Košice pranierovali pre národnostný a náboženský útlak artikuly, ktorými panovník nariadil nápravu
Každá okupácia mala dôsledky, ani Košice neboli výnimkou
Predstava, že ako občania Košíc by sme mali ja košickú národnosť, rovnako Levočania, Prešovčania, Bardejovčania, je nám vzdialená. Tiež tá, že v každom z týchto miest by komunikovali aj na úradoch v nárečí, akým bežne hovorili. Že v ňom by boli aj vyhlášky a nariadenia pre občanov nášho mesta. Bolo to tak v stredovekých Košiciach, kde bol v tej dobe hovorovým jazyk, východné nárečie druhým úradným jazykom. Potvrdzuje to Mestská kniha Košíc z rokov 1393 - 1405, aj vedecký výskum vývoja jazykovo-národnostnej štruktúry Košíc, o čom sme už v septembri r. 2005 písali a dnes prinášame ďalšie skutočnosti.
MT: Kupecká metropola
V Košiciach sa rozprávalo mnohými jazykmi a tieto sa "miesili" zásluhou kupcov zo všetkých končín, ktorí sa na trhu v našom meste dorozumievali v nemčine. Košice ako významné stredisko medzinárodného obchodu boli príťažlivé pre kolonistov, ktorí sa tu snažili usadiť na čas, aby zbohatli, alebo natrvalo. Popri poctivých kupcoch sa nedalo zabrániť prílevu špekulantov. Tí po krátkom pobyte zbohatli a odišli aj so ziskom, ktorý by mal zostať v Košiciach. Práve pre toto si mesto kupcov preverovalo. Ak sa niektorý zdal byť podozrivý, musel zložiť kauciu až do 32 mariek striebra, prípadne kúpiť dom a do roka sa oženiť.
Bol tu vak aj opačný proces. Košičania sa sťahovali do Ľvova, Viedne, Norimbergu a inde. Košičania označovali kupcov, ktorí prišli zo Zátisia - Maďari. Tak isto mali vžité, že pojem Maďari brali ako svoj protiklad - uhorskú šľachtu a vojsko. Pokiaľ ide o počiatky stykov košických Slovanov s Maďarmi, ten spadá do obdobia okolo r. 1200. Vplyv maďarčiny vychádzal z kráľovskej a šľachtickej kancelárie pri zápisoch nielen predkolonizačných osobných mien, ale aj miestnych názvov a pomenovaní častí chotárov.
MT: Jazyk bol výrazom politických snáh
Prelom do jazykového vývoja Košíc podľa prof. Halagu vniesla násilná maďarizácia po okupácii Košíc Jánom Zápoľským v roku 1536. Predstaviteľov samosprávy, richtára, členov rady dal do okov, uväznil a o mesiac na to ich hnali v okovách do Sedmohradska. Namiesto nich ustanovil do ich funkcií a do mestských postov Maďarov zo Zátisia a Sedmohradska.
Tí v úradovaní popri nemčine zaviedli aj maďarčinu. Názvy chotárov i mená ľudí sa pomaďarčovali. Po Bočkayovom povstaní maďarčina silne konkuruje nemčine a od začiatku 17. storočia je maďarčine konkurentom už iba latinčina. Úradný jazyk - nemčina aj maďarčina bol výrazom politických snáh a mocenskej prevahy podľa toho, ktorá vrstva vládla v Košiciach. V skutočnosti sa neúradne, v styku medzi ľuďmi jazyk nemenil, nebolo by to prakticky možné. Ak na magistráte niektorý občan Košíc niečo vybavoval po "košicky", zapisovalo sa to v preklade. Iba to, čo nevedel pisár preložiť, zostalo v hovorovej forme.
Podľa zachovalých testamentov obdarovávali dotyční testátori určitou čiastkou slovenský kostol alebo slovenského kňaza a testamenty robili v slovenčine aj mešťania - šľachtici. Kniha prísah z obdobia Márie Terézie, aj po nej, obsahuje slovenské prísahy pre najvyšších úradníkov a členov rady. Z obdobia, kedy bola úradnou rečou slovenčina, či "košičtina", sa zachoval doklad o súpise obyvateľov z roku 1785 pod názvom Summarium slobodného a kráľovského mesta Kossickeho... podpísaný radným pánom Kraussoma Martinusom Ostraticzkym.
MT: Cirkev mala poriadok
Národnostný a náboženský útlak v Košiciach kritizovali artikuly, ktorými nariadil panovník, aby boli v správe Košíc zastúpené všetky tri národnosti: Maďari, Nemci a Česi, t. j. Slováci. Tým, že Košice boli podrobené na sneme verejnej kritike pre národnostnú diskriminácii, v 2. polovici 17. storočia v stočlennej volenej obci mali rovnaké zastúpenie všetky tri národnosti a spoločne uvádzali do funkcie nového richtára.
Na rozdiel od politickej správy, ktorá mala neporiadok vo vedení mestských kníh po zavedení úradného jazyka maďarského, cirkev mala v spisoch poriadok. Občania chceli takého kňaza, ktorý by im kázal v ich jazyku. Zachovali sa o tom doklady. Bol to pozývací list slovenskému kňazovi s odôvodnením, že v Košiciach sa slovo božie káže nielen po nemecky a po maďarsky, ale aj po slovensky.
Dokonca podľa jedného uznesenia mestskej rady Košíc mal slovenský kazateľ vyšší plat ako ostatní kapláni. Počas Bočkayovho povstania dostala slovenská cirkev kostol sv. Michala, ktorý sa odvtedy začal volať "slovenský" (1604). Slovenská cirkev žiadala, aby dvakrát týždenne boli vo všetkých kostoloch slovenské bohoslužby a aby mohla slovenských zosnulých pochovávať so slovenským spevom. Už predtým "od pradávna" boli každý týždeň v špitálskom kostole slovenské a maďarské pobožnosti. Hlavný farský kostol - Dóm sv. Alžbety pokladali za svoj aj slovenskí veriaci, vychádzajúc už zo spomínaných testamentov, v ktorých pamätali darmi na dóm, aj na slovenský kostol, i slovenského kňaza. Každú nedeľu a vo sviatok sa konali slovenské bohoslužby vo "veľkom kostole". Slovenská evanjelická cirkev a. v. mala vo vlastníctve dom na Slovenskej ulici, až kým ho nekúpil od nej richtár - námestník Novelli v r. 1714. Modlitebňu mala evanjelická cirkev a. v. na juhozápadnom predmestí a kostol si mohla postaviť vo vnútri mesta až r. 1809.
MT: Učebnice v troch rečiach
Z inventára košického kníhkupca Galena z roku 1583 sa dozvedáme, že učebnice boli v tom období trojjazyčné - české, nemecké a maďarské. Galen predával spevníky (kancionály), modlitebné knižky, evanjeliá, epištoly a knihy o živote Krista, svätých tiež v troch rečiach, takisto pre široké vrstvy čitateľov obľúbené snáre. Klasická literatúra a traktáty, ktoré Galen predával, boli najmä v latinčine a nemčine.
Zaujímavé je, že spoločného učiteľa vydržiavali všetky tri národnosti v meste. V školách sa používali pre slovenské deti české šlabikáre a knihy ako vzor a vyučovalo sa vo východoslovenčine. V nej tiež vydávalo mesto vyhlášky, nariadenia, zákony, takisto nariadenia panovníka, vojenského veliteľa a úradov.
Protiúžerový úrad a magistrát kontrolovali ceny priekupníkov a kšeftárov
Košice boli najdrahším slovenským mestom
V roku 1923 bola na východnom Slovensku všeobecná drahota a nebolo žiadnym tajomstvom, že Košice sú najdrahším mestom na Slovensku.
Predražovali sa najmä potraviny. Koncom októbra roku 1923, sa po dohode s magistrátom mesta a štátnou správou začal protiúžerový úrad systematicky zaoberať kontrolovaním cien priekupníkov a kšeftárov. Významné miesto v celom reťazci obchodovania mal dobytčí trh, lebo tam sa určovali ceny mäsa mäsiarske aj tzv. "sklepne"(v obchodoch). Práve tam mohli zabrániť nesprávnemu medziobchodu pre zvyšovanie ceny mäsa. Ak gazdovia predali jatočné zvieratá priekupníkom, výsledná cena mäsa aj výrobkov bola vyššia. Ak priamo mäsiarovi, mohla by byť nižšia, lenže mäsiar sa prispôsobil vyšším cenám svojich kolegov, kupujúcich od priekupníkov.
Kontrolóri sa pozerali aj do košov na hydinovom a potravinárskom trhu. Všade mal byť stály dozor mestskej polície a na tovare museli byť cenovky. O niečo lepšie to bolo v reštauráciách aj hostincoch s cenami nápojov i jedál, ktoré boli v iných mestách prehnané, lebo tam nemali toľko úradníkov - stálych stravníkov, ako v Košiciach. Na regulácii cien v košických reštauráciách a hostincoch vplývala aj menza štátnych zamestnancov, kde boli nízke ceny obedov. Veľa úradníkov si objednávalo celodennú stravu aj s raňajkami mesiac dopredu v hostincoch a reštauráciách, ktoré sa im snažili poskytnúť dobrú stravu za výhodnú cenu. Draho sa ale sedelo v kaviarňach slobodným úradníkom najmä v jeseni a v zime, kde naschvál držali vysoko ceny najmä liehovín. O vykorisťovaní podnájomníkov a nájomníkov už ani nehovoriac: Proti prenajímateľom boli bytový úrad aj štátna správa bezmocní.
Nespokojní boli aj živnostníci so stagnáciou obchodu aj so svojou finančnou situáciou. Obchodná a priemyselná komora so sídlom v Košiciach sa na valnom zhromaždení rozhodla vyslať do Prahy na ministerstvo financií delegátov, aby doručili memorandum, ktorým žiadajú oddialiť splátky dane z majetku alebo ju rozdeliť na viac splátok, nakoľko košickí živnostníci a obchodníci ju nemôžu zaplatiť na jedenkrát pre "tiesnivú obchodnú konjunktúru".
O nič lepšia nebola finančná situácia v poľnohospodárstve, okrem vynikajúcej úrody hrozna. Košice mali vinice v tokajskej oblasti, no pre veľký dopyt sa zvýšila cena hrozna z 3,25 na 3,70 Kč za 1 kg. Novela zákona o poľných krádežiach súvisela so zavedením núteného poistenia úrody (aj dobytka) a poistenia proti krupobitiu. Výška poistného bola individuálna podľa toho, ako ju určil obecný úrad a skontroloval monopolný úrad. Poistky vyplácali poisťovne, iba ak bola úroda zničená nad 16 percent. Často bola zničená na 20 aj viac percent zlodejmi, ktorí obrali hrozno a predali ho priekupníkom. A nielen hrozno a ovocie, ale aj zeleninu a zemiaky. Ako dnes.
Vinohradnícka výstava
Pestovatelia hrozna a veľkoobchodníci s vínom v Košiciach v záujme získania väčšieho odbytu sa zúčastňovali na domácich aj zahraničných výstavách. V roku 1880 usporiadala košická Obchodná a priemyselná komora vinohradnícku výstavu, na ktorej prezentovalo svoje produkty vyše sto vystavovateľov. Košická OPK rozposlala pozvánky v troch jazykoch, aby zabezpečila zahraničnú účasť, čo sa jej podarilo. Jedným z hlavných cieľov OPK bolo získať výstavou odbyt pre víno predajom priamo obchodníkom a nie priekupníkom. Z košických pestovateľov a obchodníkov vystupovali nástupcovia L. Schalkháza, G. a R. Maurér, K. Spielmann, V. Maléter, J. Madarász, J. Brósz.
Starodávne mestské novosti
OMNIBUS bude premávať od 2. 10. 1880 od Nauksovho obchodu resp. trafiky k Tannerovým parným kúpeľom a tiež k pravidelným vlakovým spojom na železničnú stanicu.
(Kassauer Zeitung 30. 9. 1880)
O PREPRAVU do kúpeľov v Ťahanovciach omnibusom štyrikrát denne po štrnásť osôb spred hotela Schifbeck sa postará podnikateľ J. Zigmann.
(KZtg 13. 7. 1882)
FIRMA Winkarg J. L., prepravný podnik Tabakovej továrne prevzala od 1. 10. 1893 Zasielateľskú a preclievaciu kanceláriu štátnych železníc.
(KZtg 30. 9. 1893)
ÚSTREDNÁ zasielateľská a preclievacia kancelária medzinárodných železníc J. Ungára na Ružovej ulici je k službám cestného obecenstva.
(KZtg 3. 10. 1893)
KOŠICKÍ FIAKRISTI sa rozhodli začať štrajk v prípade nesplnenia ich požiadaviek v súvislosti s vypracovanými tarifami policajným kapitanátom, ktoré ešte viac poškodzujú ich záujmy.
(KZtg 19. 2. 1889)
PREVÁDZKA pouličnej železnice sa začína 19. 3. 1899 a to za priaznivejšieho počasia každú nedeľu a vo sviatok od Poľnohospodárskej školy po kiosk parnou lokomotívou a od železničnej stanice po školu konským poťahom.
(KZtg 18. 3. 1899)
TURISTICKÝ KRUH košického okolia sa rozhodol, že bude nasledovať nemecké mesto Hessen-Cassel, kde komisia na rozvíjanie cudzineckého ruchu vyvíja úspešnú činnosť. Okrem založenia kancelárie vydávaním obrázkových plagátov v 5 tisíc exemplároch a turistického sprievodcu v nemeckom jazyku chcú získať čím viac návštevníkov na túto prírodnými krásami a historickými pamiatkami bohatú oblasť. Láskavé peňažné dary pomôžu dobrej veci.
(KZtg 7. 4. 1898)
Stranu pripravila Soňa MAKAROVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
