Na stene hokejových legiend pribudli k Trojákovi Lukáč a Liba
Pochybujem, že sa nájde ešte nejaký Košičan, ktorý ho videl hrávať. Veď hokejovú slávu začal žať aj tak až potom, keď sa presťahoval do Prahy a získal ho vtedy slávny klub LTC. Tu prežil len hokejové začiatky, v drese košického ČsŠK, keď sa na otvorenom klzisku v Mestskom parku hrávalo iba vtedy, keď mrzlo a bol ľad. Občas nejaký priateľský zápas, keď sa našiel súper. O nejakej pravidelnej súťaži, mestskej, regionálnej, či nebodaj celoštátnej, nebolo ešte ani chýru, ani slychu.
Aj tak patrí Ladislav Troják medzi najchýrnejších košických rodákov. V pražskom LTC pričuchol k veľkému hokeju, tam sa mu dostalo cti prvý raz nastúpiť v drese národného mužstva. Reprezentoval Československo na dvoch olympiádach, v hitlerovskom Garmisch-Partenkirchene v roku 1936, i po vojne v alpskom St. Moritzi. Dostal zlatý metál pre majstrov sveta na pražskej Štvanici v roku 1947. No legendou, paradoxne, sa stal až po svojej predčasnej smrti. Zmiznutie lietadla nad kanálom La Manche s časťou výpravy československej hokejovej reprezentácie 8. novembra 1948 je dodnes záhadou.
Pomenovali po ňom tunajší štadión, jeho meno je aj v podtitule novej Steel Arény, replika dresu s menom a obľúbeným číslom 9 tam bude vyvesená medzi prvými. Fotografia prvého Košičana, ktorý hrával za národné mužstvo, je už pár rôčkov aj ozdobou útulnej cukrárničky na Hlavnej 33 a jej malej siene slávy košického hokeja. Včera tam pribudli ďalšie dve. Česť odhaliť podobizne Vincenta Lukáča a Igora Libu mala dcéra Ladislava Trojáka, Jana Alexander - Trojáková, ktorá je medzi pozvanými hosťami na slávnostné otvorenie Steel Arény.
Mala iba šesť rokov, keď prišla o otecka. "Strašne som ho milovala a jeho stratu som dlho nedokázala pochopiť. Pamätám sa ako ma vozieval po Prahe na motorke. Vždy som sedela pred ním, čo bolo, prirodzene, zakázané, ale keď nás policajti videli, otočili hlavu, že to nevidia. Vždy mu to prešlo, taký bol v Prahe populárny." Do Košíc sa Jana vracala každé leto. "Pravidelne, na dva mesiace, za bratrancami a tetou. Až do šestnástich rokov." Od svojej emigrácie, v roku 1969, žije už dobré štyri desaťročia v mestečku Prescott, neďaleko Phoenixu, a fandí tamojším "kojotom". Pozvanie do Košíc, kde L. Troják s hokejom začínal a zoznámenie sa s hráčmi, ktorí budú jej otcovi v neoficiálnej sieni slávy robiť spoločnosť, ju prekvapilo. Vinco Lukáč, pri pohľade na svoju fotografiu, to vzal s tradičným humorom: "Tak, už visíme." A zároveň si povzdychol. "Keby sa tie časy dali ešte vrátiť a mohol som hrávať ligu na novom štadióne." Igor Liba zas, na otázku, kedy k nim pribudnú fotografie ďalších významných košických hokejistov, odvetil trochu skepticky. "Už ťažko. Takí hráči, čo by v tomto klube vydržali toľké roky ako my, sa už sotva nájdu. Keď tu pri nás bude niekto visieť, tak len preto, že je rodák z Košíc, nie preto, že by pre tunajší hokej niečo urobil."
mat
Autor: Diabolské Husle
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
