obeti sme napočítali až 50 bodných rán. Vo väčšine takýchto prípadov vykoľajuje psychiku alkohol, ľudia sú prchkejší a nevedia sa ovládať. Veľakrát si ani nepamätajú, čo urobili. Aj zfetovaní ľudia sú nebezpeční, pretože prchavé látky zvyšujú u človeka agresivitu a odbúravajú citové zábrany." Nedávno sa na pitevnom stole ocitli dvaja bezdomovci nájdení v Čermeli. Boli brutálne usmrtení, jeden z nich mal hrtan rozleptaný agresívnou chemickou látkou, ktorú mu jeho súkmeňovci naliali do hrdla.

Pre súdnych lekárov je najťažšie určovať príčinu smrti tam, kde sa na nej podieľalo viacero faktorov (poranenie, krvácanie, podchladenie, šok, chorobné zmeny...). Veľmi zložité a veľakrát aj neúspešné je zisťovanie príčiny úmrtia pri telách v pokročilom rozklade. "V prírode telo podlieha deštrukcii bežnej fauny, obhrýže ho zver i mušie larvy. Vo vode zase nabobtná zmydelní sa. Telo sa môže aj mumifikovať, napríklad ak je niekde na povale, kde je sucho a silné prúdenie vzduchu, čím zostáva vcelku - vysuší sa." Účinkom posmrtného rozkladu sa pôvodný tvar rany naruší a zisťovanie, čo sa vlastne stalo, je sťažené a niekedy aj nemožné. Každý zraňujúci nástroj necháva na tele človeka svoje stopy. Súdni znalci podľa tvaru bodnej rany, jej uhla i zárezov vedia určiť typ, veľkosť nástroja i jeho polohu pri použití. Takisto z charakteru strelnej rany určia vzdialenosť streľby.

Toto zamestnanie si vyžaduje človeka so silným žalúdkom, ktorý vie znášať nepríjemné veci. Veď pitvy nie sú ani oku lahodiace, ani čuchu príjemné. Hnilobný zápach je hlavne pri telách vo vysokom stupni rozkladu veľmi intenzívny... "Je to biológia, súčasť života. Ja som normálny človek, dívam sa triezvo na vec, nemám nejaké predsudky. Od bežného človeka sa odlišujem tým, že vidím viac smrti a uvedomujem si, aký je život krehký. Viem, že sa hovorí o alkoholizme súdnych lekárov. Vraj preto, aby sme túto prácu psychicky zvládli... K tomu len toľko, že nemám depresie z toho, čo robím, a nepotrebujem sa k tejto práci nejako psychicky ovplyvňovať, pretože sa na utrpenie pozerám z profesionálneho hľadiska," tvrdí MUDr. Vyhnálková.

Červy mu liezli po stole

Súdny znalec MUDr. Tibor Matyás sa počas 15-ročnej praxe stretol s mnohými kurióznymi smrteľnými poraneniami. Pred 12 rokmi napríklad zomrel v košickej zoo ošetrovateľ, ktorého zranila antilopa losia. Už neraz si skracoval cestu cez jej parcelu a inak tomu nebolo ani v osudný podvečer. Tentoraz sa však za ním rozbehla, zaútočila rohami a poranila mu v ľavom stehne tepnu i žilu. Ošetrovateľ v šoku zamdlel a v jeho blízkosti nebol nikto, kto by mu pomohol. Kolegovia ho našli až ráno. "Zomrel na následky ťažkého šoku a vykrvácania," spomína MUDr. Matyás. "Zistili sme mu prítomnosť alkoholu v krvi. Ten zacítila aj antilopa losia, pretože má veľmi dobre vyvinutý čuch a keďže to bolo pre ňu niečo nové a možno aj dráždivé, zaútočila. Bola to zbytočná smrť."

Na netradične oblečeného muža, ktorého na pitevný stôl doniesli pred niekoľkými rokmi, sa tiež nezabúda. Na hlave mal baranicu, pod ňou igelitové vrecúško od mlieka. Jeho oči boli zakryté podomácky vyrobenou škaraboškou. "Na sebe mal dámske nohavičky, podprsenku i štyri dámske punčochy. Napokon sme zo zdravotnej dokumentácie zistili, že trpel ťažkou paranoidnou schizofréniou. Pri tejto duševnej chorobe môže dochádzať aj k poruchám v pudovej oblasti i sexuálnej identifikácie." Igelitkou, baranicou a škraboškou na hlave sa "bránil" proti halucináciám, ktorými trpel. Presnú príčinu smrti tohto 43-ročného človeka sa zistiť nepodarilo, násilie však vylúčili.

Jedným z najťažších prípadov na posúdenie príčiny smrti je telo, roztrhané na franforce. "Pitval som človeka, ktorý spadol alebo skočil do banskej šachty hlbokej 300 metrov," spomína MUDr. Matyás. "Boli v nej ostré kovové výstuže, ktoré ho roztrhali na kúsky. Táto pitva bola veľmi deprimujúca, pretože sme časti tela a zbytky tkaním museli skladať dokopy. Každý jeden kúsoček bolo treba zvlášť poprezerať a zdokumentovať, či na ňom nie sú stopy po zásahu druhej osoby. Robili sme to dva dni."

Keď bol MUDr. Matyás nováčik, kolegovia sa rozhodli "otestovať" silu jeho žalúdka a dali mu pitvať človeka v totálnom rozklade. "Kolega sa na mňa milo usmial a povedal, či by som mohol pitvať stôl číslo tri. Obzrel som sa a zbadal som, ako z tela všetkými smermi vyliezali mušie červy a ´hrobárikovia´. Ani som nevedel, čo s tým mám robiť, pretože telo bolo rozožraté hemžiacimi sa červami v rôznych štádiách vývoja. Bola tam ´de facto´ len kostra..."

Život je veľmi nevyspytateľný a škála smrti rôznorodá. Každé obdobie má svoje špecifiká, v lete je viac úmrtí utopením ale aj poštípaním hmyzu a v zime zase viac z podchladenia a následkom dopravných nehôd. Sú dni, kedy naraz a bez zjavnej príčiny stúpne počet samovrážd. Najčastejšie však ľudia umierajú na choroby (cca 50 %, po nich v dôsledku úrazov, intoxikácií a iných vonkajších príčin (cca 37 %). Samovraždy tvoria približne 10 % a vraždy 2 až 3 percentá.

Obesenie je najčastejším spôsobom, akým ľudia dobrovoľne odchádzajú z tohto sveta

Škrtiacu slučku splietala tri dni

Odborný asistent Ústavu súdneho lekárstva Lekárskej fakulty UPJŠ a súdny lekár, MUDr. Nikita Bobrov CSc. nás previedol po sérologickom laboratóriu, kde je pre názornú výuku študentov vystavená zbierka "doličných" predmetov. Množstvo rôznych typov kuchynských nožov, väčšie, menšie i zúbkované. So zaschnutou krvou, s chlpami i s vykrivenou špicou.

"Ním pichol muž svoju manželku do oblasti pravého ramenného pletenca a keď nôž narazil na lopatku tak sa skrivil," opisuje MUDr. Bobrov. Je tu i tĺčik na mäso a drevené porisko. "Sekera zostala v hlave. Aj tĺčik, ak sa vhodne použije, spôsobí smrť." Najčastejšie sa vraždy v domácnosti udejú v kuchyni.

Veľa smrteľných zranení sa stane nechtiac. Podcenením situácie, nerozvážnosťou i strácaním duchaprítomnosti po alkoholickom potúžení. Takto skončil aj poľovník, ktorý sa k súdnym lekárom dostal s prebodnutým srdcom. Poľovačku oslavoval s kamarátmi, ktorí ho v náladičke odniesli domov a odišli. Tackajúci sa poľovník si na chodbe sadol, zohol sa, aby si vyzul čižmy a nôž, ktorý mal v ľavom vnútornom vrecku bundy, mu prepichol srdce. Okamžite bol mŕtvy. "Nôž bol vo vrecku čepeľou hore. Uvažovali sme o vražde i samovražde, ale vylúčili sme to. Robil som na sebe pokus, päťkrát som sa v takej istej bunde zohol a štyrikrát sa mi nôž zapichol do tejto oblasti," vraví MUDr. Bobrov.

Okrem nožov sme videli mnohopočetnú zbierka škrtidiel. Od klasických povrazov cez opasky, elektrické káble, drôty, až po rôzne šatky a tkaniny. "A to nie je všetko. Máme zbierku psích vodítok, na ktoré sa rad radom vešali psíčkari, ktorým uhynuli štvornohí priatelia. Bolo to také obdobie, asi sa spustila davová psychóza."

Medzi škrtidlami nás upútalo látkové "lano", pospájané uzlíkmi. Presne také, po akom sa vo filmoch spúšťajú utečenci z okna väznice. Toto však slúžilo na celkom iné "vyslobodenie". "Na okenných mrežiach sa na ňom obesil človek, ktorý bol podozrivý z krádeže. Urobil tak v cele predbežného zadržania krátko potom, ako mu doniesli posteľné prádlo."

Až 90 percent samovrážd je dôsledkom skratového konania. Len zvyšných 10 percent samovrahov si svoju smrť dôkladne pripraví. Istá žena napríklad tri dni splietala šnúru a slučku, do ktorej potom strčila hlavu. Obesenie je najčastejším spôsobom, akým ľudia dobrovoľne odchádzajú z tohto sveta. Je totiž ľahko prístupné, nejaká tá šnúra a pevný oporný bod sa nájde vždy a všade. Ak si niekto myslí, že obesiť sa dá len na lane a vo výške, kde sa zmestí stolička na odkopnutie, mýli sa. Obesiť sa dá všeliako, napríklad v kľaku alebo v sede, na dverových či okenných kľučkách. A dokonca i v polohe ležmo, pohodlne vo svojej posteli. "Ak na škrtidlo na krku pôsobí aspoň časť váhy tela, ktorá sa rovná piatim kilogramom, nastáva smrť," uzatvára spomienky MUDr. Bobrov.

Stranu pripravila: Andrea Božinovská

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári