sme sa aspoň snažili tváriť tolerantne a chápavo. Mali sme súcit s ľuďmi, ktorí za rôznych okolností prišli o strechu nad hlavou a uchýlili sa do tepla, ktoré nonstop poskytuje staničná budova. Ale aj súcit a tolerancia majú svoje hranice.
To, čoho sú v týchto dňoch svedkami cestujúci, čakajúci na svoj spoj vo vestibule stanice, už presahuje všetky medze. Tuhé mrazy už dávno pominuli, ale staničná budova je aj naďalej preplnená pochybnými indivíduami, ktorí svojimi "vystúpeniami" znepríjemňujú cestujúcim chvíle do odchodu vlaku. Potulujú sa okolo tamojších obchodíkov a žobrú drobné mince. Ten, kto si ich nevšimne, urobí osudnú chybu. Vzápätí za ním letí veľký pľuvanec a sprosté nadávky. Je jedno, ktorá denná či večerná hodina práve je. Špinavé, zapáchajúce a pod obraz boží spité ľudské trosky sú tam hádam nonstop. V ruke fľaša "čuča", kričia na seba i na ostatných, pravidelne sa pobijú a potom srdcervúco vrieskajú: "Pomóóóc! Chce ma zabiť!"
Matky otáčajú svojim deťom hlavy na opačnú stranu, aby neboli svedkami hrozného divadla a znechutení cestujúci, ktorí si platia nemalé peniaze za lístok, sa pýtajú, kde sú policajti. Príslušníci železničnej polície sa obhajujú, že s nimi majú trápenia viac než dosť a nemôžu dohliadať na bezdomovcov ustavične. To je pravda, ale čo tam ešte robia? Veď v Košiciach je niekoľko zariadení určených práve pre nich. Nebolo by už na čase prijať rozumné radikálne opatrenia a pred touto skupinou raz a navždy zatvoriť dvere železničnej stanice? Úľavou by si vydýchli cestujúci a v konečnom dôsledku aj železniční policajti...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
