Korzár logo Korzár Košice
Streda, 28. júl, 2021 | Meniny má KrištofKrížovkyKrížovky

Podplukovník Martin Bačko z Košíc spomína na dva roky, počas ktorých velil multinárodnému sektoru misie UNFICYP na Cypre

Britský generál so zelenou ceruzkou rozdelil Afroditin ostrov na dve častiV novodobých dejinách Slovenska sa bude 19. január 2006 navždy spájať s

Britský generál so zelenou ceruzkou rozdelil Afroditin ostrov na dve časti

V novodobých dejinách Slovenska sa bude 19. január 2006 navždy spájať s tragickou haváriou lietadla AN 24, v ktorého troskách zahynulo 42 vojakov. Po pôsobení v mierových zložkách OSN v Kosove sa vracali domov, ale ich let sa zatiaľ z neobjasnených príčin skončil niekoľko kilometrov pred hranicami... Misia v bývalej Juhoslávii však nie je jedinou, kde stoja naši vojaci na stráži mieru. Slovenský kontingent v službách OSN pôsobí aj v Iraku, Afganistane či na Cypre. A práve misii na ostrove v Stredozemnom, ktorému v gréckych bájach prischol prívlastok Afroditin, donedávna velil Košičan, podplukovník Martin Bačko. Zhodou okolností sa vrátil na Slovensko iba dva dni skôr, než sa stalo spomínané letecké nešťastie.

Skryť Vypnúť reklamu

Na Cypre pôsobia naši vojaci od júna 2001, kedy vystriedali Rakúšanov. Ide o prvý prípad mierových misíí OSN, počas ktorého Slováci zabezpečujú velenie nad samostatným sektorom. Je tzv. multinárodný a kedysi mal 272, no po redukcii v januári 2005 v ňom zostalo 202 vojakov. Spolu so 140 Slovákmi aj 60 Maďarov a dvaja Chorváti. Väčšina z nich je vo vojenskom tábore generála M. R. Štefánika v meste Famagusta na východe, 61 z nich pôsobí v tábore hlavného veliteľstva UNFICYP v Nikózii. "Okrem nás majú jeden sektor na starosti Briti," spomína M. Bačko. "Ďalší sektor je tiež multinárodný. Velia mu Argentínčania a okrem nich v ňom slúžia vojaci z Bolívie, Chile, Paraguaja, Barazílie a Uruguaja. Britov je približne 200 a Juhoameričanov o niekoľko desiatok viac."

Skryť Vypnúť reklamu

M. Bačko dostal ponuku veliť samostatnému slovenskému sektoru pred vyše dvoma rokmi. Jedným z predpokladov zvládnuť túto náročnú úlohu bol fakt, že na Cypre už v minulosti pôsobil. "Bolo to v roku 2001, kedy som desať mesiacov pôsobil vo funkcii adjutanta. Je to náčelník personálnej služby, ktorý zabezpečuje aj štábnu prácu. Akási pravá ruka veliteľa," vysvetľuje M. Bačko. Pôvodne malo jeho šéfovanie na ostrove trvať rok a pol, napokon z toho boli takmer dva. "Predĺženie spôsobil systém rotácie, ktorý na misiách vládne. Ide o to, aby sa vojaci i velitelia striedali plynule, nie naraz."

Ako vznikla Zelená línia?

Úlohou mierových síl UNFICYP na Cypre je zabezpečovať integritu tzv. nárazníkovej zóny. Je to pás územia, ktorý sa tiahne celým ostrovom z východu na západ a rozdeľuje ho na severnú a južnú časť. Severnú kontroluje turecká armáda spolu s tzv. severocyperskými bezpečnostnými silami a južnú zas jednotky cyperskej národnej gardy. Nárazníková zóna je v podstate priestor medzi dvoma "čiarami" zastavenia paľby tak, ako to bolo dohodnuté v auguste 1974.

Skryť Vypnúť reklamu

"Tej zóne sa tiež hovorí ´zelená línia´ alebo ´green line´ a jej vznik sa datuje do roku 1974," vysvetľuje M. Bačko, ako došlo k rozdeleniu ostrova na dve časti. Traduje sa, že: "Britský generál, ktorý vtedy pôsobil ako sprostredkovateľ urovnania konfliktu, zakreslil do mapy vtedajšie pozície znepriatelených jednotiek. Nemal po ruke inú, ako zelenú ceruzku a tou označil body, kde sa v tom čase zastavila paľba. Pospájaním týchto bodov vzniklo územie, ktoré OSN označilo ako tzv. nárazníkovú zónu."

Ani jedna z bojujúcich strán nikdy navzájom ani voči OSN písomne nepotvrdila, že toto rozdelenie ostrova rešpektuje. Iba medzinárodné spoločenstvo sa snaží tento "status quo" udržať a potlačiť všetky snahy o jeho korigovanie. Žiadne ploty, ostnaté drôty iba miestami, hlavne okolo mínových polí. V teréne je toto územie označené iba výstražnými tabuľami. Okrem vojakov misie naň majú vstup na základe špeciálneho povolenia iba osoby, ktoré sú vlastníkmi pôdy, prípadne tam vykonávajú poľnohospodárske alebo stavebné práce. Snahou OSN totiž bolo svojou prítomnosťou na ostrove v čo najmenšej miere obmedzovať miestne obyvateľstvo v bežnom živote. Celú dĺžku nárazníkovej zóny lemujú zo severu i z juhu vojenské pozície oboch armád. Majú tam stanovištia a jeden druhého neustále pozorujú.

Cyprus meria od západu na východ približne 160 km a zo severu na juh má v najširšom mieste asi 70 km. Počet obyvateľov je okolo milióna. "Sektor číslo štyri, ktorý majú Slováci na starosti, má dĺžku približne 60 km a plochu zhruba 110 km štvorcových. V najužšom mieste má 100 metrov a v najširšom asi 7 km," vysvetľuje M. Bačko niektoré geografické údaje. "V sektore, rozdelenom na menšie úseky, vykonávajú naši vojaci hliadkovanie peši, na autách, bicykloch alebo vrtuľníkoch. Kontrolujeme, aby sa určené pozície nevylepšovali, neposilovali a aby sa na jednotlivých stanovištiach ´severu´ i ´juhu´ nepohybovalo viac vojakov či techniky, ako bolo dohodnuté. Ak sa tak stane, okamžite žiadame vysvetlenie a vrátenie do pôvodného stavu."

Incident s Turkami

Každý náš vojak musí ovládať jemu zverený priestor. Aké sú tam pozície, počty vojakov, ich výstroj i ďalšia technika. Každú zmenu musí hlásiť svojmu veliteľovi. "Potom sa rozbehne mašinéria vyjednávania, ktorá v prípade neúspechu na nižších stupňoch velenia končí u veliteľa sektoru. Donedávna to bolo u mňa. Ja som potom inicioval stretnutie s veliteľom príslušného pluku a tam sa tieto veci riešili." M. Bačko velil na Cypre takmer dva roky. Počas jeho pôsobenia bolo niekoľko pokusov o geografickú zmenu nárazníkovej zóny. "Raz to bolo v západnej časti a keď sa to upokojilo, nepokoje vznikli vo východnej časti. Turecké aktivity boli v minulosti výraznejšie ako juhocyperské. Ochabli pred začatím prístupových rokovaní o vstupe Turecka do Európskej únie."

Veľký konflikt bolo treba urovnávať napríklad vlani v auguste až septembri. "Vyprovokovali ho turecké vojenské jednotky, ktoré pod velením ´dvojhviezdičkového´ generála vstúpili do nárazníkovej zóny," spomína M. Bačko na "horúce chvíle", ktorých, ako priznáva, nebolo až tak veľa. "Dôvodom bola snaha, aby nárazníková zóna nebola pod správou mierových síl, ale tureckej armády. A že hranice, ktorú teraz platia podľa dokumentácie OSN, majú byť niekde inde. Veliaci turecký generál bol upozornený, že je v nárazníkovej zóne a aby ju opustil. To ho zrejme popudilo a vydal rozkaz, po ktorom prišli ďalšie posily. Tí vojaci mierili zbraňami na našu hliadku, na mňa i na vrchného veliteľa jednotiek UNFICYP generálmajora Heberta Joachima Figoliho. Incident sa musel riešiť diplomaticky až na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN v New Yorku." Po upokojení situácie zas vlani v novembri vyrobil problém cyperský poslanec v Európskej únii Marios Matsakis. V čase, keď tam na základe dohody nebola žiadna hliadka, strhol a odcudzil tureckú zástavu na spornom kontrolnom bode. Incident bolo treba opäť riešiť diplomaticky.

Až do mája 2003 bolo možné prechádzať z južnej do sverenej časti ostrova a späť iba cez hlavné mesto Nikóziou. A aj to iba turisti a za prísneho režimu, keď sa každý musel vrátiť do 17. hodiny. Syn bývalého prezidenta Serdar Dentkaš však rozvinul ako minister zahraničných vecí iniciatívu, ktorej cieľom bolo zmierniť toto obmedzenie v pohybe. "Odvtedy môžu grécki a tureckí cyprioti, teda pôvodné ostrovné obyvateľstvo, voľne prechádzať z jednej časti ostrova na druhú. Kvôli tomu sa otvoril aj ďalší prechod v Nikózii a v dedinách Pergamos a Astromertaris. V pláne je otvoriť aj ďalší, ale realizácia naráža na rozdielnosti názorov na jeho konečnú podobu," vysvetľuje M. Bačko.

Na tomto mieste spomienky na jeho pôsobenie vo funkcii veliteľa slovenskej misie na Cypre prerušíme. Ak však chcete vedieť, koľko si vojaci službou na ostrove zarobili, prečo nemohli nadväzovať "telesné" kontakty s Cyperčankami, či koľko si mohli najviac vypiť, nalistujte si túto stranu aj o týždeň.

Róbert BEJDA

TROCHA HISTÓRIE

Problémy na Cypre vznikli v roku 1960, keď ostrov získal nezávislosť spod britskej nadvlády. Obyvateľstvo bolo rozdelené na tzv. cyperských Grékov a tureckú menšinu, ktorá tvorila iba okolo osem percent. V Aténach bola od roku 1967 pri moci vojenská chunta, ktorá si dala za cieľ pripojiť ostrov ku Grécku. A to nielen rôznymi administartívnymi opatreniami, ale od tohto obdobia sa eviduje aj množstvo nezvestných osôb. "Keďže v rámci tzv. helenizácie dochádzalo k vyrovnávaniu si účtov s tureckou menšinou, tisíce jej príslušníkov začali húfne opúšťať svoje domovy a sťahovať sa na pevninu. Do zahraničia odišlo aj veľa gréckych Cypriotov, ktorí mali demokratické zmýšľanie a nesúhlasili s týmto postupom. Chceli samostatný štát, v ktorom by vedľa seba žili obe pôvodné národnosti," objasňuje M. Bačko počiatky konfliktu.

Kvôli snahe urovnať situáciu pôsobí na ostrove misia UNFICYP (United Force in Cyprus). Vznikla na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 4. marca 1964. Jej mandátom bolo predovšetkým zabrániť k obnove i udržaniu poriadku na ostrove. Turecko však bolo presvedčené, že neustále dochádza ku genocíde jeho časti obyvateľstva. Pohrozilo inváziou na ostrov, ku ktorej v júli 1974 aj došlo. Okrem iných budov a strategických území bolo zbombardované aj úplne nové letisko v Nikózii. Cyperské lietadlo, ktoré tu stálo počas noci, bolo poškodené a je tam dodnes. Tureckí obyvatelia dokonca tajne pomaľovali kamene na kopci nad mestom a počas jednej noci ich naraz otočili. Ráno prekvapení obyvatelia rozoznali zástavu Severocyperskej tureckej republiky.

"Po vstupe tureckých vojsk na ostrov zasiahli do konfliktu aj USA a Veľká Británia," pokračuje M. Bačko. "Táto krajina totiž po strate kontroly nechala na Cypre dve samostatné územia pod svojou správou a invázia na východe ich začala ohrozovať. Hoci sa Turci z ostrova po niekoľkých mesiacoch stiahli, BR OSN potom rozšírila mandát misie UNFICYP aj na dohľad nad zastavením paľby a udržanie nárazníkového pásma medzi oboma znepriatelenými stranami.". Dozor nad pôvodne celým ostrovom sa zúžil na kontrolu nad nárazníkovou zónou. Keďže grécki obyvatelia Cypru v referende odmietli zjednotenie s tureckou časťou, "zelená línia" bude tento ostrov pravdepodobne rozdeľovať ešte veľmi dlho.

rob

Najčítanejšie na Košice Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Najzelenšie nákupné centrum na Slovensku otvorí druhú etapu
  2. Kravy jedia srvátku. Výrobky vďaka tomu nemajú konkurenciu
  3. Osviežujúci skúter legendárnej talianskej značky
  4. Túto bagetu jedia Slováci už 24 rokov. Čo nám chutí najviac?
  5. M. Šmigura: Pozeráme sa smerom na Varšavu
  6. Ako dlho skladovať kukuricu a hrach, aby ostali sladké?
  7. Čítajte SME.sk odomknuté a bez reklamy
  8. Túžite sa konečne zbaviť dioptrií, ale bráni vám v tom strach?
  9. Lenivý brunch s Muchom
  10. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti
  1. Do portfólia Proxenty pribudol projekt na Šancovej
  2. 60 rokov tradície s ekologickým srdcom a modernou víziou
  3. Ako dlho skladovať kukuricu a hrach, aby ostali sladké?
  4. Keď ekológia spája
  5. Wüstenrot predstavuje novú stratégiu pre slovenský trh
  6. Na zmenu zdravotnej poisťovne vám po novom stačia 3 minúty
  7. Brusnica – lahodná i účinná zároveň
  8. Osviežujúci skúter legendárnej talianskej značky
  9. Čítajte SME.sk odomknuté a bez reklamy
  10. Slovník investora 07: Bitcoin a jeho úloha v portfóliu investora
  1. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti 10 826
  2. Prečo by ste si nemali odoprieť balenú bagetu? 5 407
  3. Ako nájsť dobrý jogurt? Ak neobsahuje toto, ani ho nekupujte 4 311
  4. Od Česka až po Jadran 3 976
  5. Slovenské čučoriedky? Nemusíte ísť do lesa, kúpite ich v reťazci 3 849
  6. Nová sála i námestie. Trnavské Mýto sa stane novým centrom 3 190
  7. Ako sa nepripraviť o zákazníkov bez hotovosti 3 159
  8. Investovať do akcií a ETF v malom sa teraz dá výhodnejšie 3 025
  9. Nikto im nezatlieska. Koľko medailí získajú Slováci v Tokiu? 2 562
  10. Túžite sa konečne zbaviť dioptrií, ale bráni vám v tom strach? 2 302
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Do kaviarne Towers nevidno.

Obvinenie opisuje manipulácie, ale nie systém, o ktorom hovorí Fico.


13 h
Testovanie na koronavírus.

PCR testy na Slovensku odhalili viac ako 392-tisíc nakazených koronavírusom. Pandémia Covid-19 si vyžiadala 12 534 obetí.


a 4 ďalší 10 h
Ilustračné foto.

Pomôžu alebo nám uškodia mraky?


19 h

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop