tejto školy bol však prekážkou, aby pokračoval v štúdiu na vysokej škole leteckej. "A lesnícka vysoká škola bola iba vo Zvolene. To bolo pre mňa príliš ďaleko, navyše tam bolo zlé dopravné spojenie. A keďže k zvieratám som mal vzťah od malička, rozhodnutie padlo na veterinu. Škola bola blízko a tak som sa mohol naďalej venovať lietaniu," spomína V. Spišák. Svojmu koníčku sa venuje dodnes. V Aeroklube Sabinov pôsobí ako predseda. Spoluorganizuje mnohé celoslovenské podujatia, ktoré majú u verejnosti mimoriadny úspech - letecký deň na letisku v Ražňanoch či súťaž v lietaní na vetroňoch.
Vyrastal v Ostrovanoch, ktoré sú neďaleko letiska Ražňany. Už ako malé dieťa sledoval leteckých nadšencov na oblohe. On sám na vetroňoch lietal už ako pätnásťročný. "Najprv to bolo s inštruktorom. Absolvoval som plachtársky výcvik, neskôr aj inštruktorský kurz. Ako devätnásťročný som už pilotoval motorové lietadlá," vraví. Týmto typom lietadla letel najďalej do českého Vrchlabí. Let trval približne tri hodiny. Istý čas venoval aj leteckej akrobacii.
Postupne si urobil aj kvalifikáciu vlekára vetroňov, vysadzovača parašutistov či inštruktora pilotov motorových lietadiel. "Všetko si to vyžadovalo náročný výcvik a teoretické znalosti." Tvrdí, že tento druh športu je veľmi drahý. "Najmä na tej technike, ktorú sme zdedili. V súčasnosti prichádzajú k nám chlapci s vlastnými ultraľahkými strojmi. Skúsenosti nemajú, preto teraz robím aj inštruktora aj na takýchto typoch lietadiel. Ide o kategóriu malých strojov," spresňuje.
Podľa V. Spišáka pilot vetroňov musí mať dobré teoretické znalosti z meteorológie. "Tento typ lietadla nemá motor. Preto je to náročnejšie v tom zmysle, že pilot musí vedieť, kde sú stúpavé prúdy a nájsť ich. V športovom lietaní na vetroňoch je dôležité aj určitú trať v čo najkratšom čase preletieť," vysvetľuje. Spôsob pilotovania na vetroňoch prirovnáva k jazde na bicykli.
S vetroňom lieta až do výšky takmer troch kilometrov. Lieta buď nad okolím Sabinova alebo sa rozhodne pre prelet. Vtedy smeruje až do Martina či Ružomberka. Na otázku, či v takomto prípade nehrozí nejaká kolízia odpovedá: "Stáva sa. Vtedy sa musí pristáť manévrom niekde v poli. Potom príde na rad rozobratie lietadla a odvoz transportom." Pri tomto športe zažil aj momenty, na ktoré nerád spomína: "Raz sa strhla búrka. Bol taký lejak, že som musel letieť ponad cestu. Iba podľa svetiel áut som videl kde som. Okolo mňa sa mihotali blesky. Pred sebou som však videl svetlejšie miesta. Podľa toho som vedel, že tam niekde už búrka nie je." Strach zažil aj vtedy, keď mu pri leteckej akrobacii vytiekol olej z motora. Mechanik totiž zabudol zatvoriť uzáver. Našťastie sa mu podarilo bezpečne pristáť, hoci motor prestal fungovať.
V dopravnom lietadle sedel iba raz v živote. Ako cestujúci. Celý čas však sedel v kabíne pilotov. "Dokonca som tam bol aj pri pristávaní. Trištvrte hodiny sme krúžili nad Bratislavou. Práve vtedy tam bol pápež na návšteve. Na letisku mal príhovor a preto nám nepovolili pristáť. Vraj, aby sme nenarobili hluk," dodáva V. Spišák.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
