Právna situácia po prijatí generálneho pardonu je nejednoznačná
Bratislava - Tisíce koncesionárov, ktorí dostali výzvy od Slovenského rozhlasu, stále nevedia, čo robiť. Majú zaplatiť len dlžnú istinu, alebo aj 5000 korún čiže akési „mimosúdne vyrovnanie", aké od nich požaduje spoločnosť BSP Lawyer Partners, ktorá za Slovenský rozhlas vymáha nedoplatky. Politici schválili generálny pardon, ktorý hovorí, že ak zaplatia istinu od 60 dní od účinnosti zákona (od 22. februára), budú im sankcie odpustené. „Týmto ľuďom už nikto nemá právo sa vyhrážať vymáhaním penále v pôvodnej drakonickej výške," hovorí predkladateľ zákona poslanec Tomáš Galbavý z SDKÚ.
Firma BSP krátko pred platnosťou generálneho pardonu rozposlala výzvy z hrozbou vysokých státisícových či miliónových sankcií, kde ponúka ako alternatívne riešenie dohodu o novácii, na základe ktorej majú dlžníci zaplatiť 5000 korún. Ak zaplatia len istinu a nepristúpia na dohodu o novácii, hrozí súdom. Firma hovorí, že 5000 korún sú jej náklady spojené s vymáhaním. „V prípade, že dlžník nezaplatí v stanovenom termíne na výzvu č. 2, stane sa vymáhateľný tiež poplatok z omeškania (sankcie), a to v plnej výške, pretože dlžníkov sme vyzvali ešte pred nadobudnutím účinnosti novely zákona o koncesionárskom poplatku," uvádza v svojom stanovisku spoločnosť BSP.
Niečo iné tak tvrdia politici, niečo iné spoločnosť BSP. Aby sme poskytli ľuďom čo najkompetentnejšiu informáciu, požiadali sme o právnu radu nezávislého právnika, ale aj mnohé štátne inštitúcie, od ktorých sme očakávali, že by vzhľadom na svoje postavenie mohli poradiť. Oslovili sme ministerstvo kultúry, prezidenta, úrad vlády, ombudsmana, ministerstvo spravodlivosti, parlamentné politické strany, ale aj politikov, ktorí sa hrdia poskytovaním bezplatnej právnej pomoci. Nie všetci boli ochotní poradiť. Neodpovedala, napríklad, ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. „Rezort spravodlivosti je ústredný orgán štátnej správy pre súdy a väzenstvo a ako také nemáme v kompetencii poskytovanie právnych rád a ani výklad zákonov," reagovala na našu žiadosť Ľubomíra Miklovičová z tlačového oddelenia ministerstva spravodlivosti, ktoré zriadilo pri súdoch Kancelárie bezplatnej právnej pomoci. „K tejto téme by mali zaujať stanovisko skôr právnici, a mali by podať vysvetlenie, akým spôsobom sa dá v tejto veci postupovať," povedal za Úrad vlády hovorca premiéra Martin Maruška.
Verejný ochranca práv Pavel Kandráč vo svojom stanovisku okrem iného píše: „V danej veci nejde o prípad týkajúci sa základných práv a slobôd pri konaní rozhodovaní alebo nečinnosti orgánov verejnej správy, na ktoré sa podľa zákona vzťahuje pôsobnosť verejného ochrancu práv."
Na našu žiadosť o radu nezareagoval ani bývalý minister spravodlivosti Daniel Lipšic a KDH, ale ani Smer a jeho predseda Robert Fico. Neodpovedali ani KSS a HZDS. Naopak, Zuzana Martináková zo SF ponúkla aj bezplatné právne služby aj jednotlivcom, ktorí sa na jej kancelárie obrátia.
Tí, ktorí odpovedali, sa zhodujú v tom, že istinu (čiže dlh na koncesionárskych poplatkoch) treba zaplatiť. Rozdielny je pohľad na ponúkanú dohodu o novácii. Z reakcií kompetentných vidno, že právna situácia, ktorá nastala po prijatí generálneho pardonu, je nejednoznačná.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
